Pes, ktorý mal údajne priviesť diviaka za ucho, bol v skutočnosti veľmi malý. Aduš nemal dokonca ani kone, iba jednu úbohú kravičku. Nakoniec, keď zeman zistil, že sa sypárni nevyhne, ukázal ju Ondrejovi. Namiesto jačmeňa tam boli ovce. Aduš sa začal vyhovárať, že jačmeň predal inému, pretože Ondrej neprišiel. Ondrej však chcel naspäť svoj zádavok. Pán ho už však minul. Ondrej sa mu vyhrážal, že pôjde za Báčikom z Chochoľova a všetko mu povie. Zemán sa však iba usmial a povedal, že nech mu nezabudne spomenúť v akej biede žije. Ondrej sa celý rozžialený vrátil ku gazdovi a povedal mu, že ako je možné, že slnko svieti pre všetkých rovnako. Po chvíli prišiel ku gazdovi sluha z Adušovko dvora s návrhom pre Ondreja. Povedal mu aby namiesto zádavka požiadal pána o jasene. Aduš a Ondrej vošli do ohrady, kde boli 4 jasene a 4 hroby. Bola tu pochovaná Adušova rodina. V tejto chvíli sa v Adušovi niečo zlomilo a zistil, že život v klamstve nie je dobrý. Prisľúbil vyplatenie zádavka Ondrejovi do týždňa. Aduš slovo dodržal a peniaze mu vrátil. V tento istý rok náhle umrel Báčik z Chochoľova. Bol to veľký pohreb. Báčika pochovali pod jasene. Aduš plakal ako dieťa. Niektorý tvrdili, že preto, lebo sa ocitol na ľade a iný že ho museli pochovať na takú pustatinu. Aduš po ňom nezdedil nič.