Prehľad najdôležitejších udalostí vo vývine jazyka a literatúry

Prehľad najdôležitejších udalostí vo vývine jazyka a literatúry

r. 863 - príchod Konštantína a Metoda, vznik hlaholiky - prvého písma na zapisovanie staroslovienčiny, preklady náboženských textov a tvorba v staroslovienčine, Proglas - prvá slovanská báseň (predhovor k Evanjeliu, autor Konštantín), cyrilika - písmo, ktoré vytvorili Metodovi žiaci v 10. st.)
15. st. - Slováci používajú češtinu ako spisovný jazyk
1787 - uzákonenie jazyka Bernolákom
1789 - vznik Slovenského učeného tovarišstva
1843 - uzákonenie slovenčiny Ľ.Štúrom
1848 - Žiadosti slovenského národa, vznik Slovenskej národnej rady vo Viedni
1848-1849 - revolúcia, nástup absolutizmu Viedne, útlm v literatúre až do 60.-tych rokov

1852 - Martin Hatalla - Krátka mluvnica slovenská - zmena štúrovského pravopisu na etymologický (podľa vývinu slov, tak ako dnes)
1861 - celonárodné zhromaždenie v Martine prijalo Memorandum národa slovenského (žiadalo rovnoprávnosť slov. národa a jazyka v Uhorsku)
1862 - prvé slovenské gymnázium v Revúcej (1864 Martin, 1869 Kláštor pod Znievom)
1863 - založenie Matice slovenskej - predseda Štefan Moyzes (šesťdesiate roky = matičné obdobie)
1867 - rakúsko-maďarské vyrovnanie - začiatok maďarizácie
1874 - zatvorenie troch slovenských gymnázií
1875 - zatvorenie Matice slovenskej

Osvietenstvo (1780-1820)

- začiatky snáh o kodifikáciu spisovného jazyka a šírenie vzdelanosti v celom národe
- Slovenské učené tovarišstvo - vznik v Trnave r. 1789
- predseda Anton Bernolák, pracoval tam aj Juraj Fándly
- úloha – šírenie a zušľachťovanie spisovného jazyka

Anton Bernolák
- uzákonenie spisovnej slovenčiny na základe západoslovenského nárečia 1787 (v diele Jazykovedno - kritická rozprava o slovenských písmenách)
- Slovenská gramatika – učebnica
- Slovár Slovenskí Česko-Latinsko-Nemecko-Uherskí – slovník
- bernolákovčina - fonetický pravopis (píš ako počuješ napr. ďeťi), neexistovalo - y
- používali najmä slovenskí katolíci, evanjelici používali češtinu

Jozef Ignác Bajza
- prvý slovenský román René mláďenca príhodi a skúsenosti - cestopisný román, ktorý je napísaný západoslovenským nárečím, ale vlastným Bajzovým pravopisom

Juraj Fándly
- písal v bernolákovčine
- jeho spisy majú charakter poľnohospodárskej encyklopédie - Pilní domajší a poľní hospodár
- O úhoroch a včelách rozmlúvání
- Slovenskí včelár
- dielo Dúverná zmlúva mezi mňíchom a diáblom

Klasicizmus (1820-1840)

- myšlienka slovanskej vzájomnosti - slovanské národy sa majú navzájom podporovať a spolupracovať, štúdium kultúry slovanských národov
- návrat k antickým vzorom - autorom (Homér, Vergílius), žánrom (epos, znelka, óda, pastierska poézia) a k mytológii (bohovia, múzy)

Pavol Jozef Šafárik
- Slovanské starožitnosti -osudy Slovanov až do 10.storočia
- Dejiny slovanskej reči a literatúry - pojednáva o jazyku a literatúre slovanských národov
Ján Kollár
- Slávy dcera - básnická skladba, 645 vlasteneckých, ľúbostných a náučných zneliek
- skladá sa z predspevu a 5 spevov
- Mína - básnikova milá - ideál krásy - spojenie jednoduchej, prirodzenej vonkajšej krásy a krásy duchovnej (múdrosť, vlastenectvo)
- autor verí v budúcnosť Slovanov a zatracuje ich neprajníkov
- Národnie zpievanky - zbierka ľudových piesní
- Kollár bol proti uzákoneniu spisovnej slovenčiny, podporoval tvorbu aj sám písal v češtine

Ján Hollý
- prekladal antických autorov do bernolákovskej slovenčiny a aj sám v nej tvoril
- eposy z čias Veľkomoravskej ríše Svätopluk, Cirilo-Metodiáda, historický epos Sláv - vzorom mu boli Homérove a Vergíliove eposy (vzývanie múz a pod.)
- Selanky - menšie, epické, idylické básne zo života slovenských pastierov
- Na Umku - óda, v ktorej sa prihovára tatranskej múze Umke

Ján Chalupka
- dramatik, Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe nezostali - satirická veselohra

Romantizmus (1830-1850)

- uprednostňuje cit pred rozumom
- hrdinom je silný hrdina, ktorý bojuje proti nespravodlivosti a útlaku, vzdoruje osudu, bráni ľud a národ
- v slovenskej literatúre prevažuje boj za národ a jeho obrodenie, nad osobnými citmi stojí láska k národu a vlastenectvo
- napodobňujú sa žánre ľudovej slovesnosti - piesne, balady, historické povesti

Ľudovít Štúr
- Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí - potreba uzákonenia spisovnej slovenčiny
- Náuka reči slovenskej -gramatika Štúrovej slovenčiny
- O národných piesňach a povestiach plemien slovanských - o ľudovej slovesnosti
- Slovanstvo a svet budúcnosti

umelecká tvorba:
- zb. básní Dumky večerní (osobná a reflexívna lyrika), Spevy a piesne (prevažujú elégie - žalospevy)
- báseň Rozlúčenie -autor sa lúči s milou, lebo odchádza bojovať za vlasť
- báseň Uvítanie -autor sa vracia domov z cudziny, jeho vlasti hrozia nebezpečenstvá

- 1845-1848 vydával Slovenskje národňje novini s literárnou prílohou Orol tatránski
- básnik, novinár, jazykovedec, politik
- r.1843 odvolaný z bratislavského lýcea pre vystupovanie proti maďarizácii (na protest vznikli básne Duma bratislavská Janka Kráľa a Nad Tatrou sa blýska Janka Matúšku, časť študentov odišla do Levoče)

- júl 1843 - uzákonenie spisovnej slovenčiny (Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža na fare v Hlbokom) na základe stredoslovenského nárečia a s fonetickým pravopisom (ako bernolákovčina)
- máj 1848 - Liptovský Mikuláš - stretnutie predstaviteľov národného hnutia - sformulované Žiadosti slovenského národa - požiadavka zavedenia slovenčiny v úradoch a školách, uhorská vláda ich neprijala a vydala na Štúra, Hurbana a Hodžu zatykač
- september 1848 - vznik Slovenskej národnej rady vo Viedni na čele so Štúrom, Hurbanom a Hodžom
Samo Chalupka
– epická poézia (historické piesne)
Likavský väzeň – uväznený Jánošík verí, že sa dostane na slobodu a bude bojovať proti nespravodlivosti
Branko - motív boja a hrdinskej smrti za slobodu Slovákov (Pravde žil som, krivdu bil som, verne národ môj ľúbil som.)
Kráľoholská - Jánošíkova družina sa rozrastá do šíkov bojovníkov za slobodu, autor vyzýva do boja všetkých, ktorí milujú svoj národ
Boj pri Jelšave - víťazný hrdinský boj Slovákov proti Turkom
Turčín Poničan - príbeh slovenskej matky a jej poturčeného syna
Mor ho! - rímsky cisár si chce podmaniť Slovákov, ale tí radšej všetci zahynú v hrdinskom boji proti presile, akoby mali žiť v otroctve

Janko Kráľ
- najsubjektívnejší a najrevolučnejší štúrovec, rozpor medzi snom a skutočnosťou
Duma bratislavská - protest proti zosadeniu Štúra z bratisl. lýcea, vyzýva národovcov na odpor
Orol - básnik sa prirovnáva k orlovi, jeho slobodný let v búrkach symbolizuje príkoria v jeho boji za slobodu
Jarná pieseň - báseň venovaná slobode
Moja pieseň - napodobenie na ľudovej piesne
balady: Zverbovaný, Zabitý, Kríž a čiapka, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko -samotársky, hrdý Janko chce zachrániť zakliatu pannu, ale pri svojej šľachetnej obeti zomiera
Výlomky z Jánošíka - odpor proti panskému svetu

Andrej Sládkovič
- zdôrazňuje silu ľudu, jeho lásku k dobru, pravde a kráse
Sôvety v rodine Dušanovej - reflexívne básne
Marína - lyricko-epická básnická skladba, láska k Maríne sa prelína s láskou k vlasti; mladosť nie je vo veku, ale v túžbe po kráse, je stavom duše
Detvan - lyricko-epická skladba v piatich spevoch; Martin a Elena sú predstavitelia hrdého, spravodlivého a počestného slovenského národa
Nehaňte ľud môj - obhajoba Slovákov proti neprajníkom, nádej vkladá do budúcnosti národa

Ján Botto
- balady Žltá ľalia, Margita a Besná, Lucijný stolček
- óda K mladosti - odsudzuje nečinnosť, vyzýva mladých k boju za slobodu
- lyricko-epická báseň Smrť Jánošíkova -boj proti porobe, zlapanie a smrť Jánošíka, žiaľ jeho družiny a nečinnosť zastrašeného ľudu; rozpor medzi snom o slobode a skutočnosťou, autor verí, že príde spasiteľ, ktorý zachráni národ
- ponáška na ľudovú pieseň Kukučka

Ján Kalinčiak
- historické povesti Boskovci, Milkov hrob, Bratova ruka, Mládenec slovenský, Púť lásky - Žofia sa vydáva vyslobodiť svojho milého Janka Černoka z rúk agu Osmana. Presvedčí ho, ale na spiatočnej ceste Janka zabijú. Žofia zomiera od žiaľu.
Román Reštavrácia - z prostredia volieb

Realizmus (1880-1940)

- opiera sa o pravdivé zobrazenie skutočnosti – postavy so skutočnými vlastnosťami, konflikty odrážajú skutočný život a problémy
- oproti romantizmu sa začína viac presadzovať próza (črty, poviedky, novely, romány)
- prevažujú témy z dedinského prostredia
- predstavitelia:
prvá vlna: Pavol Országh-Hviezdoslav, Martin Kukučín, Elena Maróthy-Šoltésová
druhá vlna: Jozef Gregor-Tajovský, Ľudmila Podjavorinská
tretia vlna: Janko Jesenský
Pavol Országh-Hviezdoslav
debut Básnické prviesenky Jozefa Zbranského
lyrika - prírodná lyrika Prechádzky jarom, Prechádzky letom
- ďalšie zbierky básní: Letorosty I, II, III, Sonety, Žalmy a hymny
- Stesky - osobné úvahy autora o svojom diele
- Krvavé sonety - odsúdenie 1. svet. vojny a utrpenia ľudí v nej
epika - lyricko- epická skladba Hájnikova žena - Hanka, žena hájnika Miška, zabije mladého pána pri jeho pokuse zviesť ju. Miško berie vinu na seba. Napokon sa ale všetko vysvetlí.

- eposy Ežo Vlkolinský a Gábor Vlkolinský - zobrazuje mravný úpadok slovenských zemanov
- balady Zuzanka Hraškovie - sociálna balada - Zuzanka musí zniesť trápenie od macochy, napokon zomiera, keď sa pošmykne do potoka
- báseň - Na výhone - láska Uľky a Mateja, ktorí si sľubujú lásku aj proti vôli rodičov, lebo ju chcú vydať za iného
Dráma - veršovaná tragédia s biblickým námetom Herodes a Herodias

Martin Kukučín (vlast. menom Matej Bencúr)
poviedky Rysavá jalovica, Neprebudený, Veľkou lyžicou, Keď báčik z Chochoľova umrie, Dies irae, Mišo
Z teplého hniezda - Matej Rafika odchádza z domu do učenia za krajčíra, úryvok popisuje jeho smútok a obavy pred odchodom z domova
Mladé letá - o láske Miška Jahodu a Ferka Putorisa k Elenke; o žiarlivosti, ktorá ničí ich priateľstvo
romány Dom v stráni - o živote chorvátskych statkárov; napísal počas pobytu na ostrove Brač; Mať volá

Jozef Gregor - Tajovský
poviedky - zbierky Omrvinky, Z dediny - obraz dedinského prostredia
- Horký chlieb, Na chlieb, Mamka Pôstková - ťažký život chudobných ľudí
- Do konca - spomienky na starého otca, ktorého život je až do smrti naplnený zmysluplnou prácou bez zaháľania
dráma - veselohra Ženský zákon - hl. postavy: Zuza Javorová a jej dcéra Anička, Mara a Jano Maleckí a ich syn Mišo, Dora
- ohováranie takmer zničí lásku Miša a Aničky, lebo Dora svojimi výmyslami vyvolá škriepky a nedorozumenia medzi ich matkami; ženské pletky nakoniec musí urovnať Mišov otec Jano
činohra Statky-zmätky - o honbe za majetkom, ktorá ohrozuje lásku a vzájomnú úctu