Božena Slančíková – Timrava

- narodila sa v dedinke Polichno v rodine farára. Otec sám učil svoje deti, vyššieho vzdelania sa jej nedostalo, iba 1 rok navštevovala meštiansku školu v B. Bystrici, aby si osvojila správanie a reč. Po návrate jej život plynul monotónne. Mimo rodiny bola len pol roka v D. Kubíne ako spoločníčka. Po otcovej smrti sa presťahovala do Ábelovej a od r. 1945 žila v Lučenci, kde je aj pochovaná.
- Pseudonym si zvolila podľa obľúbenej studničky v polichnianskom chotári
- jej lit. dielo môžeme rozdeliť do 4 tematických okruhov. Do 1. skupiny patria práce, v ktorých zobrazuje dedinský život, 2. – sa sústreďuje na rozbor morálneho, emocionálneho profilu vidieckej inteligencie, 3. – vyrovnáva sa so skutočnosťou, kt. priniesla vojna, 4. – ústrednou témou je vnútorný svet autorky

Kratšie prózy z dedinského prostredia – poviedky Na jednom dvore, Mocnár, Ťapákovci.

V poviedke Na jednom dvore zachytila rozpor medzi citom a majetkom. Paľo Škríbeľovie sa nechce oženiť s nenávidenou sesternicou Ančou no nakoniec sa umúdri a vezme si ju. Citovo – psychické nezhody a vzdor sa zakryli výhľadom na splynutie 2 majetkov.

Jednou z najkritickejších poviedok, ktorá kritizuje zaostalosť a zápecnítvo – novela Ťapákovci (1914). Rodina Ťapákovcov žije patriarchálnym životom. V jednom dome sa tlačia 16, sú málovravní, novoty ich nezaujímajú, držia sa toho, čo im zanechali dedovia. Z tejto rodiny sa vymykajú dve postavy: 30 –ročná stará dievka kalika Anča – zmija a Iľa - kráľovná. Konflikt poviedky vytvára napätie medzi Iľou, snažiacou sa zmeniť zaostalý život a ostatnými príslušníkmi rodiny, vrátane jej nerozhodného muža Paľa. Tento konflikt dopĺňa vnútorná životná tragédia Anče – zmije, ktorá je citlivá, nežná, ale osobné nešťastie ju urobilo zádrapčivou a zlou. Vášnivo túži po láske a po vlastnej rodine, ale zmrzačenej jej zostáva len túžba a bôľ z radosti iných a z vlastného údelu.

Ťapákovci sedia v izbe – večer je. Práve čo odišli od misy a každý, kde sa mu dostalo miesta sedieť alebo postáť si, dojedá svoj okrúštek chleba, čo napiekla Iľa, neľúbená nikým z nich. Stôl neobriadený, zakvackaný jedlom. Ani jedna zo žien ho neočistila – to nechali Ili. Keď je gazdinou, nech si obriadi. Iľa vyštudovala za pôrodnú babicu v Sobote. Je naučená, aby všade bolo čisto, ale u Ťapákovcov to nie je možné. Chce prinútiť svojho muža Paľa, aby od nich odišli, postavili si svoj dom. Ale Paľo nerád mení svoje zvyky. A tak jedného dňa, keď Paľo nie je doma, Iľa odchádza slúžiť k rechtorovi. Je to proti jej vôli, pretože bola naučená rozkazovať a teraz musí rozkazy prijímať, ale chce donútiť svojho muža, aby sa osamostatnili. Paľo, keď sa vracia s ovcami do dediny, nejde si hneď po ženu, i keď ho doma nemá kto obslúžiť a Anča ho neustále provokuje. Iľa čaká na muža a ten prichádza až vtedy, keď sa dozvedá, že okolo Ili sa krúti jej bývalý. Iľa samozrejme trucuje a nechce odísť. Paľo nachádza východisko – udá ženu, že vykonáva 2 povolania. Predvolajú ju a ona s radosťou sa vzdáva služby u rechtora. Odchádza do svojej rodnej komôrky, prichádza za ňou i Paľo a spolu si postavia taký dom, aký v dedine nikto nemá – žltý.
V poviedke je konflikt založený na 2 odlišných názoroch na život, pričom jeho riešenie vyznieva v prospech modernejšieho spôsobu života na slovenskej dedine.
Ťapákovci „zľudoveli“, stali sa symbolom ľudí lenivých, zaostalých, bez chuti čokoľvek v rodine meniť.

Z druhého okruhu tzv. „panských“ upútajú viaceré prózy:

Ťažké položenie – zachytila život inteligencie, s ktorou sa zoznamujeme ako je to v jej dielach bežné – pri kartách, zábavách, ale len zriedka pri práci...

Veľké šťastie – stretávajú sa 2 svety: sedliacky a panský. Vytvorila tu niekoľko ženských postáv. Každá žije vlastným vnútorným životom. V postave Józy Jakubovičovej vytvorila jednu z „najbezočivejších“ dievčenských postáv. Každému hovorí do očí i tie najnepríjemnejšie pravdy. Volajú ju „zúrivou slečnou zúrivých Babušínčanov“. Sama prežije tragický moment spoznania neopätovanej lásky, no prekonáva ho s citovou prudkosťou a o jej vnútornej bolesti sa nedozvedá nikto okrem matky.