Utekali po dlhej chodbe, keď ich ohyzdi obkľučovali, ale cez horiace plamene sa ohyzdi nemohli dostať. Aspoň na chvíľu boli v bezpečí. Zrazu akoby sa ohyzdi zbláznili a začali pomätene pobehovať. Všetci sa poschovávali do svojich dier. Gandalf a Legolas zazreli tieň z plameňa a začuli rev, po ktorom prešiel mráz po chrbte. Bol to Balrog, démon z dávnych čias, stvorený temným pánom Morgotom. Gandalf im riekol, aby bežali ďalej. On išiel ako posledný. Počuli, ako používa mnohé zaklínadlá a svoju moc na zavretie dverí. Po chvíli sa k nim Gandalf vrátil. Zveril vodcovstvo Aragornovi. Ostávalo im už iba prejsť cez most Khazad – dum. Balrog sa hnal za nimi. Keď však prešli cez most, Gandalf sa v strede zastavil. Balrog pomaly kráčal k nemu. Gandalf sa mu postavil na odpor. Po pár zaklínadlách povedal: „Nemôžeš prejsť!“ Balrog spravil krok a časť mostu sa pod ním prepadla. Padol dolu. Nanešťastie ešte šľahol bičom, ktorého koniec sa zachytil o Gandalfovu nohu a stiahol ho so sebou. Gandalf padol do tieňa. Po ďalších chodbách vyšli von. Ocitli sa pri Durinovom jazere. Trápil ich veľký žiaľ a bolesť. Aragorn im pokynul, aby išli ďalej. Bezpečné bolo dostať sa do Lothloriénu. Dostali sa až k jeho hraniciam.

Tam ich objavili elfovia. Nechali ich prespať na stromoch. Asi uprostred noci sa Frodo prebudil. Začul, že sa niekto šplhá po strome. Pozrel sa dolu a zbadal dva svetielkujúce body. Zrazu sa stratili v tme. Na druhý deň pokračovali ďalej. Prebrodili sa cez rieku a elf Haldir ich doviedol do srdca Lothloriénu. Privítali ich pán Celeborn a pani Galadriel. Na tomto čarovnom mieste zostali niekoľko dní. Jedného večera prebudila Galadriel Froda aj Sama. Pozreli sa do zrkadla Galadriel. Frodo v ňom videl skazu Kraja, hrôzu a strach, ktorým Sauron vládol na Zemi. Videl aj veľké oko ovenčené ohňom, bez viečka. Froda sa zmocnila úzkosť. Ponúkol prsteň Galadriel. Najskôr sa jej zmocnilo nutkanie vziať si prsteň. Našťastie sa upokojila. Prekonala skúšku, ktorá na ňu čakala. Na druhý deň sa rozlúčili a Galadriel darovala Frodovi fľaštičku, v ktorej bolo svetlo Elbereth, ich milovanej hviezdy. Plavili sa mnoho dní po rieke. Počas tejto cesty prešli aj cez Argonat – bránu starých kráľov. Boli to Aragornovi predkovia. Keď nastal večer, Frodo videl ako za nimi pláva veľká lata. Počul akoby veslovanie. V tme zbadal dva svetielkujúce body. Na druhý večer sa klada priblížila až k nim. Frodo sa natiahol, ale postava sa mu vyšmykla. Tá postava bola Gloom. Ihneď odplával na druhý breh a už nemohli zazrieť. Zrazu Aragorn zistil, že sú bližšie ostrých skál než si myslel. Museli rýchlo obrátiť svoje lode a plávať proti prúdu. Najskôr to išlo veľmi ťažko. Potom sa im dokonca podarilo dostať sa až k brehu.

Ticho oddychovali v člnoch, keď tu zrazu na nich zaútočil nazgúl na nejakom tvorovi, ktorý vedel lietať. Legolas po ňom vystrelil šípmi, ktoré dostal od Galadriel. Tvora zranil. Počuli ako na druhej strane rieky ohyzdi nadávajú. Aragorn išiel preskúmať ďalší úsek cesty. Nastala Chvíľa kedy sa mali rozhodnúť či pôjdu do Mordoru alebo Minas Tirith. Prešli cez kopce, po brehu rieky dostali sa na lúku. Frodo dostal hodinu na rozmyslenie smeru. Vybral sa ďalej po stráni Amen Henu. Začul ako za ním kráča Boromir. Snažil sa Froda presvedčiť, aby mu prsteň dal. Keď naňho zaútočil, Frodo si navliekol prsteň a zmizol. Všetci členovia ho začali hľadať po uplynutí času. Frodo sa rozhodol ujsť do Mordoru sám. Sam však popremýšľal a ešte Froda zastihol. Spolu odplávali do Mordoru.