Števko na vojne zomiera, lebo zabil svojho veliteľa a Ilčíčka, hoci silná žena, ochotne vedúca ľud proti Okolickému, si uvedomuje svoju slabosť s poznaním, že jej Števko sa domov z vojny nikdy nevráti. V závere románu zomiera. Ondrej Koreň
Predstavuje nemé svedectvo o vojne a hoci nemôže rozprávať, jeho tvár, ruka, ktorú nemá, podáva krutú a pre Ráztoky prvú konkrétnu viditeľnú pravdu o vojne. Má rád Kristu Dominovú, ktorá sa však vláči s maďarským žandárom Angyalom. Notár Okolický
Hlavná záporná postava tohto diela. Násilím sa zmocní Evy Hlavajovej, keď príde na svet dieťa, postará sa, aby Eva nikomu nič nepovedala, a to tým, že jej sľúbi, že vyreklamuje z vojny jej Adama. Eva zomiera, lebo už nedokázala uniesť ťarchu, ktorú na ňu naložili, a presne v tom istom potoku, kde sa Eva utopila, dostáva aj Okolický infarkt po tom, čo ho tam posadia dedinčania. 5. ZHRNUTIE DEJA



Dej sa začína príchodom Ondreja Koreňa z vojny, ktorá z neho urobila mrzáka na celý život. To v ľuďoch vyvolalo hrôzu a strach. Nastáva však ďalšie verbovanie mladých chlapcov na vojnu, ktorí si uvedomujú, aká je pre nich sloboda vzácna a zisťujú, prečo vlastne majú ísť bojovať a za koho, lebo ak za vlasť, tak je to zbytočné, lebo vlasť im nikdy nič nedala. S chlapcami odchádza aj Ilčíčkin syn Števko, ktorý najprv na vojnu odmietal ísť a chcel sa ukryť v blízkom Piľsku, no matka mu v tom zabránila, lebo z neho nechce mať zbeha. V dedine sa koná súpis dobytka, ktorý vykonávajú Kúrňava, žandár Angyal a richtár Vorčiak. Ľudia s tým nesúhlasia, ale na odpor sa im postaví len Kramár, čím ich poriadne zosmiešni a najmä Kúrňavu. S Kramárom sa koná malý súd, aby sa prišlo na koreň veci, na to, kto s tým začal. Časť klebiet v dedine vyplní aj správanie Kristy Dominovej, ktorá sa vrhá do náručia Angyalovi, ktorý ju len využíva. Neskôr sa Krista po nie práve najpríjemnejších príhodách s vojakmi, ktorí prišli do Ráztoch hľadať Adama Hlavaja, nakoniec vzdá túžby bývať v meste a rozhodne sa vydať za Ondreja. V dedine sa ľuďom následkom vojny žilo čoraz horšie. Eve Hlavajovej, ktorá čakala dieťa s notárom Okolickým, celá dedina ukázala chrbát. Výčitky ju sprevádzali na každom kroku, všetko sa v nej búrilo, ťažko znášala krivdy a odsudzovanie ľudí. Najväčší zlom nastal vtedy, keď jej kaplán odmietol pokrstiť narodeného syna. Ľudia ju našli utopenú v rieke a aj napriek protestom bola pochovaná na cintoríne. Medzitým sa na vojne vzbúril Ilčík proti čatárovi Rónovi, ktorý sám o sebe predstavoval zlo prúdiace vo vojne, a rozsekol mu rýľom hlavu. Za tento čin ho odsúdili na smrť a popravili. Adam Hlavaj, ktorý utiekol z vojny, si na ceste domov uveodmuje jej hrôzu.