Ladislav Nádaši Jégé
Ladislav Nádaši Jégé (svojim vlastným priezviskom Odrobiňák) sa narodil 12. 2. 1866 v mestečku Dolný Kubín v rodine právnika, Antona Nádašiho, dlhodobého starostu mesta Dolný Kubín. Jégé ako mladý študoval na strednej škole v Kežmarku, Ružomberku a v Levoči. V roku 1883 po maturite odišiel študovať medicínu do Prahy. Ako vynikajúci lekár sa usadil v Dolnom Kubíne, kde prežil väčšinu svojho života. V roku 1891 sa Jégé stáva obvodným lekárom a v roku 1920 kandiduje za Slovenskú národnú a roľnícku stranu. V rokoch 1918 až 1922 bol pomocníkom redaktora a neskôr redaktorom novín Naša Orava a v rokoch 1923 až 1925 sa stal redaktorom časopisu Orava.
Na konci roku 1926, keď bol Jégé vymenovaný za lekárskeho poradcu, prestal vykonávať funkciu okresného lekára ale začal sa oveľa viac venovať literárnej tvorbe. Pod menom Dr. Ján Grob napísal sériu humoristických čŕt pre Národné noviny a časopis "Slovenské pohľady", ako napríklad "Žart, Veda, Kúra, Omyl", novelu "Výhody spoločenského života" a iné. Celé jeho dielo bolo ovplyvnené filozofiou pozitivizmu a naturalizmu. Zomrel 2. 7. 1940 v Dolnom Kubíne. L. N. Jégé dokázal rozumieť nielen po slovensky a česky, ale aj maďarsky, nemecky, francúzsky, taliansky a anglicky. Jégého dielo má najväčší význam v tom, že pomáha odhaľovať zatajované stránky ľudskej spoločnosti prvej polovice 20 - teho storočia.
Adam Šangala
Literárny druh: Próza
Literárny žáner: Historický román z obdobia protireformácie v Uhorsku
Téma: Nespravodlivosť spoločenského poriadku a náboženský fanatizmus, autor tu zároveň poukazuje na pasivitu a ľahostajnosť ľudí, ktorí sa nebúria proti vlastnému osudu
Idea: Samopašnosť vyššej triedy a jej „spravodlivosť“, ktorá vedie poddaných do záhuby
Hlavné postavy:
Adam Šangala – urastený, vrtký, silný mladík, po otcovej smrti odchádza do sveta, popravený
Samuel Konôpka – kňaz, Adamov spoločník, zachránil mu život
Peter Pavol Praskovský – majiteľ Beckova, prichýli Adama a Konôpku
Jazykový plán: Využíva archaizmy, historizmy, metafory...
Adam Šangala – bol to 24 - ročný vysoký a urastený mladík. Celý život bol vlastne utečencom, pretože spravodlivosť ho prenasledovala za to, že sa postavil proti nespravodlivosti. Prvou predtuchou bolo to, že pomohol sedliakovi, ktorý sa potom postavil proti nemu. Bola to doba krutovlády, biedy a lakomstva. Autor zdôrazňuje, že pokiaľ bude na svete toľko zla a krutej vlády, život každého človeka sa bude podobať na život Adam Šangalu.
„Adam bol vrtký, silný mladík, naučil sa škriabať po skalách, že by bol i na holý, neokovaný múr vyšiel; sekerou, valaškou vedel znamenite narábať; z otcovej hákovnice, z ktorej bol zázrak vystreliť, aby strelca nedokaličilo, výborne vedel strieľať; v bitke, v pasovaní, v behu sa mu máloktorý vrstovník vyrovnal; v gazdovských prácach bol doma...“
Samuel Konôpka - bol človek, ktorý aj keď bol kaplánom, musel bojovať proti morálke. A práve Adam mu umožňuje presviedčať ho, že to čo robí, robí dobre. Život ako taký mu nenaplnil cieľ a hlavne cirkev, preto sa jej napokon tiež vzdáva, hoci kvôli nej stratil životnú lásku - Kláru.
Myšlienka:
Autor v knihe poukazuje na to, ako chudobní trpeli pod nadvládou nespravodlivých pánov, ale na druhej strane sa tu odohráva veľa spravodlivých vecí.
Dej:
Dej sa odohráva v 17. st. na Orave v Kozinskej, kde Adam Šangala vyrastal. Adam pásol malý kŕdlik oviec a statok. Cestou domou stretol priateľa Pavla Ondruliaka. Od neho sa dozvedel, že v meste obesili jeho otca, lebo pytliačil. Táto správa ho veľmi zarmútila. Po príchode domov to povedal matke a súrodencom. Všetci ho oplakávali. Na druhý deň sa Adam vybral s matkou do mesta, aby si odviezli otcovu mŕtvolu.
Prišli na úrad, lenže odtiaľ ich poslali na faru. Farár Alojz Kralčák bol všeobecne obľúbený a prisľúbil im pomoc. Lenže slúžnodvorský Tankay nechcel vydať mŕtvolu, chceli ju nechať na výstrahu. Farár Lojzko mu navrhol, aby hrali spolu karty a kto vyhrá, toho bude mŕtvola. Šťastie mu však neprialo. Trikrát prehral. Ale zastal sa ho Ferko Revický. S jeho pomocou vyhral a Adam s matkou odviezli mŕtvolu otca domov. Pochovali ho a vystrojili kar. Adam sa rozhodol, že pôjde do sveta, aby bol doma o jeden hladný krk menej. Cestou videl, ako jeden pán bije nevinného sedliaka zemana a plačúce 15 - ročné dievča. Priskočil mu na pomoc. Pána zbil a ušiel. Nevedel, kto to bol a tak to nebral vážne.
Keď prišiel do Žiliny, na jarmoku počul bubeníka, ako vyhlasuje na neho žalobu. Tak sa dozvedel, že človek, ktorého zbil, bol gróf Markoč. Zveril sa tým strážmajstrovi a dal sa zverbovať za vojaka. Preobliekol sa do vojenských šiat a len čo bol hotový, prišli vojaci grófa Imrich a Markoča a robili prehliadku chlapov. Jeden sa im zdal podozrivý, tak ho vzali ku grófovi. Zatiaľ strážmajster Sekera poslal Adama s Jonášom Mihvokom do Beckovského zámku kde sa mal stať dragúnom. Cestou ho však Mihvok chcel prezradiť, ale Adam mu ušiel a sám prišiel skôr do zámku.
Cestou pomohol ľuďom z Trnavy chytiť koňa, ktorý im ušiel. Medzi Trnavčanmi sa mu zapáčila Betka Pohánková. Po príchode na Beckovský zámok ho prijal veľkopán Peter Pavel Praskovský. Adam mu povedal všetko, čo zažil. Povedal mu aj to, že zbil grófa Markoča. Praskovský ho chcel potrestať, ale zastala sa ho aj grófka Praskovská - Barbora. Adama potom poslali prezliecť sa do husárskych šiat. Na dvore sa zoznámil so Sabínou, Zošou a Hanou. Spoznal aj evanjelického farára Konôpku. Starý Praskovský mal syna Ondreja. Jeho žena Brigita čakala dieťa.
Raz Adam pomáhal Zoši skladať prádlo a odniesol jej batoh s bielizňou. Práve vtedy panstvo večeralo a Adamova postava s batohom vyzerala ako mátoha. Grófka Brigita sa naľakala a omdlela. Potom predčasne porodila mŕtve dieťa. Mihvok, ktorý sa medzi tým dostal do hradu, zistil príčinu nešťastia grófky a povedal to Praskovskému. Adama dali zlapať a uväznili ho. Po čase ho mali popraviť. Z väzenia mu pomohol evanjelický farár Samuel Konôpka, ktorý ušiel spolu s ním. Cestou sa vyhýbali ľuďom a najmä vojakom, ktorých poslal Praskovský. Sám Ondrej sa s vojakmi rozhodol ísť ho prenasledovať. Cestou padol do rúk zbojníkom. Vojakov postrieľali a Praskovského mučili. Adam s Konôpkom išli okolo a počuli krik. Keď ho uvideli, dohodli sa, že ho vyslobodia. Keď sa im podarilo premôcť zbojníkov, vzali Ondreja a išli s ním do kaštieľa Rovnianského. Privítala ich pani Klára so svojím mužom. Pomohla ošetriť Adama aj Ondreja. Keď sa trochu zotavili, poslali na hrad Ondreja Praskovského posla so zvesťou o Ondrejovi.
Ondrejova žena sa vydala so sprievodom na cestu. Medzitým Klára a farár Konôpka duševne trpeli. Konôpka mal Kláru rád, ale nechcel jej to dať najavo. Klára tiež cítila k nemu lásku, ale nechcela podvádzať manžela. Preto sa jeden druhému vyhýbali. Po príchode grófky Brigity sa Klára utiahla viac do samoty, lebo ju grófka urážala svojim správaním. Klárin muž sa viac začal zaujímať o Brigitu a šírili sa reči, že s ňou zhrešil. Konôpka to nadhodil Rovnianskému a ten si uvedomil svoj čin a Praskovských vyhodil. Grófka Brigita dala chytiť Konôpku a Adama. Lenže Žoša bola do Adama zaľúbená a povedala mu všetko, čo jej kázala grófka.
Adam s Konôpkom ušli do Trnavy. Ubytovali sa v hostinci „Zelená lipa“. V Trnave bývala aj Betka Pohánková. Adamovi sa už dávno páčila, preto sa dal k Pohánkovcom najať za pisára. Dobre spravovali majetok, preto im starý Pohánka prenechal celý majetok. V tom čase Praskovský dal vyhnať evanjelického kňaza Rátkiho. Potom chytili Konôpku a viezli ho spolu s peniazmi na Praskovský zámok. Adam sa to dozvedel a vyslobodil Konôpku. Konôpka odišiel za Klárou, lebo ho mrzela rozlúčka s ňou. Lenže namiesto nej našiel len náhrobný kameň.
Adam sa s Betkou oženil. Po piatom roku vydareného manželstva povedala Betka, Adamova žena, svojej priateľke Judite Krapfnerovej, ako Adam vyslobodil Konôpku. Bol z toho súd a po vyšetrení odsúdili Adama na smrť sťatím hlavy. Adam bol popravený 10. marca 1628 na trnavskom námestí. Betka zostala sama s dvoma deťmi.
Myšlienky, ktoré sa mi páčili:
„Ušla som; nádej a šťastie zostaňte zbohom; nemám s vami viac nič do činenia: klamte iných.“
„ Akože? Musím sťa vôľu Hospodina poslúchať každý cit, ktorý sa v nás ozve? Teda mám zabiť neprajníka, mám odcudziť šperk, po ktorom bažím, mám odlúdiť ženu, ktorú milujem, i keď prisahala inému vernosť?“
Adam: „No, toto ti je pačmaga akási. Človek ho ratuje, chcem mu pomôcť, a obluda, ešte sa on dá do teba. No, druhý raz sa do takých vecí nebudem miešať. Nech ich tam parom uchytí! Keď sa chcú prať, tak nech sa pre mňa perú."
