Bez hrdosti – touto poviedkou sa zaradila Timrava medzi autorov psychologického realizmu. Dielo má autobiografické prvky.
Hlavnou postavou je Milina Adamčíková, sestra miestneho farára, ktorá sa stará aj so slúžkou o jeho domácnosť. Volajú ju bielou grófkou, lebo mala svetlé vlasy, bledú tvár a nosila biele šaty. Bola zaľúbená do učiteľa Sama Jablonského, ktorý sa s dievčatami len pohráva. Čoraz viac sa do tohto citu zamotáva. A Samo svojím nezáujmom ju čoraz viac trápi. Počas tancovačky vykrúti všetky dievčatá len ju nie. Sestra jej jasne povie, že Samo si ju nikdy nevezme. Raz boli na tancovačke znova. Samo si Milinu nevšímal. Ona stále tancovala s inými. Okolo polnoci sa niektorí opili. Keď išla Milina domov, natrafila na Sama, ako promôžený vyspáva na lavici. Prvýkrát ho vidí inými očami – biedneho, mizerného a prvýkrát sa od neho odvrátila s odporom – konečne sa oslobodila od neho.

Diela s vojnou resp. protivojnovou tematikou:

Novela – Hrdinovia – názov je myslený ironicky, vysmieva sa smiechom cez slzy z prisluhovačov vládnej vrstvy, predstavovanej notárom Lacom Baláňom – cynik s maskou vlastenca, kt. horlí za „veľké slávne časy,“ na druhej strane je zbabelec a sebec.
Postava, ktorá stelesňuje ideál ľudskosti – podnotár Štefan Širický a rovnako zmýšľajúca prevažná časť dedinského ľudu.
Postavy:
Laci Balaň – notár Hrablického okresu pohŕda ľudom, keď vypukne vojna, prejaví sa ako „vlastenec“ len rozpráva o vojne, o slávnych časoch, no keď dostane telegram, že jeho ročník povolávajú tiež, odpadne a je po hrdinovi. Podplatí lekára a ten mu nájde skrytú chorobu srdca, a tak je označený slovom nesúci. Prejavuje veľké sklamanie, že on nemôže pomôcť vlasti.

Štefan Širický - podnotár, vzhľadný muž, vzdelaný, vojnu prijme s pocitom nešťastia, súciti s ľudom, má rád Lízu Malinskú, v jeho citoch však nastane zlom, keď je svedkom ako sa Líza cynicky vyjadruje o slovenskom ľude. Odchádza do vojny bez dievčenského bozku, pretože jeho stretnutie s Lízou pokazí jej matka. Žiada sa k ošetrovateľom a zomiera, keď ošetruje nepriateľského vojaka.

Líza Malinská – učiteľka v škôlke, rozmaznaná, panovačná, trucovitá krásavica, matka jej chce prekaziť vzťah so Širickým. Líza si uvedomí svoj vzťah k Širickému, až keď má odísť na vojnu.

Zuza Pekovka – už rok je vydatá za Paľa Peku, ktorého žiadna v dedine nechcela, lebo mal hrb. Bola sirota, pred rokom ľúbila Ďura, no ten sa oženil s boháčkou a ju nechal v hanbe. Teraz, keď vypukla vojna, pocíti zadosťučinenie, keď Ďura povolajú na vojnu. Odrazu hrb Paľa je dar od narodenia, pretože iné ženy budú mať muža na vojne a budú na všetko samy a ona budem mať svojho muža doma. Nenávidí Ďura natoľko, že je šťastná, keď príde oznámenie o jeho smrti.

Anča Matvejovie – najkrajšia a najbohatšia dievka, za muža si vybrala chudobného Ďura. Bola vždy veselá, Ďura mala rada a išla si oči vyplakať pri jeho odchode na vojnu. Ďura zabili – počas stráže si zapaľoval cigaru.

Katka Stoličkovie – má muža pijana, ktorý sa jej stále vyhráža a preto jej ľudia hovoria: „I tvoj muž pôjde, Katka, teš sa!“

Anča Demákovie – jej muž zomrel pred 2 rokmi, takže sa nemusí báť, ale aj tak sa do každého stará.

- forma – názov diela je myslený ironicky a v novele nachádzame vynikajúcu charakteristiku a opis jednotlivých postáv
- autorka týmto dielom poukázala na odlišné názory pánov a ľudu na vojnu. Páni sa za vojnu oduševňujú, ale na front posielajú bojovať za vlasť a umierať iných Dedinčania vojnu preklínajú, vedia, že vojna im prinesie utrpenie a smrť a predsa odchádzajú na front bez veľkých slov.

Poviedka – Skon Paľa Ročku – vojnové udalosti tvoria len pozadie života hlavného hrdinu. Paľo si dokaličil ruku (odťal si dva prsty), aby nemusel odísť na vojnu a aby Zuzku, dievča z bohatej rodiny, nevydali za iného. No láska sa pri ich chudobe čoskoro vytráca – robili od svitania do mrku, prácou vlastných rúk sa chceli mať dobre, postavili si dom, Paľo ochorel a zomrel.