Božena Slančíková – Timrava

Božena Slančíková – Timrava

- narodila sa v dedinke Polichno v rodine farára. Otec sám učil svoje deti, vyššieho vzdelania sa jej nedostalo, iba 1 rok navštevovala meštiansku školu v B. Bystrici, aby si osvojila správanie a reč. Po návrate jej život plynul monotónne. Mimo rodiny bola len pol roka v D. Kubíne ako spoločníčka. Po otcovej smrti sa presťahovala do Ábelovej a od r. 1945 žila v Lučenci, kde je aj pochovaná.
- Pseudonym si zvolila podľa obľúbenej studničky v polichnianskom chotári
- jej lit. dielo môžeme rozdeliť do 4 tematických okruhov. Do 1. skupiny patria práce, v ktorých zobrazuje dedinský život, 2. – sa sústreďuje na rozbor morálneho, emocionálneho profilu vidieckej inteligencie, 3. – vyrovnáva sa so skutočnosťou, kt. priniesla vojna, 4. – ústrednou témou je vnútorný svet autorky

Kratšie prózy z dedinského prostredia – poviedky Na jednom dvore, Mocnár, Ťapákovci.

V poviedke Na jednom dvore zachytila rozpor medzi citom a majetkom. Paľo Škríbeľovie sa nechce oženiť s nenávidenou sesternicou Ančou no nakoniec sa umúdri a vezme si ju. Citovo – psychické nezhody a vzdor sa zakryli výhľadom na splynutie 2 majetkov.

Jednou z najkritickejších poviedok, ktorá kritizuje zaostalosť a zápecnítvo – novela Ťapákovci (1914). Rodina Ťapákovcov žije patriarchálnym životom. V jednom dome sa tlačia 16, sú málovravní, novoty ich nezaujímajú, držia sa toho, čo im zanechali dedovia. Z tejto rodiny sa vymykajú dve postavy: 30 –ročná stará dievka kalika Anča – zmija a Iľa - kráľovná. Konflikt poviedky vytvára napätie medzi Iľou, snažiacou sa zmeniť zaostalý život a ostatnými príslušníkmi rodiny, vrátane jej nerozhodného muža Paľa. Tento konflikt dopĺňa vnútorná životná tragédia Anče – zmije, ktorá je citlivá, nežná, ale osobné nešťastie ju urobilo zádrapčivou a zlou. Vášnivo túži po láske a po vlastnej rodine, ale zmrzačenej jej zostáva len túžba a bôľ z radosti iných a z vlastného údelu.

Ťapákovci sedia v izbe – večer je. Práve čo odišli od misy a každý, kde sa mu dostalo miesta sedieť alebo postáť si, dojedá svoj okrúštek chleba, čo napiekla Iľa, neľúbená nikým z nich. Stôl neobriadený, zakvackaný jedlom. Ani jedna zo žien ho neočistila – to nechali Ili. Keď je gazdinou, nech si obriadi. Iľa vyštudovala za pôrodnú babicu v Sobote. Je naučená, aby všade bolo čisto, ale u Ťapákovcov to nie je možné. Chce prinútiť svojho muža Paľa, aby od nich odišli, postavili si svoj dom. Ale Paľo nerád mení svoje zvyky. A tak jedného dňa, keď Paľo nie je doma, Iľa odchádza slúžiť k rechtorovi. Je to proti jej vôli, pretože bola naučená rozkazovať a teraz musí rozkazy prijímať, ale chce donútiť svojho muža, aby sa osamostatnili. Paľo, keď sa vracia s ovcami do dediny, nejde si hneď po ženu, i keď ho doma nemá kto obslúžiť a Anča ho neustále provokuje. Iľa čaká na muža a ten prichádza až vtedy, keď sa dozvedá, že okolo Ili sa krúti jej bývalý. Iľa samozrejme trucuje a nechce odísť. Paľo nachádza východisko – udá ženu, že vykonáva 2 povolania. Predvolajú ju a ona s radosťou sa vzdáva služby u rechtora. Odchádza do svojej rodnej komôrky, prichádza za ňou i Paľo a spolu si postavia taký dom, aký v dedine nikto nemá – žltý.
V poviedke je konflikt založený na 2 odlišných názoroch na život, pričom jeho riešenie vyznieva v prospech modernejšieho spôsobu života na slovenskej dedine.
Ťapákovci „zľudoveli“, stali sa symbolom ľudí lenivých, zaostalých, bez chuti čokoľvek v rodine meniť.

Z druhého okruhu tzv. „panských“ upútajú viaceré prózy:

Ťažké položenie – zachytila život inteligencie, s ktorou sa zoznamujeme ako je to v jej dielach bežné – pri kartách, zábavách, ale len zriedka pri práci...

Veľké šťastie – stretávajú sa 2 svety: sedliacky a panský. Vytvorila tu niekoľko ženských postáv. Každá žije vlastným vnútorným životom. V postave Józy Jakubovičovej vytvorila jednu z „najbezočivejších“ dievčenských postáv. Každému hovorí do očí i tie najnepríjemnejšie pravdy. Volajú ju „zúrivou slečnou zúrivých Babušínčanov“. Sama prežije tragický moment spoznania neopätovanej lásky, no prekonáva ho s citovou prudkosťou a o jej vnútornej bolesti sa nedozvedá nikto okrem matky.
Bez hrdosti – touto poviedkou sa zaradila Timrava medzi autorov psychologického realizmu. Dielo má autobiografické prvky.
Hlavnou postavou je Milina Adamčíková, sestra miestneho farára, ktorá sa stará aj so slúžkou o jeho domácnosť. Volajú ju bielou grófkou, lebo mala svetlé vlasy, bledú tvár a nosila biele šaty. Bola zaľúbená do učiteľa Sama Jablonského, ktorý sa s dievčatami len pohráva. Čoraz viac sa do tohto citu zamotáva. A Samo svojím nezáujmom ju čoraz viac trápi. Počas tancovačky vykrúti všetky dievčatá len ju nie. Sestra jej jasne povie, že Samo si ju nikdy nevezme. Raz boli na tancovačke znova. Samo si Milinu nevšímal. Ona stále tancovala s inými. Okolo polnoci sa niektorí opili. Keď išla Milina domov, natrafila na Sama, ako promôžený vyspáva na lavici. Prvýkrát ho vidí inými očami – biedneho, mizerného a prvýkrát sa od neho odvrátila s odporom – konečne sa oslobodila od neho.

Diela s vojnou resp. protivojnovou tematikou:

Novela – Hrdinovia – názov je myslený ironicky, vysmieva sa smiechom cez slzy z prisluhovačov vládnej vrstvy, predstavovanej notárom Lacom Baláňom – cynik s maskou vlastenca, kt. horlí za „veľké slávne časy,“ na druhej strane je zbabelec a sebec.
Postava, ktorá stelesňuje ideál ľudskosti – podnotár Štefan Širický a rovnako zmýšľajúca prevažná časť dedinského ľudu.
Postavy:
Laci Balaň – notár Hrablického okresu pohŕda ľudom, keď vypukne vojna, prejaví sa ako „vlastenec“ len rozpráva o vojne, o slávnych časoch, no keď dostane telegram, že jeho ročník povolávajú tiež, odpadne a je po hrdinovi. Podplatí lekára a ten mu nájde skrytú chorobu srdca, a tak je označený slovom nesúci. Prejavuje veľké sklamanie, že on nemôže pomôcť vlasti.

Štefan Širický - podnotár, vzhľadný muž, vzdelaný, vojnu prijme s pocitom nešťastia, súciti s ľudom, má rád Lízu Malinskú, v jeho citoch však nastane zlom, keď je svedkom ako sa Líza cynicky vyjadruje o slovenskom ľude. Odchádza do vojny bez dievčenského bozku, pretože jeho stretnutie s Lízou pokazí jej matka. Žiada sa k ošetrovateľom a zomiera, keď ošetruje nepriateľského vojaka.

Líza Malinská – učiteľka v škôlke, rozmaznaná, panovačná, trucovitá krásavica, matka jej chce prekaziť vzťah so Širickým. Líza si uvedomí svoj vzťah k Širickému, až keď má odísť na vojnu.

Zuza Pekovka – už rok je vydatá za Paľa Peku, ktorého žiadna v dedine nechcela, lebo mal hrb. Bola sirota, pred rokom ľúbila Ďura, no ten sa oženil s boháčkou a ju nechal v hanbe. Teraz, keď vypukla vojna, pocíti zadosťučinenie, keď Ďura povolajú na vojnu. Odrazu hrb Paľa je dar od narodenia, pretože iné ženy budú mať muža na vojne a budú na všetko samy a ona budem mať svojho muža doma. Nenávidí Ďura natoľko, že je šťastná, keď príde oznámenie o jeho smrti.

Anča Matvejovie – najkrajšia a najbohatšia dievka, za muža si vybrala chudobného Ďura. Bola vždy veselá, Ďura mala rada a išla si oči vyplakať pri jeho odchode na vojnu. Ďura zabili – počas stráže si zapaľoval cigaru.

Katka Stoličkovie – má muža pijana, ktorý sa jej stále vyhráža a preto jej ľudia hovoria: „I tvoj muž pôjde, Katka, teš sa!“

Anča Demákovie – jej muž zomrel pred 2 rokmi, takže sa nemusí báť, ale aj tak sa do každého stará.

- forma – názov diela je myslený ironicky a v novele nachádzame vynikajúcu charakteristiku a opis jednotlivých postáv
- autorka týmto dielom poukázala na odlišné názory pánov a ľudu na vojnu. Páni sa za vojnu oduševňujú, ale na front posielajú bojovať za vlasť a umierať iných Dedinčania vojnu preklínajú, vedia, že vojna im prinesie utrpenie a smrť a predsa odchádzajú na front bez veľkých slov.

Poviedka – Skon Paľa Ročku – vojnové udalosti tvoria len pozadie života hlavného hrdinu. Paľo si dokaličil ruku (odťal si dva prsty), aby nemusel odísť na vojnu a aby Zuzku, dievča z bohatej rodiny, nevydali za iného. No láska sa pri ich chudobe čoskoro vytráca – robili od svitania do mrku, prácou vlastných rúk sa chceli mať dobre, postavili si dom, Paľo ochorel a zomrel.
Práce autobiografického charakteru:

Novela – Všetko za národ – autorka vystupuje pod menom Viera Javorčíková. Dozvedáme sa, v akom prostredí vyrastala, čo prežívala, ako sa formovala jej osobnosť a začínala jej tvorivá cesta. Poznávame zložitú osobnosť spisovateľky i vlastnosti, ktoré nachádzame i v jej dievčenských postavách. Zároveň podáva obraz poprevratového slovenského života.

Novela – Skúsenosť – opísala svoje zážitky v D. Kubíne, kde mala možnosť poznať život vedúcej skupiny slov. meštiactva. Dej sa sústreďuje okolo 2 postáv – Maríny Majtaňovej (Timravy) a pani Bukovičovej (vdova Pavla Országhová - Beniačová) si z nej urobila takmer slúžku.
„Našská“ pani Bukovičová je všeobecne vážená v spoločnosti. Má príbuzného básnika Hviezdoslava, má i ostatné cnosti: je bohatá, navonok príjemná, pohostinná a láskavá. To je jej spoločenská tvár, tak sa ukazuje pred svetom. V skutočnosti, a tak ju poznajú doma, je skúpa, cynická, plná pokrytectva, neverí nikomu iba sebe, neváži si slov. národ, jeho kultúru, nečíta slovenské knihy, pretože sa jej to „zdá akýmsi sprostým.“ Pritom sa vydáva za národovkyňu a okrikuje Marínu, ak prehovorí niekoľko slov po maďarsky. Sama však zamýšľa usadiť sa v Pešti. Preto niet div, že po spoznaní slov. buržoáznej spoločnosti a jej pseudonárodovectva sa Timrava sklamala.

Po r. 1918 napísala aj niekoľko divadelných hrie: Chudobná rodina, Páva, Odpoveď a Prekážky.
Chudobná rodina – hrala sa v SND 1921 – 1922, čerpá námet zo života meštianstva. Rieši problém lásky a majetku. Nevzbudila väčší kritický ohlas.
Páva – podobný námet ako spracoval Tajovský. Ukazuje, ako majetkové vzťahy určovali rodinné i citové vzťahy. Lit. dielo je pomerne rozsiahle. Lit. historik Július Noge zistil, že v ňom vystupuje 1150 postáv, z toho vyše 700 dedinských. Timrava patrí medzi spisovateľov, ktorí vo svojej tvorbe spracovali výlučne to, čo videli, prežili, skúsili.
Jej lit. realizmus má tvorivo kritickú povahu.