Pán prsteňov - Spoločenstvo prsteňa

Pán prsteňov – Spoločenstvo prsteňa

Autor: J. R. R. Tolkien
Postavy: Frodo, Gandalf, Legolas, Gimli, Sam, Pipin, Smíšek, Aragorn, Boromir

Potom ako sa Bilbo vrátil zo svojich dobrodružstiev, adoptoval si Froda Pytlíka. Nažívali spolu mnoho rokov v mieri a pokoji. Občas Bilba navštevovali starí priatelia. Ako prechádzali roky, blížili sa Bilbove stojedenáste narodeniny. Rozhodol sa, že usporiada nádhernú oslavu. Bolo to skutočne tak. Prišiel aj Gandalf a priniesol so sebou mnoho rakiet na ohňostroj. Všetci pili, jedli a radovali sa. Počas oslavy mal Bilbo preniesť preslov. Rozprával veľmi vážne. Od začiatku svojej reči stále niečo omieľal v ruke. Bol to prsteň. Ako končil svoj prejav, nastokol si prsteň na prst a zmizol. Všetci sa začudovali. Bilbo sa zatiaľ vybral do Dna pytle a chystal si veci na cestu. Vtom ho pristihol Gandalf a chvíľu sa rozprávali o čarovnom prsteni. Gandalf mal pocit, že sa ho Bilbo nechce vzdať. Nakoniec ho veľmi ťažko prehovoril a Bilbo nechal prsteň v Dne pytle. Prsteň nad ním strácal moc. Bilbo odišiel z Kraja. Prsteň ostal Frodovi. Chvíľu sa Gandalf rozprával s Frodom a potom odišiel. Musel si niečo overiť. Bol preč mnoho rokov a iba občas sa chodil na Froda pozrieť.

Jedného dňa sa Gandalf vrátil. Vypýtal si od Froda prsteň a hodil ho do ohňa. Potom ho podal Frodovi. Prsteň bol studený a veľmi hladký, no zrazu sa na ňom zjavovali jemné ryhy, ktoré na ňom tvorili nápis. Bolo to asi elfským písmom, pretože to Frodo nevedel prečítať. Znamenalo to „Jeden prsteň vládne všetkým, jeden im všetkým káže. Jeden všetky privedie, do temnoty zviaže.“ Toto bol ten jeden prsteň. Gandalf hovoril potichu. Vonku bolo počuť cvakanie Samových nožníc. Gandalf vyrozprával Frodovi príbeh o prsteni, o temnom pánovi Sauronovi a aj o poslednom spojenectve ľudí a elfov. Odrazu prestal, nastalo ticho. Vonku už nebolo počuť cvakanie nožníc. Aj Sam pozorne načúval. Čarodejníkova dlhá ruka siahla von. Niekto zaaukal. Gandalf ho vtiahol dnu, bol to Sam Křepelka. Prosil Gandalfa, aby ho nepremenil na niečo neprirodzené. Frodo sa mal vydať na výpravu do Roklinky a Sam mal byť jeho druh. Mali vyraziť najneskôr v deň Bilbových narodenín s Gandalfom, alebo bez neho. Gandalf odišiel. Ako čas plynul, Gandalf sa nevracal. Frodo musel vybaviť veľa vecí. Predal Dno pytle Pytlíkúm zo Sáčkova. Kúpil si dom v Studánkach. Deň jeho odchodu sa približoval a Gandalf ešte neprišiel. Pri všetkom mu pomáhali jeho kamaráti Smĕlmír Brandorád /Smíšek/ a Peregrin Bral /Pipin/. Smíšek išiel napred, aby pripravil jeho nový dom. V posledný deň sa Frodo rozlúčil s Dnom pytle a kľúče prenechal Lobelii zo Sáčkova. Nastal večer a Frodo sa vybral so Samom a Pipinom na cestu.

Ako tak stál pred noru začul ako sa Kmotor rozpráva s Jazdcom na čiernom koni, ktorý sa pýtal na Froda. Vybrali sa teda na cestu. Bola namáhavá a Frodo cítil, že ich niekto prenasleduje. Cesta bola dlhá a ako tak išli zbadali čierneho jazdca. Skryli sa pri ceste. Jazdec sa pri nich zastavil a oni cítili, že sa niečo snaží vyňuchať. Vtom začuli hlasy a jazdec rýchle ušiel. Boli to elfovia. Frodo rýchle vyskočil. Ďalej kráčali s elfmi. Na čistine sa usadili. Pipin išiel skoro spať. Frodo sa s elfmi ešte dlho rozprával. Ráno sa Frodo, Sam a Pipin znovu vydali na cestu. Kráčali lesom, potom prechádzali cez rieku. Zrazu Sam zbadal nad riekou čiernu postavu a rýchle sa všetci traja schovali. Chvíľu počkali a vybrali sa ďalej. Obávali sa, že ich jazdec videl a prenasledoval ich. Museli prebehnúť cez otvorené priestranstvo. Utekali najrýchlejšie ako vedeli. Dostali sa až na pole sedliaka Červíka. Keď zistil kto sú, prívetivo ich privítal. Potom ich zaviedol až na cestu. Zrazu sa tam zjavil jazdec na koni. Našťastie to bol Smíšek. Rozlúčili sa s Červíkom a išli do Frodovho domu v Studánkach. Keď tam prišli, chcel ísť Frodo hneď ďalej. Jeho kamaráti ho zastavili a povedali, že ho neopustia. Frodo tomu nerozumel. Všetko mu vysvetlili a Frodom vládol úžas nad týmto spiknutím.

Vybrali sa teda ďalej hneď na druhý deň. Rozhodli sa prejsť cez starý les. Bolo to veľmi čudné miesto. Ich vodcom sa stal Smíšek. Viedol ich cez Starý les. Miestami sa zdalo, že sa stromy medzi sebou rozprávajú a bránia im v ceste. Konečne našli vypálenisko po vatre, ktoré tak dlho Smíšek hľadal. Vydali sa cestou, museli sa vyhýbať rieke Opletnici. Prechádzali mnohými hrebeňmi a strmými úbočiami. Aj tak skončili pri Opletnici. Zrazu na nich začala padať únava. Frodo a Sam si ľahli na zem. Pipin a Smíšek sa opreli o strom. Zrazu sa štrbiny zväčšili a Pipin a Smíšek sa prepadli dnu. Frodo a Sam sa ich pokúšali vytiahnuť, ale stále to iba zhoršovali. Začali kričať o pomoc. Vtom začuli spev a tak sa zoznámili s Tomom Bombadilom. Pomohol Pipinovi a Smíškovi von. Zaspieval pesničku a starý vrbák ich pustil von. Dovolil, aby ho hobiti nasledovali, ak mu budú vládať. Nasledovali ho, pretože však išiel pomerne rýchlo, čoskoro sa im stratil. Chvíľu blúdili, ale potom začuli jeho spev a našli ho. Priviedol ich až k svojmu domu.
Tam ich všetkých privítala Zlatenka svojím spevom. Zostali pár dní v ich dome. Tom im dal zásoby a niekoľko dobrých rád. Mali sa vyhnúť nebezpečným Mohylovým vrchom. Blížil sa deň ich odchodu. Ráno bolo slnečné. Tom a Zlatenka sa s nimi rozlúčili. Pomaly kráčali k horám. Počasie bolo ako stvorené na cestu. Bolo asi poludnie, keď si oddýchli, najedli sa. Zastavili sa pri sivom kameni. Oddýchli si. Keď sa prebudili, všade okolo nich bola hmla. Frodo išiel podľa toho čo si zapamätal. Vrhli sa naproti hmle. Frodo prešiel cez nejaký skrivený kamenný oblúk. Ostatní ho však nenasledovali. Zrazu začul výkriky o pomoc. Nasledoval ich, slepo sa štveral po kopcoch. Vo svetle hviezd zbadal pred sebou veľkú mohylu. Niekto ho buchol po hlave. Keď sa prebudil, zbadal vedľa seba svojich troch kamarátov. Boli poobliekaní v bielom. Vedľa seba mali mnoho nádherných šperkov a nad hlavou mali nádherný meč. Boli studený, akoby mŕtvy. Frodo pocítil, že sa po nich načahuje nejaká studená kostnatá ruka. Taktiež počul aj hlas. Znelo to akoby ich niekto zaklínal. Vtom Frodo vzal meč, ktorý bol vedľa neho a odsekol kostnatú ruku. Začul výkrik bolesti.

Vyskočil a zaspieval pesničku, ktorú ich naučil Tom. Otvorila sa skala a dnu vošiel Tom Bombadil. Zaspieval jednu zo svojich piesní a mohylový duch sa rozplynul. Potom vyniesli Sama, Pipina a Smíška von na svetlo. Tam sa po hodnej chvíľke prebrali a Tom im kázal, aby sa nahí prebehli po slnku. Všetky poklady mohylového ducha vyniesol na slnečné svetlo. Hobitom podaroval meče a Frodo si zobral nádhernú brošňu. Po tomto dobrodružstve ich Tom odprevadil až po hranice jeho ríše. Ďalej sa pobrali do dediny Húrka. Ubytovali sa v hostince Skákavý poník. Frodo sa predstavil ako pán Podhorský. Hostinský ich ubytoval. Išli si zajesť a niečo vypiť. Sam zbadal, ako ich ktosi pozoruje z rohu. Frodo sa opýtal hostinského kto to je. Bol to jeden z Hraničiarov, hovoril si Chodec. Bol nanajvýš záhadný. Smíšek si zatiaľ vyšiel na prechádzku. V hostinci bolo veselo. Frodo sa chvíľu rozprával aj s Chodcom. Neskôr sa rozveselil, postavil sa na stôl a začal nahlas spievať. Zrazu sa pošmykol a spadol. Prsteň mu vyletel a nastokol sa mu na prst. Frodo zmizol. Chodec spozornel. Keď sa Frodo znova objavil, Chodec ho niekam vzal. Rozprával sa s ním o prsteni, keď tu zrazu vbehli dnu Pipin a Sam. Po nejakej chvíli vbehol dnu aj udychčaný Smíšek. Rozprával im o zážitku s Čiernym tieňom. Ostali spať v Chodcovej izbe. Počas noci prišli do ich hobitej izby nazgúlovia a svojimi mečmi začali sekať do postelí. Na konci ich čakalo nečakané prekvapenie. Pod prikrývkami neboli hobiti, ale vankúše.

Skoro ráno chceli spolu s Chodcom vyraziť. Zistili, že ich poníky niekto ukradol alebo sa rozutekali. Vyslali Noba, aby išiel pohľadať nejakého poníka, ktorý by bol na predaj. Podarilo sa im kúpiť koňa od Willyho Potmechuťa. Vyrazili oveľa neskôr ako mali v pláne. Kráčali mnoho dní a často museli zostupovať z ciest. Dostali sa až k Vetrovu, kde ich zastihlo to, čomu sa snažili vyhnúť. Na veži Amon Sul zbadali niekoľko postáv v čiernom. Ihneď sa vrátili a utáborili sa v menšej dolinke. Založili oheň, aby sa mohli aspoň brániť. Bolo jasné, že ich čierni jazdci videli. Celý večer boli ostražití. Chodec im rozprával príbeh o Berenovi a Luthien Tinúviel. Zrazu začuli šuchotanie. Chodec kázal hobitom, aby sa zhŕkli okolo ohňa. Sam a Frodo sa držali blízko seba. Frodo mal veľkú potrebu nasadiť si prsteň. Tak aj spravil. Zbadal okolo seba pár hrôzostrašných bielych kráľov. Jeden z nich siahol po prsteni. Frodo ruku odtiahol. Vtom kráľ vytiahol nôž a Froda bodol do ramena. Frodo pocítil obrovskú bolesť. Potom už videl iba ako nad ním stojí Aragorn /Chodec/ a zaháňa nazgúlov konárom s ohňom. Zachránili sa a pomaly už svitalo. Frodo bol vážne zranený. Aj napriek tomu kráčali ďalej ešte mnoho dní.

Blížili sa k Roklinke. Prešli mnoho stráni a mnoho hrebeňov. Keď už nikto z nich nevládal kráčať ďalej, oddýchli si. Asi uprostred noci počuli dupot konských kopýt. Mysleli si, že sú to nazgúlovia, a preto Aragorn prikázal skryť sa. Našťastie to bol jeden zo vznešených elfov, Glorfindel. Hľadal ich už veľa dní. Froda vysadili na Glorfindelovho bieleho koňa. Glorfindel ich viedol väčšou rýchlosťou. Cítil, že ich nazgúlovia veľmi rýchlo doháňajú a vedel, že Roklinka je blízko. Pokynul koňovi, aby bežal, keď sa za ich chrbtami objavili nazgúlovia. Kôň rýchlo cválal. Zrazu však z blízkeho úkrytu vyrazili ďalší nazgúlovia. Glorfindel na svojho koňa zavolal Noro lim, noro lim Asfelat, noro lim. Začal cválať ešte rýchlejšie a unikol nazgúlom cez brod. Nazgúlovia sa zastavili na brehu. Frodo vyťahoval meč a odmietal, čo po ňom požadovali. Pomaly sa vrhli do vody. Keď však bola väčšina uprostred rieky, prišla veľká povodeň a zmietla ich. Ostatní sa dali na útek, no ich kone sa poplašili a vrhli sa rovno do vody. Frodo si už nič viac nepamätal, pretože omdlel. Pomaly sa začal preberať a klásť otázky. Odpovedal mu Gandalf. Frodo nevnímal niekoľko dní. Gandalf mu povedal o tom, ako sa jeho priatelia ukryli a o svojom uväznení.
Gandalf cestoval do Železného pásu za hlavou Múdrych Sarumanom. Ten sa však obrátil ku zlu. Uväznil Gandalfa vo svojej veži Orthank. Gandalf sa vyslobodil vďaka pomoci orlov. V Roklinke sa v Elrondovom dome konala Rada. Zišli sa na nej všetky plemená sveta – ľudia, elfovia a aj trpaslíci. Frodo predložil prsteň. Každý predstaviteľ predniesol svoju požiadavku. Gandalf im rozprával príbeh o tom, ako hľadal Glooma, o jeho nájdení pri bránach Mordoru. Gloom bol v zúboženom stave. Uväznili ho elfovia z Čierneho lesa. Keď dokončil svoje rozprávanie, vstal princ elfov z Čierneho lesa, Legolas, a prehovoril smutným hlasom. Rozprával o tom ako sa v ich ríši rozkladá väčšie zlo, ako sa podarilo Gloomovi utiecť. Boromir z ľudského kráľovstva Gondor. Chcel prsteň využiť proti Sauronovi. Hovoril, že len vďaka statočnosti gondorských mužov sú oni v bezpečí. Rozhodlo sa, že prsteň musí byť zničený. Stačilo už len rozhodnúť, kto ho tam odnesie, odnesie rovno do Mordoru. Začali sa hádať. Zrazu Frodo vystúpil a povedal asi najťažšie slová v živote: „Ja ho tam odnesiem, aj keď nepoznám cestu.“

Všetkých to zarazilo. Elrond zostavil spoločenstvo s deviatimi členmi. Na druhý deň ich mal vymenovať. Členmi sa stali Gandalf, Aragorn, Boromir, Legolas, Gimli, Sam, Smíšek a Pipin. Vytvorili Spoločenstvo prsteňa. V Roklinke strávili niekoľko dní. Keď sa vrátili všetci poslovia, ktorých Elrond vyslal, vybrali sa na cestu. Bola to veľmi dlhá a namáhavá cesta. Krajina, ktorou prechádzali bola pustá. Predtým než odišli, sa Bilbo a Frodo mnoho hodín rozprávali. Bilbo podaroval Frodovi vestu z mitrilu. Bola ľahká, ale zároveň tvrdá ako dračí pazúr. Dal mu tiež svoj starý, ale dobrý meč žihadlo. Ukovali ho elfovia a v blízkosti ohyzdov začne jeho ostrie chladne žiariť. Jedného chladného rána, keď sa chystali si oddýchnuť a poraňajkovať, zazreli ako k ním letí veľký húf čiernych vtákov. Boli to Sauronovi špehovia. Družina sa rýchlo poskrývala, kam sa dalo. Špehovia však strážili aj bránu do Rohanu. Boli to priatelia Gondoru, ale Gandalf sa bál, že už aj tam dopadol tieň Sauronovho zla. Ostával im ešte prechod cez doly Morie a priesmyk Caradras. Rozhodli sa pre prechod priesmykom. Najskôr bola cesta celkom príjemná, ale ako kráčali ďalej a ďalej, bolo to horšie. Začalo nahusto snežiť. Kráčali pomaly ďalej až ich už hora nechcela pustiť. Po dlhých uváženiach sa rozhodli vrátiť sa naspäť. Boromir a Aragorn prebrodzovali cestu snehom, aby mohli prejsť aj ostatní. Po dlhom čase sa znovu vrátili naspäť. Hora ich pokorila.

Museli prejsť cez dlhé siene Morie. Dali sa znovu na cestu. Gandalf ich viedol. Po namáhavom hľadaní konečne našli cestu. Museli prejsť okolo jazera, ktoré sa rozprestiera pred stenami Morie. Boli to tmavé a čierne vody. Podarilo sa končene nájsť tajné dvere Morie. Nebola na nich žiadna ryha, nič čo by bolo naznačovalo ako sa dvere otvárajú. Na nebi sa objavil veľký mesiac a na jemnom kameni sa zjavil Ithildin, ktorý zrkadlil svetlo hviezd a mesiaca. Vytvorila sa na nich nádherná kresba. Boli to Durinove dvere. Bolo na nich napísané, že ten kto je priateľ smie vojsť. Gandalf skúšal zaklínadlá, ktoré by mohli dvere otvoriť. Žiadne však dverami ani nepohlo. Zrazu sa postavil Frodo a povedal, že je to hádanka. Stačí povedať elfsky slovo priateľ /Mellon/. Gandalf vyslovil toto slovo a dvere sa začali pomaly otvárať. Voda sa chvela. Zrazu sa v nej zjavila obrovská obluda a zahnala sa chápadlami po Frodovi. Držala ho vysoko vo vzduchu. Boromir, Aragorn a Legolas mu utekali na pomoc. Pomohli mu vyslobodiť sa, ale príšera sa ponáhľala za nimi. Cestou sa však zavesila na bránu a tá sa strhla. Ich jedinou možnosťou bol namáhavý pochod cez temnú Moriu. Kráčali dlho a obozretne.

Chodby smerovali azda na všetky možné smery. Nájsť medzi nimi tú správnu cestu nebolo ľahké. Narazili na druhú halu, kde si odpočinuli. Frodo zbadal, že ich niekto sleduje. Kroky toho tvora boli tiché a zneli ako ozveny. Svitol nový deň a oni sa pobrali ďalej. Keď tu zrazu Gimli odbehol do miestnosti v stene za svetlom. Ostatní ho nasledovali. Dostali sa do miestnosti plnej trpasličích kostier. Uprostred miestnosti stál kamenný hrob v kameni. Svetlo, ktoré sem siahalo až z vonku osvetľovalo nápis na kameni. BALIN, SYN FUNDINOV. PÁN MORIE. Gimliho to veľmi zranilo. Gandalf vzal starú knihu, čo ležala v náručí jedného z trpaslíkov /kostier/. Runy boli rozmazané a niektoré zakrývali škvrny od krvi. Niektoré sa však dali prečítať. Dozvedeli sa o príchode ohyzdov, o hroznom Balinovom páde, ale aj o hrôze v plameňoch, o bubnoch znejúcich hlboko v zemi. Pipinovi sa podarilo niečo zhodiť do hlbokej a temnej studne. Gandalf si vzal knihu, dúfal, že sa dozvie niečo viac. Keď odchádzali, začuli v tme zvuk bubnov a idem, idem, idem. Frodove žihadlo začalo žiariť. Boromir s Aragornom išli zatarasiť dvere. Boromir sa ešte rozhliadol von a zistil, že sa na nich rúti asi armáda ohyzdov a vedú so sebou aj dvoch jaskynných obrov. Dvere zahatili starými sekerami a potichu čakali na ohyzdí útok. Stalo sa tak. Po zdĺhavom boji odrazili prvú vlnu útokov. Jeden z jaskynných obrov Froda bodol kopijou. Frodovi zachránil život mitril. Mal iba niekoľko modrín. Bolo počuť rev prichádzajúcich ohyzdov. Utekali teda k východnej bráne. Bola to ich posledná cesta na útek.
Utekali po dlhej chodbe, keď ich ohyzdi obkľučovali, ale cez horiace plamene sa ohyzdi nemohli dostať. Aspoň na chvíľu boli v bezpečí. Zrazu akoby sa ohyzdi zbláznili a začali pomätene pobehovať. Všetci sa poschovávali do svojich dier. Gandalf a Legolas zazreli tieň z plameňa a začuli rev, po ktorom prešiel mráz po chrbte. Bol to Balrog, démon z dávnych čias, stvorený temným pánom Morgotom. Gandalf im riekol, aby bežali ďalej. On išiel ako posledný. Počuli, ako používa mnohé zaklínadlá a svoju moc na zavretie dverí. Po chvíli sa k nim Gandalf vrátil. Zveril vodcovstvo Aragornovi. Ostávalo im už iba prejsť cez most Khazad – dum. Balrog sa hnal za nimi. Keď však prešli cez most, Gandalf sa v strede zastavil. Balrog pomaly kráčal k nemu. Gandalf sa mu postavil na odpor. Po pár zaklínadlách povedal: „Nemôžeš prejsť!“ Balrog spravil krok a časť mostu sa pod ním prepadla. Padol dolu. Nanešťastie ešte šľahol bičom, ktorého koniec sa zachytil o Gandalfovu nohu a stiahol ho so sebou. Gandalf padol do tieňa. Po ďalších chodbách vyšli von. Ocitli sa pri Durinovom jazere. Trápil ich veľký žiaľ a bolesť. Aragorn im pokynul, aby išli ďalej. Bezpečné bolo dostať sa do Lothloriénu. Dostali sa až k jeho hraniciam.

Tam ich objavili elfovia. Nechali ich prespať na stromoch. Asi uprostred noci sa Frodo prebudil. Začul, že sa niekto šplhá po strome. Pozrel sa dolu a zbadal dva svetielkujúce body. Zrazu sa stratili v tme. Na druhý deň pokračovali ďalej. Prebrodili sa cez rieku a elf Haldir ich doviedol do srdca Lothloriénu. Privítali ich pán Celeborn a pani Galadriel. Na tomto čarovnom mieste zostali niekoľko dní. Jedného večera prebudila Galadriel Froda aj Sama. Pozreli sa do zrkadla Galadriel. Frodo v ňom videl skazu Kraja, hrôzu a strach, ktorým Sauron vládol na Zemi. Videl aj veľké oko ovenčené ohňom, bez viečka. Froda sa zmocnila úzkosť. Ponúkol prsteň Galadriel. Najskôr sa jej zmocnilo nutkanie vziať si prsteň. Našťastie sa upokojila. Prekonala skúšku, ktorá na ňu čakala. Na druhý deň sa rozlúčili a Galadriel darovala Frodovi fľaštičku, v ktorej bolo svetlo Elbereth, ich milovanej hviezdy. Plavili sa mnoho dní po rieke. Počas tejto cesty prešli aj cez Argonat – bránu starých kráľov. Boli to Aragornovi predkovia. Keď nastal večer, Frodo videl ako za nimi pláva veľká lata. Počul akoby veslovanie. V tme zbadal dva svetielkujúce body. Na druhý večer sa klada priblížila až k nim. Frodo sa natiahol, ale postava sa mu vyšmykla. Tá postava bola Gloom. Ihneď odplával na druhý breh a už nemohli zazrieť. Zrazu Aragorn zistil, že sú bližšie ostrých skál než si myslel. Museli rýchlo obrátiť svoje lode a plávať proti prúdu. Najskôr to išlo veľmi ťažko. Potom sa im dokonca podarilo dostať sa až k brehu.

Ticho oddychovali v člnoch, keď tu zrazu na nich zaútočil nazgúl na nejakom tvorovi, ktorý vedel lietať. Legolas po ňom vystrelil šípmi, ktoré dostal od Galadriel. Tvora zranil. Počuli ako na druhej strane rieky ohyzdi nadávajú. Aragorn išiel preskúmať ďalší úsek cesty. Nastala Chvíľa kedy sa mali rozhodnúť či pôjdu do Mordoru alebo Minas Tirith. Prešli cez kopce, po brehu rieky dostali sa na lúku. Frodo dostal hodinu na rozmyslenie smeru. Vybral sa ďalej po stráni Amen Henu. Začul ako za ním kráča Boromir. Snažil sa Froda presvedčiť, aby mu prsteň dal. Keď naňho zaútočil, Frodo si navliekol prsteň a zmizol. Všetci členovia ho začali hľadať po uplynutí času. Frodo sa rozhodol ujsť do Mordoru sám. Sam však popremýšľal a ešte Froda zastihol. Spolu odplávali do Mordoru.