Počet strán: 338






3. PROFIL AUTORA


MILO URBAN
Narodil sa 24.8.1904 v Rabčiciach na hornej Orave v rodine hájnika. Do nižšieho gymnázia chodil v Trstenej, na vyššie gymnázium prešiel do Ružomberka, ale pre otcovu tragickú smrť a pre nedostatok prostriedkov štúdium prerušil a stal sa pomocným redaktorom v redakcii Slováka a potom úradníkom v Spolku sv.Vojtecha v Trnave. V septembri 1922 odišiel študovať na Štátnu vyššiu lesnícku školu do Banskej Štiavnice, ale po dvoch rokoch pre existenčné problémy štúdium znovu zanechal a šiel pracovať do redakcie časopisu Slovenský národ v Bratislave. Roku 1928 nastúpil do redakcie denníka HSĽS Slovák ako reportér, súdničkár a neskôr redaktor kultúrnej rubriky. V novembri 1940 sa stal šéfredaktorom fašistického denníka Gardista. Pred oslobodením emigroval do Rakúska, po dvoch rokoch sa však vrátil. R. 1947 bol postavený pred ľudový súd a r. 1948 odsúdený na verejné pokarhanie. Usadil sa v chorvátskom Grobe a r. 1974 sa presťahoval do Bratislavy, kde 10.3.1983 zomrel. Prvú poviedku Ej, ten tanec uverejnil už ako šestnásťročný vo Vatre. Vzťahy a priateľstvá z mladosti s okruhom spolupracovníkov Vatry ovplyvnili aj osobné osudy a politickú orientáciu M. Urbana. Ideovo-umeleckú podstatu jeho prozaického diela určoval zmysel pre realitu a pre revolučné premeny spoločenskej reality, hoci pre neho bol tento zmysel vždy len živelný. Ani on, ani jeho literárni hrdinovia sa nedostali k uvedomelému socialistickému názoru. Z domácich autorov na jeho začiatky vplývali najmä Kukučín a Vajanský (predovštkým v románovom pokuse Tiene, ktorý vyšiel r. 1923 vychádzal na pokračovanie v Slovákovi), v jednotlivostiach i Kalinčiak a Hviezdoslav, zo zahraničných autorov tematicky a krajovo blízky K. Przerwa-Tetmajer a z ruskej literatúry predovšetkým F. M. Dostojevskij a L. Andrejev. Ako primárny však sám autor uvádza vo svojich spomienkach vplyv sociálnorevolučnej symbolisticky ladenej poézie Kraskovej, Adyho, Bezručovej a Wolkerovej.
Urban však veľmi skoro začal hľadať a ukazovať aj vlastnú literárnu tvár. Už v knižnom debute, v novele Jašek kutliak spod Bučinky (pod pseudonymom Milko U.), sú v zárodočnom stave obsiahnuté princípy, ktoré predstavujú nosné piliere celého Urbanovho diela. Prejavil sa ako svojrázny talent, čerpajúci energiu z psychickej i spoločenskej skutočnosti, ktorú utvárala oravská príroda a ľudová tradícia. Novely z rokoch 1923-24 vydal Urban knižne pod názvom Výkriky bez ozveny.