Vidí, čo všetko urobila z ľudí, ako zničila takmer všetko, čo mali, ako pošliapala ich ľudskosť. Uvedomil si svoje otroctvo a vzbúril sa proti tomu. Bol veľmi prekvapený, keď ho doma nevítala Eva. Hroznú správu mu oznámila Ilčíčka. Keď sa o jeho úteku a príchode dozvedel notár Okolický, zľakol sa a chcel ho dostať za každú cenu do väzenia. S Janom Kúrňavom uzavrel dohodu o prezradení Adamovho pobytu. Dedina sa dozvie, že za chytením Adama stojí Kúrňava, odsudzuje ho a každý sa ho stráni. Jano si uvedomí svoju chybu, uvedomí si, že patrí medzi obyvateľov Ráztok a že za všetko, čo zlé sa mu stalo a prečo ho ľudia nemali radi, môže jedine Okolický. Preto napraví svoju chybu a pomôže Adamovi ujsť z väzenia, pričom mu ešte aj povie, že to, čo sa stalo s jeho Evkou má na svedomí notár Okolický. Adam myslí na pomstu, no pri prvej príležitosti zabiť ho sa nad ním zľutuje. Vojna sa končí a muži sa vracajú domov. Sú šťastní, že sú doma, no zároveň v nich pretrváva hnev, ktorý sa obrátil proti pánom. Nastáva vzbura, na čele je Ilčíčka. Okolický sa zľakne, no už nestíha odísť. Vzbúrenci obkľúčia notárov dom, Ilčíčka nezmyselne zomiera. Okolického dav vyvliekol a posadil do rieky, kde dostal infarkt. Víťazstvo nad vojakmi a pomstu Okolickému šli osláviť do Áronovej krčmy, ktorú by v hneve boli rozobrali celú. Koniec všetkému urobil Adam Hlavaj, keď ju celú podpálil – a tým dosiahol slobodu. 6. ROZBOR DIELA




Sociálna problematika, uvedená do pohybu prvou svetovou vojnou, sa tu nastoľuje s mimoriadnou silou. Vojna brutálne zasiahla do života Ráztok a priniesla dôsledky trojakého druhu: majetkové – rekvirácie, fyzické- zabití a zmrzačení ľudia (Ilčík, Koreň) a psychické – najtrvalejšie; rozpady rodín: Hlavajovci, vzťahov: Koreň-Krista, hodnôt. Urban posudzoval románové udalosti z kolektivistického hľadiska dediny a tomu podriadil aj epické postupy: volil si také, ktoré mu umožnili zachytiť kolektívne reakcie na vonkajší podnet, pričom široko využil tzv. kolektívny dialóg. Tento kolektívny krdina románu podobne ako hrdinovia noviel neprežíva vojnu a jej následky v otvorenom konflikte, ale musí ich stráviť v sebe. Impulzy prichádzajú zvonku, ale vlastná dráma sa obracia do vnútra dediny, je to dráma jej mravných, spoločenských a životných noriem, ktorú musí prežiť predovšetkým sama v sebe a len v krajných situáciách sa prenáša navonok a na iných. Hoci je to dráma plná tragiky, v konečnom výsledku sa napriek osobným tragédiám končí sebauvedomovaním jednotlivcov i dedinského kolektívu.