Zazvoní budík. Karolína pozerá do kalendára a zrazu radostne zvískne ,,Hurá! Konečne je to tu!" Kalendár ukazuje 1. júl 2159.
Rýchlo vybehne z postele a uteká zobudiť mamu. ,,Mami, mami vstávaj" Už je 1. júl. Sťahujeme sa." Vyskočí na posteľ a mama pootvorí oči ,,Rýchlo, mami! Nestihneme to" hovorí nedočkavým hlasom. ,,Ale Karolína" ozve sa konečne mama ,,máme čas" hovorí ospatým hlasom ,,Doris nám niečo uvarí a kufre už máme zbalené. No keď sme už u toho, výťah odchádza až o 12:00 a je len 7:00. Nechaj ma ešte spať" posledné slová však nie sú dobre rozumieť, pretože mama už zaspáva. Karolína sa prihrnie k oknu a pozerá na sťahujúce sa rodiny. Každá rodina má svojho robota, ktorý uprace, navarí, jednoducho Vás počúva na slovo. Teraz však pomáha svojim pánom sťahovať sa na inú planétu. Planétu CARTELA. Sťahujú sa tam, pretože Zem je zaľudnená, znečistená a na Cartele je oveľa viacej miesta. ,,Už aby sme tam boli" povie si šepkom Karolína a poberie sa za Doris.
,,Ahoj Karolínka" pozdraví ju robot. ,,Ahoj. Mama ti odkazuje, že nám máš niečo uvariť." oboznámi ju Karolína s rozkazom. ,,Veci si nám už zbalila?" spýta sa. ,,Áno. Kufre máte na chodbe" odpovie Doris. ,,Ani nevieš ako sa teším. Bude to tam určite lepšie ako tu a cesta tam trvá len 8 a pol hodiny. Pojdeme laserákom inak zvaným laserovým výťahom. Je to niečo ako raketovka, ale toto je oveľa rýchlejšie" vychrlí zo seba Karolína ,,Budeš mi chýbať Doris." dodá smutne. ,,Neviem, prečo si tam nemožeme zobrať aj robotov!"
12:00
,,Tak čo Karolína? Si pripravená?" ,,Áno" povie nedočkavo. ,,Tak potom už len stačí stlačiť gombík a možeme ísť" usmeje sa mama. ,,Tak ho už stlač" nalieha Karolína. Mama stlačí gombík a výťah sa zažne triasť. Celý sa zafarbí do šeda, zostane len malé, biele okienko cez ktoré možu sledovať vesmír. Začnú ho obopínať železné trubky a zrazu vyletí do vzduchu. ,,Wow. Je to úžasné" povie s nadšením Karolína. ,,Ja viem" usmeje sa mama ,,ale mala by si spať. Čaká nás dlhá cesta" zazýva mama a ľahne si vedľa Karolíny na vznášajúci matrac.
19:00
,,Karolínka vstávaj" budí ju mama. ,,Hmmm... už sme tam?" pootvorí oko. ,,Nie, ešte nie, ale budeme! Pozeraj na tie planéty a na tie hviezdy. Nie je to úžasné?" Karolína zoskočí zo vznášajúceho sa matracu a pozerá von cez sklenené okno. ,,Áno je to nádherné a tamto" zasekne sa a zvískne ,,to je náš nový domov"
19:30
,,Vystupovať" zahlási čudný hlas vo výťahu. Dvere sa začnú otvárať, Karolína toho využije a pretlačí sa cez dvere von. Je tam však veľmi veľa ľudí a robotov. V tom k nej jeden príde. ,,Ahoj. Volám sa Alanor a som Váš nový robot" na tváry sa mu zjaví široký železný úsmev. Karolína naňho hladí s otvorenými ústami ,,Som Váš nový robot. Voláš sa Karolína Carviová nie?" zopakoval jej oznámenie. ,,A-a-áno som" zakoktala sa. ,,Tak potom ťa vítam na planéte Cartela. Daj mi prosím tvoju batožinu a zavolaj tvoju mamu. Ukážem Vám Váš nový domov!"
