Eragon

Eragon

Autor: Christopher Paolini
Postavy: Eragon, urgalovia, elfovia, Murtagh, Arya, Orik, Gero, Roran, Brom, Ažihad, Zafira, Durza, Horst, Jeod, razakovia, Angela, Solembum, Dvojčatá, Vardeni

Tieň so svojimi pomocníkmi urgalmi už čakali vo svojich skrýšach. Cez les prechádzali tri postavy. Boli to elfovia. Uprostred bola žena. Držala nejaké vrecko. Muži po jej bokoch boli jej strážcovia. Urgalovia ich prepadli. Strážcov pozabíjali, no elfke sa podarilo utiecť do lesa. Tieň kázal urgalom, aby prehľadali les. Tieň vyšiel na skalu. Vo chvíli keď Tieň vyslovil zaklínadlo, okolo lesa sa začali tvoriť prstence ohňa. Elfka im zatiaľ unikala. Tieň začul niekoľko urgalov vykríknuť. Podarilo sa im elfku obkľúčiť. Už nemala kam utiecť. Pomocou posledných síl obsah vrecka premiestnila na iné miesto. Tieňu sa ju podarilo zajať. Hneval sa však, že nedostal obsah vrecka.

Eragon už tretí deň poľoval na srny. Potreboval uloviť nejaké mäso pre svoju rodinu. Srna, ktorú stopoval, mala poranenú nohu. Ukrývala sa uprostred stáda. Už sa zvečeralo, keď ich Eragon našiel. Vyrušilo ho niečo zaujímavé. Neďaleko neho horelo ihličie stromov. Po chvíli všetko ustalo. Uprostred spáleniska ležal modrý kameň. Eragon si ho zvedavo obzeral. Začal sa pýtať sám seba, či ho niekto poslal jemu, alebo je to len náhoda. Nakoniec si vzal kameň domov. Aj s kameňom zašiel k mäsiarovi. Ten sa k nemu nesprával najlepšie. Vôbec nechcel Eragonovi mäso predať. Nakoniec však pristal a spýtal sa, z kadiaľ Eragon ten kameň má. Kameň bol z Dračích hôr. Mäsiar ho ihneď poslal aj s nadávkami preč. Eragon sa bránil. Vtom vstúpil kováč Horst. Mäsiar už nebol taký ufrflaný. Horsta zavolala mäsiarova dcéra Katrina. Horst kúpil Eragonovi kopu mäsa na zimu. Chcel mu zaplatiť nájdeným kameňom. Horst odmietol. Dohodli sa, že Eragon si to uňho odpracuje. Privítal ho doma jeho bratranec Roran. Boli si blízky. Eragon ukázal Gerovi a Roranovi mäso a aj modrý kameň. Nevedeli si vysvetliť, čo by to mohlo byť. Rozhodli sa počkať na príchod kupcov. Gero nerád prijímal pomoc od niekoho z mesta.

Zima postupne ovládla celý kraj, no kupci stále nechodili. Každý deň ich netrpezlivo očakávali. Veľmi sa potešili, keď kupci dorazili. Gero mohol nejaké veci predať. Roran sa stretol s Katrinou. Gero a Eragon navštívili spoľahlivého kupca. Priniesli so sebou aj kameň. Kupec ho chvíľu skúšal. Klepkal, škrabal po kameni, ale kameň bol stále hladký. Ani kupec tomu nerozumel. Povedal im o niekom, kto by ho vedel možno oceniť. Nebol si však ani on celkom istý. Večer si Eragon od rozprávkara Broma vypočul skutočný príbeh o kráľovi Galbatorixovi a dračích jazdcoch. Prešlo niekoľko dní od odchodu kupcov. Aj Eragon vyskúšal to, čo robil kupec s kameňom. Jednej noci sa Eragon zobudil na nejaké pípanie. Inštinktívne vzal luk a zapálil lampu. Nikde sa nič nehýbalo. Znovu si ľahol. Zvuk sa opäť ozval. Eragon sa postavil. Zvuk vychádzal z kameňa. Kameň chvíľku poskakoval. Prestal a potom sa skotúľal na Eragonovu posteľ. Na jeho lesklom povrchu sa zjavila puklina. Za ňou nasledovala ďalšia. Eragon ustupoval do rohu miestnosti. Z kameňa sa vyliahol drak. Eragon sa trochu preľakol. Drak zoskočil z postele a zamieril k Eragonovi. Nakoniec ho Eragon pohladkal. Prešiel ním taký čudný pocit. Na ruke sa mu zjavila čudná škvrna. Bolo skoro ráno, keď Eragon vzal z domu niekoľko koží a jedno a odniesol draka do Dračích hôr. Na strome mu spravil hniezdo. Chvíľu sa s drakom rozprával. Nakŕmil ho a potom sa s ním rozlúčil. Prikázal drakovi, aby nikam nechodil. Gerovi ani Roranovi samozrejme nič nepovedal.

Práve Roran Gera zaskočil, pretože chcel odísť pracovať do mlyna. Chcel si postaviť dom a vziať si Katrinu, mäsiarovu dcéru. Na počudovanie všetkých s tým Gero súhlasil. Pre Eragona bola táto prvá noc ťažká. Stále myslel na draka. Bol sám a bola zima. Na druhý deň sa s troškou jedla ponáhľal za drakom. Drak ho čakal v hniezde. Eragon sa potešil. Vždy si našiel čas, aby draka navštívil. Ten rástol ako z vody. Nikto už kameň nespomenul. Eragonovi veľmi odľahlo. Eragon čoskoro musel drakovi postaviť hniezdo už na zemi. Eragon sa s drakom veľa rozprával o rôznych veciach. Keď už bol drak väčší, spojil sa s Eragonom. Eragona to veľmi prekvapilo. Už bolo načase dať drakovi meno. Nijaké však nepoznal. Zašiel do Carvahallu za Bromom. Chvíľu sa rozprávali o Jazdcoch a drakoch. Potom Eragon zmenil tému na dračie mená. Brom mu ich niekoľko vymenoval. Eragon sa tiež dozvedel, že nosí meno po prvom jazdcovi. Keď dopili čaj, Eragon odišiel domov. Hneď na druhý deň Eragon zašiel za drakom. Začal mu vymenovať mená, ktoré mu povedal Brom. Drak ho zastavil. Eragon najskôr nechápal a potom mu to došlo. Drak bol v skutočnosti dračica. Eragon jej vymenoval mená dračích slečien. Najviac sa jej páčilo meno Zafira. Bola už oveľa väčšia. Lietala hore dole a potravu si zháňala v lese. Zatiaľ ju nikto nevidel, čo bolo pre oboch šťastie. Blížil sa deň Roranovho odchodu. Eragon a Gero mu pomohli zbaliť veci. Gero mu dal ešte požehnania a potom Eragon s Roranom odišli do Carvahallu. Zašli ku kováčovi Horstovi. Museli ešte počkať na mlynára, s ktorým mal Roran odísť. Keď Horst a Eragon osameli, Horst sa spýtal Eragona na modrý kameň. Eragon sa trochu naľakal. Horst ho však chcel varovať. V meste boli nejakí cudzinci a na kameň sa pýtali. Nik im nič nepovedal. Eragon sa rýchlo rozlúčil s Roranom a Horstom. Tváril sa, že ide domov. Keď ho už Horst nemohol vidieť, vrátil sa bočnými uličkami. V jednej z nich videl ako sa dvaja muži v čiernom rozprávali s mäsiarom. Ten im všetko povedal o Eragonovi aj o kameni. Nanešťastie Eragona uvideli. Ten sa vôbec nemohol hýbať. Iba tak stál na mieste. Muži sa vybrali oproti nemu. Našťastie sa tam zjavil Brom. Vôbec o mužoch nevedel. Keď ho muži zbadali, neodvážili sa ísť za Eragonom. Eragon sa Bromovi poďakoval a trielil za Zafirou.
Musel ju varovať. Nebola veľmi nadšená. Neváhala, vysadila si Eragona na chrbát a vzlietla. Hoci ju Eragon prosil, aby zosadla alebo aby aspoň letela ku Gerovi, neposlúchla ho. Letela niekam ďaleko. Eragon sa bál, žeby tí muži v čiernom mohli Gerovi ublížiť. Začali ho veľmi bolieť stehná. Po nejakej chvíli mu po nohách začali stekať pramienky krvi. Bolo to po prvýkrát, čo letel na Zafire. Bol už podvečer, keď Zafira pristála. Eragon vôbec nevedel, kde je. Toto miesto nepoznal. Bol až priveľmi ustatý a aj nahnevaný. Ľahol si na tvrdú zem. Zafirine šupiny mu zodrali skoro všetku kožu. Začalo snežiť. Zafira si ľahla k nemu a roztiahla nad ním krídlo. Ráno keď sa zobudil, opatrne sa vystrel. Cítil, ako mu popraskali chrasty. Bol veľmi hladný a smädný. Nakoniec sa mu podarilo Zafiru presvedčiť, aby sa vrátili ku Gerovi. Z ich farmy stúpal dym. Z domu a stodoly ostali iba trosky. Eragon aj Zafira sa pustili do hľadania. Eragon našiel Gera pod troskami. Na tele mal čudné popáleniny. Carvahall bol príliš ďaleko. Eragon poprosil Zafiru, či by aspoň kúsok nemohla niesť Gera. Eragon pripravil nosítka. Zafira nejakú tu diaľku vydržala, ale potom musela zosadnúť. Zronený Eragon ťahal sám Gera do mesta. Bol vysilený. Posledné čo videl bolo Bromova zakrvavená tvár. Sníval sa mu nejaký čudný sen. Keď sa Eragon prebudil, bol vyzlečený. Rany mal obviazané. Bol u miestnej bylinkárky. Ihneď sa pýtal na Gera. Bylinkárka neniesla priaznivé správy. Gerov stav bol vážny. Len čo sa Eragon najedol, odviedla ho do Horstovho domu. Eragon trávil dni s Gerom. Jeho popáleniny sa vôbec nechceli hojiť. V jeden deň sa zdalo, že Gerovi svitá na lepšie časy. Bohužiaľ na druhý deň zomrel. Eragona to veľmi zasiahlo. Zafira sa s ním pokúšala niekoľkokrát spojiť. Eragon sa musel rozhodnúť. Nenápadne odišiel z Horstovho domu. Vedel, že by mu kládli priveľa otázok. Musel si zaobstarať niekoľko vecí. Nemal príliš na výber, a tak ich ukradol. Zafira naňho čakala v lese. Nebola však sama. Na Eragona tam čakal aj Brom. Eragon mu musel dať odpovede na pár jeho otázok. Eragonovým konečným rozhodnutím bolo prenasledovať dvoch mužov. Brom sa ponúkol, že mu pomôže.

Vysvetlil Eragonovi, že to boli Razakovia. Nasledovali ich stopy. V druhý večer daroval Brom Eragonovi nádherný meč. Brom od neho tiež vyžadoval, aby každý večer trénovali šerm. Brom pomohol Eragonovi s výrobou sedla. Sedlo na Zafire sedelo perfektne. Stopy Razakov ich priviedli do Therimsfordu. Nezdržali sa tu dlho. Dokúpili zásoby a obstarali si kone. Bolo jasné, že Razakovia išli smerom k Yazuaku. Brom s Eragonom museli byť opatrný. Aj so Zafirou cestovali cez lesy a pláne. Niekedy to bolo príliš nebezpečné. Pred spaním Eragon šermoval s Bromom a skoro vždy skončil s modrinami. Časom sa však čoraz viac zlepšoval. Začali im dochádzať zásoby a najbližšie mesto bolo Yazuaku. Keď prechádzali pláňami, zastihla ich príšerná búrka. Fúkal príliš silný vietor. Zafira mala problém pristáť. Keď chcela zložiť krídla, vietor ich rozfúkol a odniesol Zafiru o kus ďalej. Eragon jej bežal na pomoc. Najskôr sa mu podarilo zložiť jej jedno krídlo. Potom bežal na druhú stranu. Brom sa pokúšal udržať kone. Zafiru trochu odfúklo. Nakoniec sa Eragonovi podarilo zložiť jej aj druhé krídlo. Prečkali, kým sa búrka neskončila. Našťastie netrvala príliš dlho. Takúto búrku Brom ešte nezažil. Pred Yazuakom bolo ticho. Pre istotu sa Brom s Eragonom vybrali bočnou uličkou.

V dedine bolo mŕtvo. Nikde žiadni ľudia. V strede dediny ich čakalo veľké prekvapenie. Obyvatelia mesta boli povraždení a telá boli poukladané uprostred ulice na jednej kope. Premýšľali či to spravili razakovia. Dospeli k záveru, že sa dedinou prehnala vlna urgalov. Z ničoho nič Brom zavolal na Eragon, aby odišli. Za nimi sa objavili dvaja urgalovia. Brom aj Eragon sa pustili do boja. Nemohla im pomôcť ani Zafira, pretože ich čakala ďalej od mesta na Eragonov príkaz. Jeden z urgalov Broma zranil a druhý naháňal Eragona uličkami. Bohužiaľ sa k nemu pripojil aj druhý. Obaja zahnali Eragona do slepej uličky. Urgalovia si už mysleli, že Eragon im padne do rúk. Mýlili sa. Eragonom prešla sila, ktorá vychádzala priamo z jeho vnútra. Povedal jediné slovo, ktoré povedal v elfskom jazyku. Z jeho ruky sa vzniesla modrá žiara a zabila urgalov. Eragon klesol na zem úplne vyčerpaný. Keď nabral trochu síl, vrátil sa k Bromovi. Brom mal zranenú ruku. O malú chvíľu priletela aj Zafira. Chcela roztrhať tých, ktorí chceli ublížiť Eragonovi. Eragon zložil Broma zo Snežného Blesku. Očistil mu ranu a obviazal ju. Potom Broma vyložil na Zafirin chrbát. Brom sa už ako tak prebral. Eragon šiel na koni a Zafira letela popri ňom. Podvečer si našli vhodné miesto na táborenie. Brom si práve menil obväzy, keď Eragon prišiel. Musel Bromovi povedať všetko, čo sa stalo. Brom sa nahneval, že Eragon použil mágiu. Vysvetlil mu, že je to veľmi nebezpečné a ešte niekoľko pravidiel pri používaní mágie. Eragon so Zafirou sa zhodli na tom, že Brom je nejaký čarodej alebo černokňažník. Eragon sa ho na to opatrne spýtal. Brom privolil k tomu, že ovláda kúzla. Nechcel však Eragonovi povedať kde a kto ho to naučil. Týmto Brom ukončil rozhovor a všetci si šli ľahnúť, len čo sa navečerali.

Na druhý deň rozobrali, čo sa všetko stalo. Brom vysvetlil Eragonovi základy mágie a začal ho učiť nové slová starodávneho jazyka. Eragon sa menil. Začal objavovať svoje schopnosti. Zdokonaľoval sa v boji a nebol už jediný, kto mal modriny, keď si šli s Bromom ľahnúť. Prisnil sa mu veľmi zvláštny sen. Najskôr v ňom boli Gero a Roran. Potom sa zmenili na razakov. Zafira jeho zlý sen upokojila. Dorazili do ďalšej dediny menom Daret. V meste nebolo ani stopy po ľuďoch. Vo chvíli keď obrátili kone, cestu im zatarasili vozy. Obklopili ich lukostrelci. Boli to obyvatelia Daretu. Boli opatrní kvôli nepokojom. Brom sa dohodol s ich vodcom Trevorom. Brom od nich kúpil zásoby a rukavice pre Eragona. Po zaplatení mohli odísť. Za dedinou sa stretli so Zafirou. Bola nahnevaná. Prikvačia Eragona k zemi a nepustila ho, pokiaľ jej nesľúbil, že na druhý deň poletí na nej. Brom sa nad tým len pousmial.
Večer znovu šermovali. Eragon udrel tak silno, že palice sa rozleteli na triesky. Nasledoval boj s mečmi. Brom čarom vytvoril na čepeli svojho meča neviditeľnú prekážku. Naučil to aj Eragona, ktorý spravil to isté. Spať išli s podliatinami. Hneď ráno Brom osedlal Zafiru. Eragon nebol príliš nadšený. Zafira prudko vzlietla. Eragonovi pri každej zmene smeru zdvihlo žalúdok. Jeho myseľ sa spojila so Zafirinou. Videl svet jej očami. Čoraz viac sa mu páčilo. Nakoniec sa ich mysle znovu rozdelili. Porozprávali sa tak, ako už celé týždne nie. Eragon zrazu pocítil, že mu niekto preniká do mysle. Sústredil sa na Zafirinu šupinu. Vytvoril si okolo mysle múr. Zrazu Zafira zmenila smer a Eragonova obrana poľavila. Nebol to však nikto cudzí. Spojil sa s ním Brom. Eragon mal prísť ihneď za ním. Eragon to povedal Zafire a ona pristála pri Bromovi. Brom ukázal na stopy na zemi. Eragon si ich poriadne premeral. Najskôr si nevedel vytvoriť záver, no potom na to prišiel. Razakovia odišli na lietajúcich zvieratách. K rovnakému záveru došiel aj Brom. Bohužiaľ nemali žiadne stopy vedúce k razakom. Ďalšie rozhodnutie zostávalo na Eragonovi. S frflaním odišiel preč. Bol už takmer v lese, keď sa potkol o niečo tvrdé. Bola to fľaša. Eragon na nej spoznal znak razakov. Vo fľaši bola tekutina. Eragon si kvapku nalial na prst. Tekutina mu rozožrala kožu na prste. Ihneď bežal k Bromovi. Brom spoznal tekutinu. Vďaka nej mali ďalšiu stopu. Ich ďalším cieľom sa stal Teirm. Eragon všetko vyrozprával Zafire.

Ich cesta pokračovala pomaly. Eragon žiadal Broma, aby mu rozprával o mori. Brom prikývol a zaspieval Eragonovi nádhernú pieseň. Šli pozdĺž rieky Toarak. Terén sa zmenil a Zafira mala problém skryť sa. Pre istotu si zmenili mená. Po dvoch dňoch putovania dorazili do Teirmu. Pre Eragona to bolo veľké mesto. Pri vstupe ich na chvíľu zastavali stráže. Pustili ich ďalej. V malých nevľúdnych domčekoch sa skrývali ľudia. Teirm pripomínal pevnosť. Brom a Eragon navštívili pochmúrny hostinec. Brom sa spytoval krčmára na svojho priateľa Jeoda. Krčmár chcel za informáciu peniaze. V rokovaní ich prerušil muž bez dvoch prstov. Prisadli si k nemu. Dozvedeli sa, kde býva Jeod a že v posledných časoch často prepadávajú lode známych obchodníkov. Jedným z nich bol aj Jeod. Lode vyplávajú z prístavu a potom sa už nenájdu. Keď dopili, pobrali sa za Jeodom. Narazili na bylinkárkin obchod. Z obidvoch strán obchodu boli domy. Bylinkárka bola zvláštna osoba. Spýtali sa jej na Jeodov dom. Bylinkárka Angela ich nasmerovala. Brom zaklopal na dvere. Nič na nedialo. Znovu zakopal. Dvere im otvorila mladá žena – Jeodova manželka. Nechcela ich pustiť. Brom niečo Jeodovi odkázal. Po chvíli vybehol Jeod von. Radostne Broma privítal. Brom sa chcel s Jeodom osamote porozprávať. Jeod navrhol jeho pracovňu v hrade. Chvíľu sa rozprávali aj v prítomnosti Eragona, no potom ho poslali skontrolovať kone. Eragon kúzlom zlepšil svoj sluch a dozvedel sa mnoho nových skutočností. Pred večerom zašiel za Zafirou. Oboznámil ju so všetkými novými skutočnosťami.

Pred západom slnka sa brány Teirmu zatvárali. Eragon dobehol len tak tak. Chvíľu mu trvalo, kým našiel Jeodov dom. Brom už mal plán. Škrt cez rozpočet mu spravila Eragonova nevedomosť v čítaní. Na druhý deň vstal Eragon neskoršie. Celý deň mal iba pre seba. Skúmal uličky mesta. Okolo obeda vyhladol, a tak sa vrátil k Jeodovmu domu. Predtým zašiel do Angelinho obchodu. Všade boli rastliny a neznáme veci. Niekto sa mu prihovoril. Eragon si myslel, že to bola Zafira. Znova sa to zopakovalo. Nebola to však Zafira, ale Mačkolak. Eragon si najskôr myslel, že je to len obyčajná mačka. Zmýlil sa. Po krátkom rozhovore vstúpila do obchodu Angela. Eragon sa porozprával aj s ňou. Nakoniec mu Angela vyveštila osud z dračích kociek. Eragonova budúcnosť bola zastretá a nejasná. Dozvedel sa, že Angelin obchod navštívila žena Selena. Také meno mala aj Eragonova mama. Eragon odhalil, že Angela je čarodejnica a ona odhalila, že Eragon je jazdec. Mačkolak Solembum sa s ním rozlúčil dôležitými slovami. Zvyšok dňa strávil Eragon so Zafirou. Povedal jej o stretnutí s mačkolakom aj veštení budúcnosti. Keď sa Eragon vrátil späť, bol v dome už aj Brom. Pokúšal sa prehovoriť s príslušným človekom, ale nič nedosiahol. Eragon sa vypytoval Broma na ďalší plán. Brom a Eragon večerali s Jeodom a jeho manželkou. Nálada bola horšia ako na pohrebe. Brom začal Eragona učiť čítať. Najskôr to Eragonovi išlo ťažko, ale pomaly sa lepšil.

Jedného dňa sa mu prisnil sen o neznámej kráske v tmavej cele. Keď sa Eragon naučil ako tak čítať, Brom uskutočnil svoj plán. Aj s Jeodom sa večer pobrali do hradu. Pod zámienkou sa dostali dnu. Zašli do miestnosti so záznamami. Dvere boli zamknuté. Brom ich čarovným slovom odomkol. Pustili sa do prehľadávania dovozných záznamov. Eragon si všimol na okne malého chlapčeka. Chlapček sa mu prihovoril. Eragon v ňom spoznal Solembuma. Ten ich prišiel včas varovať. Eragon upozornil Broma a Jeoda na príchod vojakov. Prezreli posledné zvyšky a odišli z miestnosti. Brom ju čarovným slovom znovu zamkol. Urobil tak práve včas. Vojaci sa ich vypytovali, ale oni sa tvárili, akoby sa len pomýlili. Za prítomnosti vojakov vyšli traja dobrodruhovia von. Keď prišli k Jeodovi, pozreli na mapu. Vybrali miesta vhodné pre skrýšu razakov. Ich novým cieľom sa stala Dras-Leona. Hneď na druhý deň odišli.
Putovali niekoľko dní. Jedného večera keď šiel Eragon po vodu, zazrel na druhom brehu veľkú stopu. Skočil cez potok, ale šmykol sa a zlomil si ruku. Tú stopu spoznal. Patrila urgalovi. Eragon povedal Zafire, aby chránila Broma. Hneď sa ponáhľal za nimi. Keď k nim prišiel, Zafira sa naňho zahnala chvostom. Našťastie sa nič nestalo. Ihneď odišli. Zrazu začuli za sebou roh. Eragon letel na Zafire. Potom ďalšie dva blízko pri nich. Keď Eragon videl, že doháňajú Broma, rozhodol sa konať. Prikázal Zafire, aby pristála pred urgalmi. Zafira tak aj spravila. Napodiv urgalovia nemali Eragona zabiť. Mali ho živého predviesť pred svojho vodcu. Eragon však vzdoroval. Omráčil urgalov kúzlom. Odobralo mu to veľa síl. Upadol do hlbokého spánku. Prebral sa na lúke. Ruku mal v dlahe. V kotlíku sa pripravovalo dusené mäso. Eragon bol sám. Keď sa najedol, pustil sa do skúmania okolia. Keď sa unavil, posadil sa pri jedľu. Po prvýkrát vyskúšal nazeranie na vodnej hladine. Najskôr sa pozrel na Broma, potom na Rorana. Nakoniec mu napadlo, že sa pozrie na ženu zo svojho sna. Na počudovanie ju videl. Dokonca sa naňho pozrela. Eragon začul Zafirine krídla. Brom bol celý od krvi. Veľmi sa na Eragona hneval. Po ceste do Dras-Leony Eragon povedal Bromovi o vodcovi urgalov. Broma to znepokojilo. Podvečer prišli k jazeru Leona. Hneď ráno druhého dňa sa Eragon vykúpal so Zafirou v jazere. Po takomto výdatnom kúpeli sa pobrali do mesta. Zafira sa ešte bláznila v jazere.

Dediny pri Dras-Leone boli pochmúrne a špinavé. Ulice plnili obchodníci. Eragon s Bromom sa dostali do mesta ľahko. Ubytovali sa v hostinci v lepšej štvrti. Na druhý deň sa rozdelili a pátrali po stopách vedúcich k odberateľom slitrového oleja. Aj Eragon, aj Brom narazili na určité stopy. Večer to poriadne zapili. Ďalší deň overovali stopy a dozvedeli sa, že olej objednáva kráľovstvo. Vedeli, že razakovia sú blízko. Keď sa Eragon zobudil, Brom bol už preč. Nechal Eragonovi odkaz aj peniaze. Eragon sa túlal mestom. Zúčastnil sa aj obchodu s otrokmi. Veľmi sa nahneval. Už chcel otroka oslobodiť, ale rozmyslel si to. Radšej odišiel. Keď sa upokojil, zistil, že zastal pred katedrálou, ktorá dominovala mestu. Po chvíli váhania Eragon vstúpil dnu. Pomaly prešiel až k oltáru. Poklonou vzdal hold samotnej katedrále. Keď sa otočil na odchod, zbadal pri dverách dvoch razakov. Bol by sa im postavil, ale prišli s nimi aj vojaci. Eragon sa dal na útek. Razakovia bežali za ním. Eragon vyrušil niekoľko mníchov a narazil na zamknuté dvere. Kúzlom ich rozlomil a utekal ďalej. Dostal sa do záhrady. Jeho jedinou možnosťou bolo preliezť plot. Razakovia mu boli stále v pätách. Eragon sa vyšvihol na múr a s námahou ho preliezol. Rýchlo kontaktoval Zafiru. Kázal jej, aby varovala Broma a bola pripravená. Eragon sa ďalej rozbehol do hostinca. Na trhovisku sa na chvíľu skryl pod voz. Potom trielil do hostinca. Všetko pobalil a osedlal kone. Brom sa k nemu pripojil o malú chvíľu. Eragon mu všetko vysvetlil za jazdy. Pred bránou sa rozostavili vojaci a brána pomaly klesala. Brom mal na starosti vojakov a Eragon bránu. Nakoniec sa im podarilo utiecť. Za mestom sa k nim pripojila aj Zafira.

V noci držali hliadky. Ešte ani Brom nerozostlal, keď Eragon niečo zbadal. Zrazu pocítil bolesť a omdlel. Keď sa prebral, zistil, že má zviazané ruky. Aj Brom so Zafirou boli poviazaní. Eragon zbadal čierne čižmy. Takto spoznal razakov. Dali mu nejakú drogu, aby ochromili jeho schopnosti. Vysmievali sa mu a prezerali si jeho veci. Keď uvideli Zar´rok, zarazili sa. Potom sa dohodli, že zabijú Broma. Vo chvíli keď to chceli spraviť, vystrelil šíp. Zranil jedného razaka. Prvý šíp nasledovali ďalšie. Razakovia sa dali na útek. Prekvapila ich spŕška šípov z druhej strany. Pri úteku razak surovo kopol do Eragona. Druhý svoju dýku po ňom hodil. Do cesty dýke sa však hodil Brom. Eragon omdlel. Keď sa prebudil, stála nad ním Zafira a chránila ho. Pri ohníku sedel neznámy mladík. To on pomohol Eragonovi. Aj teraz, keď už Zafira dovolila, Eragona rozviazal. Eragon mal zlomené rebrá. Mladík Murtagh obviazal Eragona. Brom bol na tom horšie. Eragon pomocou Zafiry uzdravil jeho povrchové rany. Potom sa vydali na cestu. Murtagh sa k nim pripojil. Zafira niesla Broma. Našla vhodnú jaskyňu. Murtagh s Eragonom sa tam dostavili po namáhavom výstupe. Murtagh šiel po drevo. Eragon dal zatiaľ piť Bromovi. Voda mu však iba stiekla po krku. Eragona aj Zafiru to znepokojilo. Mlčky sa najedli a šli spať. Niečo Eragona budilo. Bola to Zafira. Keď sa Eragon prebral, uvidel Broma ako sa myká. Aj s Murtaghom ho chytili. Keď sa Brom upokojil, hovoril s Eragonom. Prezradil mu, že bol jazdec a odovzdal mu odkaz jazdcov. Potom Brom naposledy vydýchol. Eragon s Murtaghom niesli jeho telo na vrchol. Eragon mu pomocou čarov vytvoril hrobku. Na druhý deň sa Eragon cítil tak prázdno. Navrhol Murtagohovi, aby pokračovali ďalej. Eragon sa rozhodol, že sa pridá k Vardenom. Netušil však, kde ich nájde. Zafira to však vedela. Brom jej pri prvom stretnutí mnoho povedal. Požiadal ju, aby to Eragonovi nepovedala. Ich ďalším cieľom bol Gil´ead. Pred odchodom vyšiel Eragon so Zafirou k Bromovej hrobke. Eragon sa prišiel poslednýkrát rozlúčiť. Zafira sa ňufákom dotkla Bromovej hrobky. Tá sa začala meniť. Nakoniec sa z nej stala diamantová hrobka.

Murtagh a Eragon putovali mnoho dní. Po nejakom čase sa Eragonovi zahojili všetky rany. Eragon sa vrátil k nočným súbojom. Murtagh a Eragon si boli rovnocennými súpermi. Mesiac im trvalo, kým sa dostali do Gil´eadu. Počas cesty Eragon prehľadával väzenia a hľadal neznámu krásku. Zo svojho ďalšieho sna vedel, že je na tom zle. Utáborili sa dve míle od mesta. Eragon chcel ísť do mesta v preoblečení. Murtagh ho však presvedčil, aby zostal. Do mesta išiel on. Bol preč niekoľko hodín. Eragon aj Zafira si oňho robili starosti. Murtagh sa podvečer vrátil. Oznámil Eragonovi, že muž, čo ho dovedie k Vardenom sa s ním chce najskôr stretnúť. V noci ich napadli urgalovia. Eragona chytili a ovalili. Ešte pred zamdlením zakričal Zafire, aby odletela. Eragon sa zobudil v mäkkej posteli. Jeho zmysli boli omámené. Predpokladal, že mu zase dali drogu. Sedel v izbe a pokúšal sa spomenúť si na slová starodávneho jazyka. Jeho magické schopnosti však neboli prístupné. Keď mu strážnik priniesol jedlo, najedol sa. Z premýšľania ho prebral zvuk ťažkých krokov. Niekoľko vojakov viedlo elfku do jej cely. Eragon ju ihneď spoznal. Prišiel na to, že po jedle je vždy malátny. Vytušil, že mu do jedla dávajú drogy. Vzdal sa preto jedla aj vody. Postupne sa mu prinavracala čulosť. V cele ho navštívil nečakaný hosť. Navštívil ho sám Tieň. Eragon sa tváril ospalo. Tieň chcel poznať Eragonovo meno. Keďže ho ani Eragon nepoznal, nejaké si vymyslel. Znamenalo smrť Tieňov. Tieňa to trochu zarazilo. Bez slova odišiel.
Eragon sa v noci prudko zobudil. Pocítil svoje magické schopnosti. Najskôr ich vyskúšal. Potom si pomocou kúzel otvoril dvere na cele. Keď vyšiel z cely spojil sa so Zafirou. Trocha ho prekvapilo, keď sa dozvedel, že lieta v blízkosti. Na chodbe sa objavilo niekoľko prekvapených strážnikov. Vo chvíli keď chcel Eragon vysloviť magické slovo sa jeden zo strážcov zrútil na zem so šípom v chrbte. Za ním nasledovalo niekoľko ďalších. Eragon jedného z nich donútil povedať, kde má veci a kde je elfkina cela. Eragonovým záchrancom bol Murtagh. Zašli po elfku do jej cely. Potom ju odniesli do siene. Murtagh zabehol po Eragonove zbrane. Priniesol aj tie, čo pravdepodobne patrili elfke. Eragon si zatiaľ zašiel po trochu jedla. Oznámil Murtaghovi Tieňovu prítomnosť. On hneď povedal Eragonovi, aby Zafira začala. V tom sieňou preletel Tieňov ľadový smiech. Eragon s ním začal bojovať. Murtagh odrážal prichádzajúcich vojakov. Bojovať proti Tieňovi bolo ťažké. Zafira zvonka začala trhať strop. Murtaghov šíp sa zabodol do Tieňovho čela a on zmizol. Zafira prerazila strop a nakoniec utiekli. Zaplavili ich šípy. Pár ich zasiahlo Zafiru do krídla. Zosadli pár míľ za Gil´eadom. Eragon ošetril Zafire všetky rany. Hoci bol unavený, ošetril aj elfku so Zafirinou pomocou. Venoval sa iba závažným poraneniam. Prestal ju liečiť až ráno. Kvôli prenasledovaniu sa nesmeli zdržiavať. Eragon spal v sedle počas cesty. Murtagh mu potom rozprával, ako sa dostal do hradu a tiež o pláne úteku.

Eragona znepokojil elfkin stav. Vyzerala, akoby bola ponorená do hlbokého spánku. Teraz po Eragonovi a Murtaghovi šlo kráľovské vojsko. Museli ujsť. Jediné možné riešenie pre nich prestavoval odchod z kráľovstva. Surda bola pre nich východiskom. Museli by však prejsť cez územia ovládané kráľovstvom a to bolo nebezpečné. Eragonovi prišla na um myšlienka. Našiel aj inú cestu, ale bola tiež nebezpečná. Viedla cez púšť Hadarak. Murtagh proti tomu protestoval. Aj keby sa tak rozhodli, chýbala by im voda. Eragona niečo napadlo. Vypýtal si čas. Odišiel aj so Zafirou. Do malého priehlbinkového kamienka vložil kúsok hliny. Potom skombinoval kúzlo. V momente keď ho vyslovil, vzalo mu to veľa síl. Nakoniec sa hlina premenila na vodu. Eragon to vzdal. Spomenul si na Bromovu diamantovú hrobku. Bohužiaľ, Zafira nevedela, ako to spravila. Eragon len tak čmáral prstom do pôdy. Zistil, že nakreslil údolie Palancar. Vtom to zbadal. V malom vyhĺbenom žliabku bola vlhká pôda. Potom mu to došlo. Nemal hlinu premeniť na vodu. Úplne stačilo, aby vlahu vytiahol zo zeme. S radostným úsmevom sa vrátil k Murtaghovi. Dohodli sa. Putovali už niekoľko dní. Vyhýbali sa mestám a spali málo. Aj Murtagh, aj Eragon z toho boli podráždení.

Podarilo sa im zvýšiť svoj náskok. Do cesty sa im postavila rieka Ranv. Zafira dostala nápad. Kvôli ohromnosti a veľkosti sa Ranv dal prekonať len preletom. Najskôr Zafira preniesla Murtagha. Potom prišli na rad splašené kone. Keď Zafira prenášala Snežného Bleska, Eragon zbadal hordu vojakov. Boli necelú míľu od neho. Keď ho Zafira preniesla na druhú stranu, ponáhľali sa ďalej. Onedlho sa ocitli na kraji púšte. Dni boli horúce úmorné. Pre Eragona bolo čoraz ťažšie udržať vodu. Za päť dní prešli až k Beorským horám. Samých ich to prekvapilo. V lesoch, ktoré boli obrovské, si odpočinuli. Eragona znepokojovalo, že elfka sa nepreberala. Eragon jej skúsil nahliadnuť do mysle. Najskôr to šlo veľmi ľahko. Potom elfka napadla Eragonovu myseľ a začala ju zvierať. Eragon sa jej prihovoril v starodávnom jazyku. Jej zvedavosť ju premohla. Eragon sa od nej dozvedel, že jej podali jed. Pomaly umierala. Eragon jej ponúkol pomoc. Dala mu potrebné informácie, aby mohol zájsť k Vardenom a vypýtať si liek. Keď skončili, Eragon otvoril oči. Zafira a Murtagh sa naňho zdesene pozerali. Vysvetlil im, čo sa práve stalo. Murtagh namietal voči Eragonovmu návrhu. Hneď sa pochytili. V bitke ich prerušila Zafira. Oboch ich nohami priklincovala k zemi. Donútila ich, aby sa ospravedlnili. Eragon sa spýtal Murtagha na citlivú otázku. Skôr než stihol Murtagh riadne odpovedať, Zafira ich upozornila na príchod urgalov. Nakoniec sa Murtagh a Eragon dohodli. Vyrazili do tmy. Urgalovia sa im v hustnúcej tme stratili.

Na svitaní mali pred urgalmi určitý náskok.Zafira bola veľmi hladná, a tak si šla niečo uloviť. Eragon aj Murtagh zbadali na kopci jazdcov. Vôbec nevedeli, kto to je. Eragon upozornil Zafiru, aby sa ukryla, ale musela byť pripravená zaútočiť. Poslúchla. Eragon s Murtaghom zosadli. Eragon skryl Aryiu. Obaja mali pripravené zbrane. Jazdci s revom dobehli k nim. S oštepmi v ruke ich obkľúčili. Podľa rečí vodcu sa dozvedeli, že sú to otrokári. V Eragonovi vzkypel hnev. Žiadal Zafiru, aby zasiahla. Keď ju otrokári uvideli, zavládol medzi nimi chaos. Jeden z nich zranil svojho vodcu. Skôr než Eragon niečo stihol spraviť, Murtagh vodcovi odťal hlavu. Kvôli tomu sa aj poškriepili. Ďalej pokračovali mlčky. Eragon sa snažil všetkých popohnať. Murtagh sa znovu na Eragona osopil. Námaha a nedostatok spánku ich robili čoraz podráždenejšími. Nakoniec Murtagh súhlasil, že ich odprevadí k Vardenom. Cesta do údolia bola čoraz ťažšia, pretože lesný porast bol hustejší. Po nejakom čase Eragon letel na Zafire a Arya šla na Snežnom blesku. Eragon sa poobzeral po okolí. Zistil, že urgalovia sa priblížili k Murtaghovi. Chvíľu predtým sa pokúsili vyletieť na vrcholky hôr, ale ani Zafira to nedokázala. Aby pomohli Murtaghovi zvýšiť náskok, Eragon pomocou kúzla zdvihol hmlu pred urgalov. Po malom chaose však pokračovali ďalej. Z Eragona to vyčerpalo veľa síl. Zafira rozoznala, že ich prenasledovatelia sú iní, ako tí, ktorých stretli. Šli varovať Murtagha. Veľmi ho nepotešilo, čo počul. Ich prenasledovatelia boli kullovia – urgalská elita. Eragon a Zafira sa pokúšali kullov spomaliť. Až do zotmenia hádzali na kullov kamene. Murtagh sa dostal až k jazeru. Eragon a Zafira ho dobehli pri jazere.
Po klzkom brehu sa dostávali k vodopádu. V polovici cesty sa z lesa vyrútila horda kullov. Strhol sa prudký boj. Dostať sa ku skalnej stene bolo ťažké. Kullovia ich obkľúčili na oboch stranách. Zaliala ich spŕška šípov. Zafira skočila do vody a snažila sa kullov zastaviť na tak dlho, ako sa len dalo. Eragon vzal kameň, a zabúchal na skalu a vyslovil starodávne slová. Nič sa nestalo. Zopakoval to a zakričal ešte hlasnejšie. Zafiru zranilo niekoľko Kullov. Vďaka nej prišiel Eragon na to, že sú na nesprávnej strane. Museli preplávať cez vodopád. Eragon kone presvedčil, aby skočili do vody. Za nimi nasledoval Murtagh a potom Eragon. Sila vodopádu ho tlačila dole. Niekoľkokrát sa vynoril, ale vždy klesol dole. Zrazu pocítil, ako ho niekto vyťahuje. Dúfal, že je to Murtagh. Udivene pozrel na trpaslíka. Urgalov skosili lukostrelci z otvorom kamennej skaly. V stene sa vytvoril vchod. Holohlavec vstúpil prvý dnu. Vojaci držali dýku pri Murtaghovom krku. Za nimi nasledovala Zafira a nakoniec Eragon s trpaslíkom. Eragon uvažoval nad všetkým, čo sa stalo. Dozvedel sa od Murtagha, že je Morzanov syn. Holohlavec ich viedol veľmi dlhou chodbou. Potom zastali. Holohlavec musel preveriť Eragona. Hrubo mu vtrhol do mysle a začal sa v nej prehrabávať. Pre Eragona to bola nepredstaviteľná bolesť. Spojila sa s ním Zafira. Skryla pred holohlavcom informácie, ktoré vybral Eragon. Holohlavec sa prehrabával v jeho spomienkach, ako chcel. Keď holohlavec skončil, Eragon klesol na kolená. Trpaslík ho stihol zachytiť. Holohlavec šiel potom preveriť aj Murtagha. Ten ho však do svojej mysle nepustil. Nakoniec usúdili, že ich musia priviesť pred Ažihada. V miestnosti zostali iba Murtagh, Eragon a Zafira. Všetci ostatní odišli. O nejakú chvíľu im priniesli jedlo. Kvôli únave rýchlo zaspali.

Na druhý deň ich holohlavec viedol tou istou chodbou. Eragon sa spýtal na Aryin stav, ktorá bola v starostlivosti liečiteľov. Holohlavec mu nepovedal nič presné. Kráčali v rade za sebou obkolesení vojakmi. Pred veľkými dverami zastavili. Eragon mal ísť ako prvý na Zafire. Keď sa dvere otvorili, pokračovali ďalej po chodníku. Všade naokolo postávali ľudia. Eragon nevedel, čo má robiť. Zafira mu poradila, aby zdvihol ruku a zamával. Keď tak spravil, dav sa radostne ozval. Smerovali do nádherného mesta- hory Tronjheimu. Mesto očarilo Eragona na prvý pohľad. V dave videl aj niekoľko trpaslíkov, ktorí si ho tvrdými pohľadmi premerali a odišli. V Tronjheime musel Eragon kráčať vedľa Zafiry. Mesto postavili trpaslíkovia z bieleho mramoru. Pokračovali ulicami Tronjheimu, až došli pred staré sčerneté dvere z dubu. Holohlavec ich okrem stráži uviedol všetkých dnu. V pracovni bol starý muž. Bol to Ažihad. Poslal všetkých von. Murtagha dal zavrieť do väzenia do chvíle, pokiaľ si nedá preveriť myseľ. V pracovni zostala iba Zafira a Eragon. Ažihad ho požiadal, aby mu porozprával všetko, čo sa stalo do chvíle, keď našiel Zafirino vajce. Eragon rozprával niekoľko hodín. Občas sa ho Ažihad niečo spýtal a objasnil mu určité veci, ktorým Eragon nerozumel. Keď skončili, Ažihad zavolal Orika dnu. Zbavil ho vojenskej povinnosti a spravil z neho Eragonovho sprievodcu. Orik zaviedol Eragona do kuchýň, aby sa najedli. Zafira odletela do dračej haly. Pri jedle sa Eragon a Orik rozprávali o nádhere Tronjheimu. Keď sa najedli, Eragon sa mal stretnúť so Zafirou. Keď už takmer vzlietli, Eragona chytila za nohu starena. Chcela, aby požehnal dieťaťu, ktoré držala. Eragon to ešte nikdy nerobil. Chvíľu hľadal vhodné slová. Potom priložil ruku na čelo dievčatka požehnal jej v starodávnom jazyku. Potom sa Zafira dotkla nosom dievčatka a na jej čele sa zjavila strieborná škvrna hviezdicového tvaru. Potom vyleteli do Dračej haly.

Rozobrali, čo sa práve stalo. Keď sa Eragon zobudil, zbadal pri vchode Solembuma. Trochu ho to prekvapilo. Solembum zoskočil na hviezdny zafír. Eragon ho nasledoval. Kráčal za ním po horných poschodiach. Solembum doviedol Eragona do útulne zariadenej miestnosti. Všade bolo plno rastlín. Eragon uvidel Angelu. Obaja sa veľmi potešili spoločnému stretnutiu. V krátkosti si vyrozprávali, čo sa stalo. Angela Eragona varovala pred dvojčatami. Keď sa Eragon vrátil k Zafire, už naňho čakal trpaslík. Trpaslík odviedol Eragona za Orikom. Ten mu oznámil, že s ním chce hovoriť jeho kráľ. Kráľ bol mocný a rozprával sa s Eragonom v úctivom tóne. Kráľ trpaslíkov chcel poznať Eragonove plány a rozhodnutia. Rozhovor prebehol rýchlo a dobre. Po návšteve kráľa sa Zafira vrátila do dračej jaskyne. Mala sa tam s niekým stretnúť. Eragon a Orik šli na raňajky. Keďže sa Eragonovi ešte nechcelo ísť na cvičisko, Orik ho vzal do ich veľkolepej knižnice. Po dlhšom čase šlo Eragonovi čítanie ťažšie. Keď začul kroky, inštinktívne sa skryl. Pritom vrazil do dvojčiat. Prišli za ním, aby sa mu ospravedlnili, no nebol to jediný dôvod. Prišli mu ponúknuť členstvo v ich spolku čarodejníkov. Eragonovi bolo jasné, že od neho chcú vymámiť, koľko slov v starodávnom jazyku pozná. Povedal, že ešte musí popremýšľať. Keď odišli, rýchlo našiel Orika. Spolu sa vrátili k Zafire. Z dračej haly bežal Eragon za Angelou. Nemohol si však spomenúť, kde je jej izba. Keď sa vrátil, Zafira sa rozprávala s nejakým dievčaťom. Dievča hľadalo Eragona. Odovzdalo mu odkaz od Ažihada. To dievča bola Ažihadova dcéra. Eragon sa mal dať preskúšať a dostal povolenie navštíviť Murtagha. Potom sa Nasuada rozlúčila a odišla.
Vtom si Eragon všimol Zafirinu návštevu. Solembum sa na Eragona šibalsky pozrel. Eragon sa dozvedel, že Angela sa vráti až o nejaký čas. Na druhý deň sa stretli s Orikom, ktorých ich zaviedol na cvičisko. Privítal ich Frederik. O chvíľu prišli dvojčatá. Mali Eragona skúšať z čarov. Aj so Zafirou odišli do prázdneho rohu cvičiska. Eragon im oznámil, že sa k nim nepridá. Začalo sa skúšanie. Dvojčatá dávali Eragonovi čoraz ťažšie úlohy. Kládli mu do cesty prekážky. Vďaka Zafirinej pomoci ich vždy zvládol. Používal jednoduché slová, ktoré už dvojčatá poznali. Posledná úloha bola najťažšia. Dvojčatá chceli, aby vyvolal podstatu striebra. Eragon nevedel, čo od neho chcú. Skombinoval vhodné slová. Vo chvíli keď ich chcel vysloviť, zasiahla Arya. Spravila to namiesto neho a potom pokarhala Dvojčatá. Ďalšiu skúšku žiadala pre seba. Eragon s ňou mal bojovať. Každý jeho útok odrazila. Diváci boli ohromení. Keď sa boj skončil, Arya pred všetkými povedala, že Eragon uspel. Potom mu naznačila, že sa stretnú na konci. Eragon letel na Zafire.

Keď sa stretli, Arya sa najskôr prihovorila Zafire. Potom sa s Eragonom začala prechádzať. Spýtal sa jej na udalosti z Gil´eadu. Nerada si to znovu pripomínala, no predsa odpovedala. Eragon pristihol Zafiru ako trochu žiarli. Usilovne to popierala. Dozvedel sa, že jeho výcvik bude ďalej pokračovať u elfov. Keď sa rozlúčili, Eragon sa bežal najesť a potom navštívil Murtagha. Jeho cela vyzerala ako normálna izba. Murtaghovi to vyhovovalo. Chcel od Eragona vedieť, čo všetko sa stalo. Ďalšie ráno Eragona Zafira skoro zobudila. Mali ísť za Ažihadom. V jeho pracovni sa stretlo niekoľko ľudí. Oznámil im, že urgalovia sa chystajú na nich zaútočiť spod zeme. Každému rozdal príkazy a rozišli sa. Eragon pomáhal búrať trpaslíkom tunely. Mali v úmysle nasmerovať urgalov do troch hlavných tunelov. Eragon aj Zafira dostali brnenie. Všetci sa pripravovali na boj. Ženy a deti odviedli preč. Ažihad oslobodil Murtagha, aby s nimi bojoval. Eragon sa náramne potešil, aj keď Orikovi sa to nepozdávalo. Teraz museli len čakať na správy špehov. Prečkali veľa času. Eragon bol taký unavený. Na chvíľu zaspal. Zo sna ho vytrhla Arya. Urgalovia už šli. Všetci boli v strehu.

Prvé prílivy urgalov skončili pod rozohriatou smolou. Padli prvé línie na oboch stranách. Hlavné vojská sa stretli. Boj bol neľútostný. Eragon zabil toľko urgalov, koľko sa len dalo. So Zafirou sa im podarilo niekoľkokrát útočníka prekvapiť. Od Dvojčiat dostal príkaz pomôcť trpaslíkom. Nepriatelia stále postupovali vpred. Znova sa dostali na svoje bojisko. Zafiru obkľúčilo niekoľko urgalov. Eragon jej bežal na pomoc. Dostal príkaz od Dvojčiat skontrolovať Tronjheim. Šiel z neho nejaký buchot. Eragon vysadol na Zafiru a trielil k Aryi. Vo chvíli keď chcela Zafira vyletieť z dračej jaskyne, nejaký urgal hodil po nej sekeru. Brnenie sa spojilo, čo Zafire spôsobilo problémy. Urgala odrovnala Arya kúzlom. Chvíľu sa zdalo, že Zafira spadne. Pristáli na hviezdnom zafíre. Arya pomáhala Zafire s brnením. Eragon šiel skontrolovať miesto. Uvedomil si, že po schodoch by mu to trvalo dlho, a tak sa spustil po kĺzačke. Šiel veľkou rýchlosťou. Nakoniec dopadol. V jeho blízkosti z podlahy vyletela dlaždica a z diery začali vychádzať urgalovia. Na ich čelo sa postavil Tieň Durza.

Eragon s ním bojoval. Durza sa snažil dostať do jeho mysle. Eragon sa bránil zubami nechtami. Durza sekol Eragona do rebier. Jeho meč sa skĺzol po drôtenej košeli. Eragonovi vyrazilo dych a túto chvíľu nepozornosti Durza využil. Eragonovi vypadol meč a zavesil sa na jeho ruku. Durza ho sekol po ruke. Ochraňovala ju drôtená rukavica. Durza ho ovalil štítom. Eragon mu to vrátil a vtedy sa mu podarilo vniknúť do Durzovej mysle. V hlave sa mu začal odvíjať Durzov život. Durzov meč preťal Eragonovi košeľu na chrbte. Keď sa pozrel hore, uvidel trieštiace sa kusy hviezdneho zafíru. Arya sedela na Zafire, ktorej z tlamy vyšľahol oheň. Durza zdvihol ruku a zamieril ju na Zafiru. Eragon zozbieral posledné sily a skríkol brisingr. Okolo Zar´roku sa objavili plamene a on ho bodol Durzovi priamo do srdca. Jeho telo sa zmenilo a koža spriesvitnela. Duchovia, ktorí boli v Durzovi, opustili jeho telo a odišli preč. Bolo po Tieňovi. Eragon spadol na zem úplne vyčerpaný. Posledné čo videl, bolo ako sa kusy hviezdneho zafíru rozbíjajú o podlahu. Eragonova myseľ sa zmietala v bláznovstve. Jeho vlastné ja sa spájalo s Durzovým. Na chvíľu vedel, kto je, no potom sa to stratilo. Zrazu akoby mu niekto podal pomocnú ruku a vyviedol ho von. Eragon už vedel, kto je. Neznámy sa mu predstavil ako trúchliaci mudrc. Povedal Eragonovi, že vykonal veľký čin. Chcel, aby Eragon odišiel k elfom a prišiel za ním. Niekto chcel, aby sa Eragon zobudil. Keď otvoril oči, bola pri ňom Angela. O chvíľu prišli dnu Arya s Murtaghom. Obaja boli zranení. Zafira strčila dnu iba hlavu. Eragon bol rád, že ju vidí. Murtagh mu povedal, čo sa stalo po Tieňovej smrti. Urgalovia sa prebudili akoby z nejakého omámenia a začali bojovať proti sebe. Vardeni a trpaslíci vyhrali. Eragon si na chrbte nahmatal ranu od Durzu. Tiahla sa od ramena až po bok. Bola taká istá, akú mal Murtagh, ktorý to nadhodil s humorom. Eragon si spomenul na trúchliaceho mrzáka. Utešila ho melódia mieru a spokojnosti. Rozhodol sa, že za mudrcom príde.