Honoré de Balzac - Otec Goriot

Interpretácia literárneho diela Otec Goriot – Honoré de Balzac

Honoré de Balzac (1799 - 1850)

- Honoré de Balzac sa narodil 22. 5. 1799 v Tours.
- Bol spisovateľom, zakladateľom kritickorealistického románu. Vyštudoval právo. Spočiatku písal dobrodružné "čierne" romány, ktoré neskôr zavrhol.
- V úsilí o nezávislosť a s úmyslom vydávať klasikov kúpil tlačiareň, ale tento projekt skončil bankrotom. Túžil preniknúť do aristokratickej spoločnosti. Stále viac a viac sa zadlžoval.
- Zomrel 18.8.1850 v Paríži.

- Medzi jeho najvýznamnejšie diela patrí cyklus Ľudská komédia.
- Vo vyše 90. románoch a poviedkach zachycuje francúzsku spoločnosť 19. storočia.
- Predhovor k ľudskej komédií sa stal manifestom realistického umenia. V tomto cykle vystupuje 2500 postáv. Mnohé z nich sa objavujú vo viacerých románoch, čo dodáva dielu jednotu, plnosť a rytmus.
- Balzacova Ľudská komédia obsahuje: Štúdie mravov, ktoré osvetľujú sociálne účinky (sem patrí aj Otec Goriot). Filozofické štúdie (Šagrenova koža) a Analytické štúdie (Fyziológia manželstva)
- Realizmus sa snažil uviesť na scénu intímnou rodinnou tragédiou Macocha a satirickou komédiou Špekulant.

Francúzska literatúra:

Od začiatku 19. storočia sa dostáva do popredia buržoázia. Menili sa ekonomické, morálne i citové vzťahy a úlohou literatúry bolo zobraziť túto skutočnosť. Bolo treba ukázať ľudí v nových vzájomných vzťahoch a o to sa pokúšali predstavitelia kritického realizmu.

Kritický realizmus:

Realizmus ako umelecký smer je založený na princípe tzv. odrazu skutočnosti v umeleckom diele. Smeruje k nadosobnému (objektívnemu) poznaniu životných zákonitostí, k rozumovému výkladu skutočnosti (mimesis) a z teorií rozpracovaných najmä v období klasicizmu. V porovnaní s romantizmom, založeným na ideáloch, zdôrazňuje rovnováhu ideálu a reality, nevyčleňuje jednotlivca zo skutočnosti, ale sa usiluje nájsť miesto človeka vo svete, v prírodnom a spoločenskom dianí.

Znaky realizmu:

- autor využíva žáner prózy - román
- konflikt: človek - spoločnosť (Rastignac, Goriot - parížska spoločnosť)
- námet zo súčasnosti: obraz vtedajšej ľudskej spoločnosti, ľudských vzťahov.
- kritický postoj autora k spoločnosti: svoje myšlienky vypovedá prostredníctvom Vautrina, Rastignaca
- hlavná postava obyčajný človek.

Otec Goriot:

- Napísaný v rokoch 1834-1835 a vydaný v roku 1835.
- kompozícia : súvislý celok, ale dej má 3 hlavné línie

1. zaoberá sa postavou otca Goriota, ako do penziónu prichádza a podporuje finančne svoje dcéry, najmä ich márnivosť, zachraňuje ich pred škandálmi a podporuje ich márnivosť

2. Eugen de Rastingnas, jeho snaha – je chudobný a chce sa dostať do vyššej spoločnosti, vďaka svojej bohatej sesternici Beauseánt, vzdáva sa svojich ideálov pravdy a zanedbáva štúdium práv, nájde si vplyvnú milenku, prijíma rady od Vautrina

3. postava a príbeh Vautrina, je ubytovaný v penzióne pod cudzím menom, na konci diela je odhalený a zatknutý

- znaky realizmu: darwinizmus (živá vec prirovnaná k veci), naturizmus (psychika postáv so živočížnymi pudmi), parnasizmus (jeho dcéry boli hnusné,....), symbolizmus (citrón vyžmýkaný ako jeho srdce), pozitvizmus (v objektivizme)

Lit. druh : Epika.
Lit. žáner : Spoločenský kriticko - realistický román.
Téma:
Smutno – tragický príbeh otca, ktorý nadovšetko miloval svoje deti, pre ktoré by urobil čokoľvek na svete. Jeho láska však narazila na spoločenské bariéry, pre ktoré jeho vlastné dcéry museli tajiť, že je ich otcom.

Čas: Dej sa odohráva v druhej polovici 19-teho storočia.

Priestor: Mesto Paríž, prevažná časť deja sa však odohráva v penzióne pani Vauquerovej. Paríž nezobrazuje ako tajomné mesto, ale ako mesto, kde sa sústreďujú najvyššie a najnižšie spoločenské vrstvy.

Kompozícia:
Dielo patrí do celku Ľudská komédia, ktorá sa delí na 3 časti : Štúdie mravov, Štúdie filozofické, Štúdie analytické. Román Otec Goriot patrí do súboru Štúdie mravov.

Dielo je pomerne krátke. Balzac postupne dej stupňuje a znižuje počet zaujatých postáv.

Autorova reč: Zo začiatku prevláda autorova reč, kde opisuje prostredie (penzión a latinskú štvrť) a charakterizuje postavy. Dej sa v podstate začína až okolo 45 strany. Tu autor poskytuje zväčša komentár k dianiu a vývinu deja. Avšak ďalej v románe môžeme pozorovať aj niekoľko úvah. Úvahy sú aj v niektorých dialógoch a sú zväčša dosť dlhé.

Priama a nepriama reč postáv: Prevláda priama reč, ale vyskytujú sa tu aj vnútorné monológy, úvahy postáv. Tie vyjadrujú zamýšľanie sa nad určitým problémom resp. situáciou. V diele sa vyskytuje aj komunikáciu formou listov.

Postavy: Balzac charakterizuje postavy postupne a každú osobitne. Najprv sa zameriava na opis vzhľadu. Potom opisuje charakteristické povahové črty postáv zo všetkých strán. Neidealizuje, ale vyjadruje typickú tvár doby.

Vety a odseky: Vety sú dlhé a rozvinuté najmä v autorovej úvodnej reči a v úvahách. Obsahujú veľa informácií. Odseky sú naopak kratšie. Niekedy aj po jednej, dvoch vetách.

Podiel rozprávania, úvahy a opisu: Rozprávanie tvorí menšiu časť románu. Viac je opisu, hlavne na začiatku a úvah, nielen postáv. Zobrazené sú tu aj myšlienky samotného autora.

Forma: Tragédia.

Konflikt: Odohráva sa v Rastignacovej duši. Ide o boj medzi spravodlivosťou, morálkou a túžbou po vysokom postavení, po peniazoch. Rozhoduje sa medzi obetovaním svojho svedomia a hmotných statkoch.

Idea: Ľútosť nad úpadkom aristokracie a morálky.

Charakteristika hlavných postáv:

Otec Goriot (Jean Jouachim Goriot) : Asi 69 ročný starec, bývalý majiteľ obchodu s cestovinami. Nasťahoval sa do penziónu ako bohatý človek. Peniaze sa mu však rýchlo míňajú a on postupuje v penzióne do vyšších poschodí. Čím je chudobnejší tým vyššie býva. Najprv si všetci mysleli, že je hýrivec, pretože za ním chodili dve mladé dámy. Neskôr sa všetci obyvatelia dozvedia, že sú to jeho dcéry. Dcéry chodili za ním pokiaľ neminul všetky peniaze. Odvtedy chodil zanedbaný a dcéry sa s ním odmietli stretať.
- Je to typ človeka ktorý sa vie vždy obetovať pre svoje dcéry. Ide mu iba o ich blaho a aby sa dostali do vyššej vrstvy. Všetky dcéry by mohli byť vďačné za takéhoto otca, ale jeho dve dcéry nepreukazovali vďačnosť ktorú si zaslúžil.

Eugen Rastignac je mladý, ambiciózny študent práva, ktorý prišiel z vidieka do Paríža študovať a urobiť kariéru. Túži sa dostať do najvyšších spoločenských vrstiev a pod vplyvom okolností sa mení. Veľmi tvrdú školu dostáva od Vautréna. Ten je bývalý galejník, ktorý ho naučí, že parížske dámy sú predajné. Cez ne sa Rastignac môže dostať do najvyšších spoločenských vrstiev. Vautrén predstavuje spoločenské zlo a podáva názor na francúzsku spoločnosť
Anastázia de Restaud: je staršia dcéra otca Goriota. Vydala sa do starej šľachtickej rodiny, bola predstavená na kráľovskom dvore, ale každý vie, že jej pôvod je neurodzený. Preto sa prestane stretávať so svojím otcom - hanbí sa. Miluje mladšieho muža. Z Goriotových peňazí platí jeho zmenky. Nakoniec dá do záložne svoje aj svokrine diamanty. Na pohreb otca Goriota nepríde, pretože práve vtedy sa háda so svojím manželom (o majetok)

Delphina de Nucingeu je mladšia dcéra otca Goriota. So sestrou nemá dobré vzťahy. Jej manžel je z novej šľachty. Miluje Eugena Rastignaca. Manžel Delfíny nedovolí, aby čerpala z jeho peňazí a tak čerpá z peňazí otca Goriota. Keď otec Goriot zomiera je na plese, aby využila príležitosť dostať sa k najvyššej spoločenskej vrstve.

Vedľajšie postavy:

- Pán Poiret
- Pani Michonneauová
- Pani Coutorová
- Pani Vauquerová
- Victorina Tailleferová
- Christoph
- Clara de Beauséant
- Bianchon
- Silvie

Dej:

- Dielo sa začína v uprosted deja. Na začiatku diela sa objavuje siahodlhý dôsledný opis prostredia a detailný opis postáv.
- Goriot býva v penzióne pani Vauquerovej, ktorý je starý, zatuchnutý, plný hnusu, s nemajetnými obyvateľmi s prevažne krutým osudom. Pani Vauquerová má spolu s Goriotom dvadsať nájomníkov. Obyvatelia jednotlivých poschodí predstavujú sociálne vrstvy nájomníkov. Najmajetnejší boli ubytovaní najnižšie, najchudobnejší v podkroví.

- Keď majiteľka penziónu, pani Vauquerová, zistí, aký je pán Goriot bohatý, snaží sa mu dostať do priazne. Ale Goriot si ju ani nevšíma, lebo žena jeho života umrela a tak sa pani Vauquerová cíti veľmi urazená. Pomstí sa mu tak, že o ňom po celom penzióne rozšíri samé hlúposti a od tej chvíle ho majú všetci za čudáka. On však na to nedbá, lebo jediné, čo ho drží pri živote, sú jeho dcéry.
- Dcéry prídu Goriota párkrát navštíviť. Vznikne podozrenie, že tie pekné dámy, ktoré ho navštevujú. sú jeho milenky. Rastignacovi sa to nezdá a vidí v tom nejakú záhadu, ktorá mu nedá spať.

- Na začiatku románu vystupuje otec Goriot ako zámožný mešťan. Býva v pekne zariadenej izbe, je bohatý, vážia si ho. Postupne však strieda poschodia, až končí ako najchudobnejší obyvateľ penziónu. Goriot cestovináreň dávno predal, aby mohol kryť výdavky svojich dcér a sám žije utiahnutým životom.
- Goriot celý svoj majetok daroval dcéram, ktoré sa dobre vydali. Delfína sa stala manželkou baróna de Nucingen, bankára, a Anastázia manželkou grófa de Restaund, šľachtica. Obe manželstvá boli uzavreté zo ziskuchtivosti či túžbe po titule a vyššej spoločnosti, a obe sa končia neverou manželiek. Goriot nepokarhá dcéry za ich konanie, ale všetku vinu zvaľuje na zaťov.

- Goriot sa časom spriatelí so študentom Eugenom de Rastignac, spolubývajúcim v penzióne.
Eugena de Rastignaca sesternica pani de Beausèant uvádza do vyššej spoločnosti. Sesternica ho pozve na ples, aby sa mohol zoznámiť s dôležitými ľuďmi, ktorí by mu neskôr mohli pomôcť dostať sa do vyššej spoločnosti. Na plese sa nemohol nabažiť ligotu krásnych rób dám a takisto ho očarila neskutočná elegancia a prepych. Stretol tu jednu z najkrajších Parížaniek, grófku Anastáziu de Restaud, ktorá mu venovala dva tance. Bola to tá istá, ktorá navštevovala Goriota.

- Na druhý deň sa rozhodol navštíviť grófku, ktorá ho tak veľmi upútala. U grófky bol práve na návšteve aj jej milenec a tak sa mu nemohla venovať. Začal sa mu venovať pán de Restaud, s ktorým si padli do oka a viedli zaujímavú diskusiu. Keď prišla grófka, tak sa jej Rastignac tak mimochodom spýtal niečo o jej otcovi. Dopustil sa veľkej chyby. Po jeho odchode dostal sluha príkaz, aby ho už nikdy nepustil k nim, že nie sú doma
- Rastignac sa túžil dostať do vysokej spoločnosti a tak mu jeho sesternica poradila, aby si našiel nejakú bohatú milenku, ktorú by mal rád a ktorá by mu opätovala svoje city. Samozrejme potreboval aj pekné oblečenie a na to potreboval 1500 frankov. Napísal teda svojej matke a pekne ju požiadal, aby mu poslala peniaze. Z peňazí si dal ušiť krásny odev ako pre pána. Začali mu chýbať tie čisté duše plné ideálov a pravdovravnosti.
- V dome Vauquerovej žije tiež slečna Viktorína, dievča, ktorú vlastný bohatý otec zavrhol a všetko jeho imanie malo padnúť do rúk jej brata.
- Vautrin si Eufena obľúbi a otvára mu cestu k bohatstvu – zabiť Viktorinho brata, ktorého otec by tak isto pojal späť svoju jedinú dcéru, s ktorou by sa Eugen oženil.
- Eugen odmieta, cíti však pochybnosť, váha.

- So sesternicou ide do divadla, kde ho očarí Delfína de Nucingen, ktorej začne dvoriť.
- Goriot má radosť, že sa jeho dcéra zamilovala do takého muža, ako je Eugen a začína plánovať ich budúci spoločný život, prijme Eugena za svojho syna. Eugenovi tento spôsob života vyhovuje lepšie, ako keby mal čakať na peniaze slečny Victoríny.
- Medzitým Vautrin zorganizuje vraždu Viktorinho brata, ktorého zabije Vautrinv priateľ.

Pán Vautrin odsúdený na galeje sa šikovne ukrýva, ale udajú ho slečna Michonneauová spolu s Poiretom. Je dopadnutý políciou a výjde najavo, že je to známy zločinec, ktorý tam žil pod zmeneným menom. Nájomníci tento krok slečny Michonneauovej neschvaľujú a ona sa musí z penziónu vysťahovať.
- Goriotov zdravotný stav sa prudko zhoršuje, najmä z toho, že jeho dcéram hrozí nebezpečenstvo, lebo bezohľadný Maxime de Trailles Anastáziu zničí. Ošetruje ho Eugen de Rastignac a jeho priateľ študent – medik Biachon. Eugen nechá poslať po obe jeho dcéry, ani jedna však na svojho otca práve nemá čas.
- Goriot umiera sám, Anastacie a Delphine prídu neskoro, je to však kvôli chorobe či zákazu manžela.
- Eugen zorganizuje chudobný pohreb, ktorý sám zaplatí a okrem neho sa ho zúčastní len jeho priateľ Biachon – dcéry na svojho otca nemali čas.

Hlavná myšlienka:

Tragédia meštiaka Goriota je svedectvom o morálke spoločnosti, v ktorej moc peňazí narušila najzákladnejšie ľudské vzťahy. Autor útočí na ľudské city, ktoré sú aj v tých najdôležitejších situáciách tlmené vedomím, že len úspešní ľudia sú naozaj ľudia. Taký bol vo francúzskej spoločnosti príkaz doby. Dielo je zároveň neľútostnou kritikou spoločenských pomerov i upevňujúceho sa kapitalizmu.

Trópy:
Epitetá: koketná vdova, tupé zviera, materiálny Paríž, ušľachtilé city,....

Prirovnania: Už je tu krásna ani hviezda.

Paríž je ako oceán, treba doň vpadnúť ako delová guľa.
Je čerstvá ani ružička.
Oči zapaľovali ako uhlíky.

Metafory: Zlato pohľadu sa zmenilo na sivé olovo.
Vznešený Paríž nepozná bledé tváre.
Som smädný, som hladný, srdce mi horí.

Zdrobneniny: miláčik, anjelikovia, detičky, očičká,....

Pejoratíva : chumaj, zvrhlík, špiceľ, podliak,.....

Štylistické figúry :
Rečnícke otázky: Bože, prečo mi dávaš trpieť ešte aj dnes?
Znivočila ju neresť, smútok, či vášeň?
No či naozaj nevedia, čo je to ísť cez mŕtvolu vlastného otca?

Môj názor:

Francúzsky realizmus je na rozdiel od ruského o dosť jemnejší. Toto skvostné dielo je čítaním pre dospelých obalené do závoja detskej povinnosti. Hlboká kritika francúzskej spoločnosti. Smutný príbeh o človeku, ktorý v mene svojej lásky k dcéram obetuje všetko vrátane svojho života. Spočiatku som touto knihou nebola príliš nadšená, ale postupne ma zaujala viac a viac. Oceňujem autorovo precízne zameranie na detaily. Všimla som si, že dej gradoval a opis sa postupom času strácal v pozadí. Zaujalo ma sociálne podfarbenie románu a najmä krásne spracovanie motívov konania postáv.