Aragorn, Legolas a Gimli zostali pri hobitoch. Chicho s Pipinom im dali najesť a oni sa pohostili s nimi. Rozpovedali im všetko, čo sa stalo. Enti zaútočili na Isengard, keď všetko Sarumanovo vojsko odišlo do Rohanu. Entom pomáhali huorni. Obsadili Isengard z viacerých strán. Búrali kamenné steny a všetko, čo sa dalo. Skoro chytili Sarumana, ale ten utiekol naspäť do Orthancu. Entom neunikol žiadny ohyzd ani zlý človek bez rozmyslu. Enti bili naozaj veľmi rozzúrení. Nechceli, aby im Saruman utiekol. Stromobrad preto dal strážiť Orthanc a ostatným entom povedal svoj plán v entskej reči. Hobitom povedal, aby sa držali ďalej od brány. Enti nazhromažďovali vodu Isenu a iných bystrín vlievajúcich sa do neho. Večer bol Stromobrad spokojnejší. Ako ležali hobiti na hromade skál, videli blesky nad Rohanom. Onedlho začuli dupot koňských kopýt. Stromobrad, ktorý stál blízko nich sa schoval pod oblúk. To prišiel Gandalf na Tieňovlasovi. Hobiti boli veľmi prekvapení, keď ho videli. Gandalf sa hneď pýtal na Stromobrada. Ten vyšiel z tmy a začali sa trochu ďalej rozprávať. Gandalf požiadal Stromobrada o pomoc. Stromobrad súhlasil a poslal huornov. Bol to ten les, čo pomohol Rohančanom. Asi o polnoci enti spustili nahromadenú vodu do Isengardu. Všetko zaplavilo. Z jám sa valili kúdoly pary a dymu. Všade bola voda. Ráno prišiel k hobitom a poprosil ich, aby nazbierali nejaké jedlo pre návštevu a mali ich srdečne privítať. Začuli dupot kopýt. Mysleli si, že sa vrátil Gandalf. Bol to však Úlis.

Zostal ohromený, keď uvidel, že Isengard bol zničený. Chcel ihneď obrátiť koňa, ale Stromobrad ho chytil a položil na zem. Dal mu na výber, buď pôjde za Sarumanom do Orthancu alebo tu zostane so Stromobradom. Rozhodol sa pre prvú možnosť. Tak sa ako potkan plavil až k veži. Keď už hobiti nachystali jedlo, prišli si poň enti. Ich príbeh sa zlúčil do príbehu Aragorna, Gimliho a Legolasa. Aragorn ešte nikdy nevidel Isengard. Pipin sa ponúkol, že mu ho ukáže. Budú môcť ísť aj ostatní, ak budú chcieť. Prešli niekoľko metrov, keď zbadali ako sa k nim blíži Gandalf s družinou. Gandalf zastal a počkal, kým ich priatelia prídu k nim. Smerovali k Orthancu, porozprávať sa so Sarumanom. Saruman najskôr nechcel vyjsť ani na balkón. Potom však vyšiel a rozprával Théodenovi o pomoci s melodickým hlasom. Théoden nevravel nič. Éomer však nepodľahol jeho kúzlam. V takomto smere pokračoval rozhovor aj s Gandalfom. Saruman mal strach zo Saurona, ale nechcel opustiť Orthanc. Gandalf ho pokoril, zlomil mu palicu a ešte k tomu Gríma vyhodil z okna vidiacu guľu. Gandalf ju vzal a zabalil do plášťa. Rozlúčil sa so Stromobradom a požiadal ho, aby dobre strážili Sarumana. Keby bolo treba tak, aby zaplavovali Isengard vždy, keď voda opadne tak veľmi, aby to neposkytlo Sarumanovi príležitosť na útek. Museli vyraziť.

Kráľ sa rozhodol, že sa vráti do Helmovej rokliny. Gandalf mal však iný plán. Cestovali veľmi dlho. V noci sa rozhodli utáboriť. Dvaja vždy boli na stráži. Všetci ostatní spali. Chicho s Pipinom sa uložili na mäkké papradie. Chicho zaspal skoro hneď, no Pipin sa iba prehadzoval a vôbec nevedel spať. Stále ho lákala guľa z Isengardu. Chvíľu sa rozprával s Chichom, no ten hneď zaspal. Noc bola pre Pipina nepokojná. Pomaly vstal a podišiel ku Gandalfovi. Gandalf spal a v ruke držal niečo guľaté zabalené v plášti. Pipin to vzal. Bola to guľa z Isengardu. Pipin vzal kameň, zabalil ho do plášťa a strčil Gandalfovi pod ruku. Guľu – palantír si zabalil do plášťa a odišiel ďalej, aby ho nevyrušovali. Tam sa posadil a palantír si vložil medzi kolená. Hlboko sa do nej zadíval. Palantír bol najprv čierny, no neskôr sa v ňom začali objavovať farby. Pipinov pohľad sa od palantíru nevedel odtrhnúť. Videl v palantíre Sauronove oko a počul jeho hlas. Sauron si myslel, že hovorí so Sarumanom. Trvalo to takto iba chvíľu. Pipin zvrieskol a odhodilo ho. Všetkých to zobudilo. Gandalf sa ihneď rozbehol k Pipinovi. Cestou zakryl palantír plášťom. Pipinove bezduché oči sa upierali k nebu. Gandalf mu priložil dlaň na čelo. Po chvíli sa Pipin prebral. Gandalf mu prikázal, aby hovoril, čo videl. Pipin mu opísal okrídlených nazgúlov a potom oko Saurona. Pipin však nič nevyzradil Sauronovi a to Gandalfa aspoň na chvíľu upokojilo. Zrazu nad nimi preletel okrídlený nazgúl. Gandalf pochopil, že musí ihneď vyraziť. Dal Aragornovi palantír, zavolal na Tieňovlasa. Pobral si zopár vecí a Aragorn mu podal Pipina. Uháňal do Minas Thiritu. Pipin sa po ceste prebral. Do tváre mu fúkal chladný vietor zimnej a tmavej noci. Kládol Gandalfovi mnoho otázok a Gandalf ich napodiv mnoho zodpovedal. Bola to dlhá cesta.