Semion Zacharyč Marmeladov, celkom náhodný a krátkodobý kamarát Raskoľnikova. „Mal už vyše päťdesiat, bol strednej postavy a dobre stavaný, prešedivený a dosť plešivý, tvár mal od ustavičného pitia opuchnutú a žltú, ba až zelenú, a z úzkych štrbiniek pod opuchnutými viečkami mu svietili maličké, no živé červenkasté očká.“ Bývalý úradník skazený alkoholizmom, proti čomu sám nedokáže bojovať, i keď si uvedomuje svoju chybu. Ľutuje svoju chudobnú rodinu, no predsa im nedokáže zaobstarať ani najzákladnejšie životné potreby. Jeho rodina predstavuje symbol nevýslovnej biedy, utrpenia, poníženia. Onedlho tragicky a nečakane umiera, čím nevedome ničí celú svoju rodinu.

Katerina Ivanovna, Marmeladovova manželka, starostlivá matka bez finančných prostriedkov. „Bola to strašne vychudnutá žena, tenká, pomerne vysoká a driečna, ešte vždy s nádhernými gaštanovými vlasmi, a líca jej naozaj horeli červenými fľakmi.“ Pre svoje tri malé deti sa snaží urobiť všetko čo sa dá, i keď je sama vážne chorá. Snaží sa zachovať aspoň nejaký peniaz, no pri takom manželovi, akého mala, to bolo nemožné. Po jeho smrti upadá do depresií, nedokáže už zdravo rozmýšľať a onedlho aj ona umiera.

Sofia Semionovna - Soňa, najstaršia Marmeladovova dcéra z minulého manželstva. Je obrazom večnej obety a nenásytného súcitu, robí čo len môže za lepší život otca, jeho manželky a detí, aj za cenu potupy a hanby. I keď v spoločnosti potupená a nečistá, v duši presdtavuje nekonečnú dobrotu, krotkosť a silnú vieru v Boha. Pri Raskoľnikovi stojí počas toho najťažšieho obdobia a on verí, že sa na ňu môže spoľahnúť. Nakoniec sa mu i sama poddáva a plánujú si spoločnú, šťastnú budúcnosť. Fyzicky nie je krásavicou, no jej vnútorná krása je ohromná.

Peter Petrovič Lužin je románovým reprezentantom egoizmu a nenásytnosti. Chcel si vziať Duňu a nič za to nedať, i keď peniaze vždy mal. Jeho egoizmus ho však nakoniec zrádza a zostáva sám.

Arkadij Ivanovič Svidrigajlov, ďalší Dunin nápadník, je stelesnením zla a ľudskej skazenosti. Zaujímal sa o ňu, keď u nich slúžila a teraz, keď je jeho manželka mŕtva, za čo ľudia tiež upodozrievajú jeho samého, sa vracia do Petrohradu a odvažuje sa uchádzať o Duninu ruku len pár dní po smrti manželky. Keď ju nezíska, nepremyslene si berie život.

Peofirij Petrovič, predstaviteľ zákona v tom najširšom slova zmysle. Je vynaliezavý a dôvtipný, rýchlo pochpí Raskoľnikovovu vinu. Zaujíma ho ľudská psychológia a snaží sa vnútorne utýrať a zničiť vinníka namiesto toho, aby ho hneď lapil. Pre závažné známosti sa snažil Raskoľnikova priviesť na čo lepšiu cestu, aby jeho nevyhnutný trest bol miernejší. Psychycky ho však často týra, no navonok sa k nemu správa ako kamarát a podporovateľ jeho myšlienok.

Hlavná myšlienka

Dosotjevskij sa zaoberá ľudskou psychológiou a rozmýšľaním vo veľmi špecifickej situácii, v prípade naplánovanej vraždy. Z jeho názorov sa dá celkom jasne uzavrieť, že spáchať neľudský čin, čin proti zákonu, viere a základným ľudským princípom, nie je nikdy možné chladnokrvne, celkom bezcitne a bez výčitiek svedomia. Je to v ľudskej povahe a nik sa proti tomu nemôže postaviť. Ľudia majú niekedy potrebu dokázať svoje presvedčenia, ubezpečiť sami seba, že niečo dokážu, no nakoniec sa v nich predsa prejavuje ľudská slabosť a všeobecné charakteristiky obyčajného človeka.

Kompozícia, zloženie, jazyk a štýl diela

Dej sa odohráva v šiastich pohlaviach, ktoré sú ešte podelené na niekoľko menších častí. Román sa končí epilógom, na konci ktorého sa sám autor ešte viac približuje čitateľovi a akoby všetko ešte celkom nezakončil, naznačuje, že všetkému nenastal koniec, akoby chcel zabrániť zabudnutiu na románové postavy a naznačiť ich ďalšie osudy: „Tu sa však už začína nový príbeh, príbeh postupnej obrody človeka, jeho postupného prerodu, postupného prechodu z jedného sveta do druhého, poznávania novej, doteraz celkom neznámej skutočnosti. To by sa mohlo stať témou nového románu, lebo ten náš sa skončil.“ V celom príbehu vládne zvláštne napätie, čitateľ nikdy nevie, čo sa môže stať už na nasledovnej strane, v nasledovnej časti. Dej je plný záhadných situácií, zvlášť pohlavia sa zväčša končia pútavo a nečakane, nikdy sa nevie, kto sa vynorí spoza dverí.