.....................
Treba bolo osamostatniť človeka, dať mu stratené ruky, slobodu a prestať hľadieť naň ako na súčiastku, na prostriedok, ktorý sa ľubovoľne môže použiť. ..................
---Uvidíte, že to príde, ---uisťoval Hlavaj.---Dosť sme sa už naodpúšťali, ale viacej nebudeme. Ukážeme, že máme ruky.“
Vojna skončila, všetko sa raz skončí. Zanechala na ľuďoch nezabudnuteľné jazvy. A hoci autor nezobrazoval vojnu z pohľadu vojaka v zákope, táto mlčanlivejšia časť vojny bola tiež dôležitým bojiskom v boji za dosiahnutie vytúženej slobody. Ľud sa postavil na svoju obranu, mnohých charaktery sa zocelili. Román je malou oslavou víťazstva, víťazstva aj za cenu strát, víťazstva biedneho ľudu a získania biča voľnosti:
„Boli to akoby posledné kŕče, v ktorých sa Ráztoky vypäli, aby zabudli na krvavú hrôzu, na desivý sen, trvajúci štyri a pol roka. Ráztočania, ten mäkký, poddajný, ktroý toľké roky dak sa hniesť príkorím, zmenil sa na živým mocný bič, vystrel sa vo vzduchu, zapráskal a po dlhom váhaní, chvení zaťal do živého.“



--------------------------------------------------------------------------------------------------------------
texty vyznačené kurzívou : Živý bič. Bratislava 1970.