Tam s neochotou nechali svoje zbrane. Gandalf si však svoju palicu ponechal. Vstupovali do zlatej siene. Na jej opačnom konci bol trón s troma schodmi. Na tróne sedel kráľ Rohanu Théoden. Za trónom Éowyn a pri kráľových nohách sedel jeho radca Gríma Úlis. Théoden bol zhrbený a starý, no vyzeral, že v mladosti bol vysoký a urastený. V sieni bola tma. Gandalf pristúpil k Théodenovi a vzal ho von. Théoden sa znovu prebral k životu. Gandalf zhodil Grímu z jeho vysokého trónu a Théoden mu dal na výber, buď pôjde s ním do vojny alebo môže ísť kam chce. Gandalf odhalil Grímovu zradu. Vedel, že Grímu si už kúpil Saruman. Gandalf pravdivo osvetlil novinky, ktoré sa stali vo svete. Théoden si dal zavolať syna svojej sestry Éomera, ktorý bol vo väzení. Éomer mu k nohám predložil svoj meč na znak vernosti. Théoden vedel, čo musí urobiť. Rozhodol sa, že pôjde do vojny so svojimi priateľmi po boku, ak budú chcieť. Najedli sa a potom dali spojiť svoje posledné vojsko Rohanu. Všetkým priviedli kone. Éowyn dostala za úlohu postarať sa o ľud Rohanu v Edorase. Théoden jej dal meč na znak poslania a úcty. Vyrazili do Isengardu. Éowyn tam ešte stála videla ich, keď už boli ďaleko na pláňach. Théoden a jeho družina cestovali mnoho dní a nocí. Jednej noci, keď oddychovali, zbadali ako sa k nim blíži čierny jazdec. Keď dorazil, povedal im nové správy o ich porážke. Väčšinu pozabíjali ohyzdi na vlkoch. Tí, ktorí prežili, sa ukryli do Helmovej rokliny. Théoden sa rozhodol, že pôjde tam, aby pomohol priateľovi. Nemohli otáľať.

Gandalf im oznámil, že musí vyriešiť ešte jedno poslanie a odišiel. Théoden sa vydal so svojou družinou do Helmovej rokliny. Nepriateľ im bol za pätami. V Helmovej rokline bola pevnosť, ktorá bola plná bojovníkov a zásob. Dobre sa vyzbrojili a už len čakali na nepriateľov príchod. Pomaly padala noc. Bolo počuť rev a ryk. Nepriateľ sa blížil. Ohyzdi začali útočiť na hradby aj na bránu. Druhovia bojovali odvážne a mnoho ohyzdov pobili. Tí raz utekali a neskôr sa vrátili s posilami. Takto sa to niekoľkokrát zopakovalo. Keď si už mysleli, že nepriatelia aspoň na chvíľu zastrašili, počuli veľký výbuch. Orthanský oheň, ktorý zničil múr. Ohyzdi sa valili cez veľkú dieru, stavali rebríky a zabíjali každého, kto bol ich nepriateľ. Bola to veľmi dlhá noc. Aragorn dúfal, že s úsvitom im príde nová nádej. Uhyz-haiovia sa dostávali čoraz ďalej a obkľučovali ich. Théoden sa rozhodol, že ak má zomrieť teraz, tak v boji a nie ako bojazlivý starec. Vysadli na svoje hrdé kone a vydali sa ničiť svojich nepriateľov. Vyšli von a bili a sekali všetkých ohyzdov, ktorí im prišli do cesty. Zo skrytých jaskýň vyšli ďalší bojovníci. Boli odvážni a bojovní ako ich kráľ Théoden. Nastal nový deň a s ním aj nádej. Théoden s družinou sa statočne bili, keď tu zrazu sa na vrchoch objavil pás stromov.

Jazdec na bielom koni sa postavil pred nich so svojim druhom po boku. Bol to Gandalf. Ohyzdi začali utekať pred Aragornom, no na druhej strane na nich číhalo ďalšie nebezpečenstvo. Ohyzdi boli v pasci. Gandalfov priateľ sa na nich rozbehol s posilami a Théoden pokračoval tiež. Zabili mnoho Isengardských ohyzdov. Niektorí sa pokúšali utiecť, no cez stromy neprenikol žiadny. Keď sa skončila táto bitka, pochovali všetkých svojich mŕtvych. Ohyzdích tiel bolo mnoho a nevedeli, čo s nimi majú robiť. Gandalf oznámil Théodenovi, že sa musí vrátiť do Isengardu. Ponúkol Théodenovi, že ak chce, môže si vybrať niekoľko mužov a ísť s ním. Kráľ súhlasil. Najskôr si všetci odpočinuli a potom sa vybrali do Isengardu. Pred mohutným lesom sa však všetci zastavili. Išiel z neho strach. Gandalf prechádzal ako keby chodbou, ktorú vytvárali niektoré stromy. Ostatní ho v úžase nasledovali. Keď už boli na konci, Legolas vykríkol: „Oči!“ Ihneď sa chcel prihnať späť, aby sa na to pozrel. Gandalf ho zastavil. Počuli zvuky ako keby nablízku bola búrka. Zbadali ako sa k nim blížia nejaké veľké tvory, ktoré sa podobali na stromy. Gandalf vysvetlil, že sú to enti – pastieri stromov. Enti vošli do lesa a stratili sa im z dohľadu. Gandalf a jeho druhovia pokračovali ďalej v ceste.

Putovali iba v noci. Šli tak dlho, až došli k rieke Isen. Tam našli vysušené koryto a navŕšenú mohylu skál. Gandalf im opísal udalosti, ktoré sa tam stali. Pokračovali ďalej v ceste. V noci sa utáborili, aby si oddýchli. Okolo nich sa začala zhromažďovať tma. Gandalf im povedal, aby zostali pokojný a nepohli sa. Spravili tak, ako im povedal. Bolo počuť hrmenie a tma sa stále zväčšovala. Po niekoľkých minútach všetko prešlo okolo nich a nezostalo po tom ani stopy. Počuli to aj v Helmovej rokline a keď sa na druhý deň vybrali von, ohyzdie telá boli preč. Stromy ich nahádzali do veľkej jamy a nahádzali na nich kamene. Aj les zmizol. Fangorn sa pomstil. Naši druhovia pokračovali ďalej v ceste. Predtým Isengard vyzeral úplne inak. Bol zelený a rástli v ňom háje stromov. Teraz bol Isengard spustnutý a dymilo sa z neho. Pokračovali v ceste až sa dostali k znaku bielej ruky – ruky Sarumana. Gandalf prešiel popri nej bez povšimnutia. Ruku pokryli krvavé škvrny a nechty sčervenali. Brána bola rozbitá a Isengard bol zaplavený vodou. Na kope kamenia videli dvoch malých chlapcov. Boli to hobiti, ktorí ich už očakávali. Všetci boli náramne prekvapení, keď ich tam videli. Chicho odovzdal odkaz od Stromobrada. Gandalf poďakoval a pobral sa za Stromobradom aj s kráľom a jeho družinou.