Ľudovít Štúr

Ľudovít Štúr - básnik a jazykovedec

- Objasnite tvorbu Ľudovíta Štúra, jeho jazykovednú činnosť. Vysvetlite princíp kodifikácie štúrovčiny.

Narodil sa v Uhrovci v učiteľskej rodine. Študoval na gymnáziu v Rábe a potom na lýceu v Bratislave. Ako podpredseda študentského spolku Spoločnosť česko-slovanská a po jej rozpustení ako zástupca profesora Palkoviča na Katedre reči a literatúry československej zorganizoval silnú skupinu uvedomelej mládeže, ktorá ovplyvňovala študentskú spolkovú aj inú národnobuditeľskú činnosť po celom Slovensku. Významné boli najmä študentské spolky v Levoči, Kežmarku a Prešove. Mládež na schôdzkach krúžku recitovala vlastenecké básne J. Kollára, J. Hollého a K. H. Máchu, prednášali a posudzovali vlastné literárne práce. Spoločne navštevovali pamätné miesta, významný bol výlet na Devín v apríli 1836, ktorý vyznel ako revolučný sľub vernosti Slovanstvu.

V rokoch 1838 - 1840 študoval Štúr na univerzite v Halle historicko-politické vedy, jazykovedu a filozofiu. Tu ho zaujala Heglova Filozofia dejín a Herderovo kladné hodnotenie ľudovej poézie Slovanov. Po návrate do Bratislavy sa popri práci učiteľa stupňovala aj jeho politická činnosť, za ktorú bol pozbavený maďarskými nacionalistami profesorského miesta. Na protest odišla časť jeho žiakov na štúdiá do Levoče. Štúr ostal aj naďalej v Bratislave a pokračoval v písaní článkov proti maďarizácii a pripravoval uzákonenie spisovného jazyka. Zdôvodnením je jeho spis Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí a gramatikou nového jazyka je dielo Náuka reči slovenskej.

Roku 1845 po horlivom vymáhaní povolili Štúrovi vydávať Slovenské národné noviny, v ktorých žiadal zrušenie poddanstva, rozvoj priemyslu, rozšírenie obchodu, demokratizáciu školstva a súdnictva. Keď v roku 1848 vypukla maďarská revolúcia, sformuloval Štúr s Hurbanom a Hodžom politické a národné požiadavky - Žiadosti slovenského národa. Maďari to neprijali a vydali na nich zatykač. Utvorili Slovenskú národnú radu a zorganizovali odboj proti maďarskej vláde. Z tohto rozporu medzi slovenským národným hnutím a maďarskou revolúciou mala úžitok iba reakčná viedenská vláda. Sľubmi získala Štúra za spojenca, ale po porážke ho dala pod policajný dozor.

Štúr dožil svoj život v Modre, kde vychovával siroty po bratovi a literárne tvoril. V Prahe vyšla jeho kniha O národných povestiach a piesňach plemien slovanských a po jeho smrti v Rusku dielo Slovanstvo a svet budúcnosti. Štúr bol nielen politikom, novinárom a jazykovedcom, ale aj literárnym teoretikom, kritikom a básnikom. Jeho literárnymi prvotinami boli po česky písané básne v cykle Dumky večerní - vyjadril v nich smútok nad minulosťou a prítomnosťou, ale aj vieru v zjednotenie síl v boji za lepšiu budúcnosť. Významná je Štúrova ľúbostná lyrika, najmä báseň Rozžehnání, v ktorej sa lúči so svojou milou, aby sa mohol plne venovať národnobuditeľskej práci. Štúrove básne vyšli len v jednej zbierke Spevy a piesne. V básnickej tvorbe nedosiahol estetický vrchol niektorých svojich vrstovníkov, ukázal však cestu, načrtol nové motívy. Bol však predovšetkým literárnym teoretikom, zakladateľom novej literárnej estetiky, ktorú vysvetlil v diele O národných povestiach a piesňach plemien slovanských.