Ján Kollár
- Slávy dcera - básnická skladba, 645 vlasteneckých, ľúbostných a náučných zneliek
- skladá sa z predspevu a 5 spevov
- Mína - básnikova milá - ideál krásy - spojenie jednoduchej, prirodzenej vonkajšej krásy a krásy duchovnej (múdrosť, vlastenectvo)
- autor verí v budúcnosť Slovanov a zatracuje ich neprajníkov
- Národnie zpievanky - zbierka ľudových piesní
- Kollár bol proti uzákoneniu spisovnej slovenčiny, podporoval tvorbu aj sám písal v češtine

Ján Hollý
- prekladal antických autorov do bernolákovskej slovenčiny a aj sám v nej tvoril
- eposy z čias Veľkomoravskej ríše Svätopluk, Cirilo-Metodiáda, historický epos Sláv - vzorom mu boli Homérove a Vergíliove eposy (vzývanie múz a pod.)
- Selanky - menšie, epické, idylické básne zo života slovenských pastierov
- Na Umku - óda, v ktorej sa prihovára tatranskej múze Umke

Ján Chalupka
- dramatik, Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe nezostali - satirická veselohra

Romantizmus (1830-1850)

- uprednostňuje cit pred rozumom
- hrdinom je silný hrdina, ktorý bojuje proti nespravodlivosti a útlaku, vzdoruje osudu, bráni ľud a národ
- v slovenskej literatúre prevažuje boj za národ a jeho obrodenie, nad osobnými citmi stojí láska k národu a vlastenectvo
- napodobňujú sa žánre ľudovej slovesnosti - piesne, balady, historické povesti

Ľudovít Štúr
- Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí - potreba uzákonenia spisovnej slovenčiny
- Náuka reči slovenskej -gramatika Štúrovej slovenčiny
- O národných piesňach a povestiach plemien slovanských - o ľudovej slovesnosti
- Slovanstvo a svet budúcnosti

umelecká tvorba:
- zb. básní Dumky večerní (osobná a reflexívna lyrika), Spevy a piesne (prevažujú elégie - žalospevy)
- báseň Rozlúčenie -autor sa lúči s milou, lebo odchádza bojovať za vlasť
- báseň Uvítanie -autor sa vracia domov z cudziny, jeho vlasti hrozia nebezpečenstvá

- 1845-1848 vydával Slovenskje národňje novini s literárnou prílohou Orol tatránski
- básnik, novinár, jazykovedec, politik
- r.1843 odvolaný z bratislavského lýcea pre vystupovanie proti maďarizácii (na protest vznikli básne Duma bratislavská Janka Kráľa a Nad Tatrou sa blýska Janka Matúšku, časť študentov odišla do Levoče)

- júl 1843 - uzákonenie spisovnej slovenčiny (Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža na fare v Hlbokom) na základe stredoslovenského nárečia a s fonetickým pravopisom (ako bernolákovčina)
- máj 1848 - Liptovský Mikuláš - stretnutie predstaviteľov národného hnutia - sformulované Žiadosti slovenského národa - požiadavka zavedenia slovenčiny v úradoch a školách, uhorská vláda ich neprijala a vydala na Štúra, Hurbana a Hodžu zatykač
- september 1848 - vznik Slovenskej národnej rady vo Viedni na čele so Štúrom, Hurbanom a Hodžom