To bola tiež príčina, pre ktorú sa expresionistické postupy nemohli trvalejšie zúčastňovať na formovaní politiky socialistickej prózy (Jilemnického vývin po románe Víťazný pád). Expresionizmus lepšie zodpovedal autorom typu M. Urbana a J. C. Hronského. Neprítomnosť organizujúcich prvkov viedla napokon k tomu, že expresionizmus bol v európskej aj našej literatúre pomerne neistý. V mnohých konkrétnych prejavoch mu však nemožno uprieť „silu výraznosti“. Rozmanitosť zásahu expresionizmu do našej literatúry vyvolávala potrebu určitej diferenciácie a to z hľadiska spôsobu, akým sa prejavoval v dielach. J. Števček v tejto súvislosti rozdelil expresionizmus do troch prúdov: dekadentného (T. J. Gašpar), humanocentrického (J. Hrušovský, G. Vámoš, I. Horváth) a sociálnorevolučného (rané diela P. Jilemnického; prvky tohto druhu poznačili do istej miery aj romány Živý bič a Chlieb, hoci ich revolučnosť je v prvom prípade skôr živelná, v druhom nevedomá).
Na skončenie vojny slovenská literatúra reagovala aj inak než expresionisticky: radosťou z príchodu mierových čias, opojením nad návratom ľudí z frontových zákopov, ku ktorému sa pripájalo nadšenie z národného oslobodenia; adoráciou mladosti. Takáto reakcia však bola príznačná skôr pre poéziu (prejavila sa napríklad v Smrekovom vitalizme). 2. ŠTRUKTÚRA DIELA


Literárny druh: Epika
Literárny žáner: Sociálny román
Historické umiestnenie: Záver prvej svetovej vojny
Miesto deja: Dedinka Ráztoky

Hlavné postavy: Adam Hlavaj
Eva Hlavajová – Adamova žena
Ilčíčka
Štefan Ilčík – Ilčíčkin syn
Ondrej Koreň
Notár Okolický
Jano Kúrňava
Kritína Dominová

Hlavná myšlienka: Dosiahnutie slobody, slobody, ktorá sa v závere románu stáva
skutočnosťou pre všetkých. Subjektívny pohľad: Celkom zaujímavé dielo vzhľadom na to, že sa zaujímam o
vojnovú tematiku, ale radšej by som odporúčala diela z obdobia
druhej svetovej vojny (veľmi dobrý je L. Mňačko – Smrť sa volá
Engelchen).

Roszah: Román je rozdelený do dvoch častí –Stratené ruky a Adam Hlavaj
po dvadsaťpäť a dvadsaťštyri kapitol.