Nemecká literatúra

Po 2. sv. vojne sa rozvíjala v zložitej situácii s komplexom viny za vojnové hrôzy. Mnohí spisovatelia pociťovali depresiu a strach pred budúcnosťou, preto existencializmus, ktorý prichádzal z Francúzska, našiel v radoch inteligencie značný ohlas. Súčasne vládla medzi spisovateľmi rôznorodosť politických a estetických názorov. Ani Skupina 47, ktorá združovala väčšinou známych spisovateľov, nebola jednotnou literárnou školou, skôr voľným združením názorovo blízkych autorov.

Heinrich Boll - prvý román Kde si bol, Adam? sa pokúša vyrovnať s problémom vojny. Psychická deformácia človeka spôsobená vojnou je námetom románu, Adam nepovedal jediné slovo.
Román Dom bez strážcu
Biliard o pol desiatej
Klaunove názory predstavuje kritický pohľad na život v Nemecku. Román je založený na vnútornom monológu hrdinu, prelínaní motívov a časových rovín, v ktorých mravne čistý hrdina chce zostať človekom uprostred chaotického sveta.

Gunter Grass - prvý román Plechový bubienok, vyvolávala jeho tvorba búrlivé diskusie svojím groteskno-absurdným zobrazením skutočnosti. Groteskný pohľad na nacizmus predstavuje novela Mačka a myš a román Psie roky. Hoci Grass nehodnotí zobrazovanú skutočnosť, dosahuje jeho nový uhol pohľadu na spoločnosť veľkú pôsobivosť a presvedčivosť.

Bertolt Brecht - do literatúry vstúpil na konci 1. sv. vojny. koncom 20. rokov sa stal dramaturgom a režisérom Nemeckého divadla v Berlíne. Postupne dospel k presvedčeniu, že tradičná dráma nevyhovuje novým podmienkam a v polovici 30. rokov začal uplatňovať princípy epického divadla. Prvá úspešná hra Žobrácka opera predstavuje kritiku spoločnosti. V epickej dráme Matka Guráž a jej deti využil Grimmelshausenov príbeh 30- ročnej vojny. Na pozadí historickej drámy Život Galileiho uvažuje Brecht o zmysle ľudského konania, o ústupkoch, ktoré človek spraví pod tlakom okolností. Typickou epickou drámou je Kaukazský kriedový kruh- podobenstvo zápasu dobra a zla.

Talianska literatúra

Do spoločenského diania sa zapájali umelci, ktorí chceli zbaviť umenie abstraktnosti a venovať pozornosť povojnovej skutočnosti. Na začiatku 50. rokov sa v literatúre aj vo filme, sformuloval neorealizmus. Nadviazal na realistické tradície a súčasne analyzoval sociálne problémy povojnového Talianska. Hrdinami sa stávajú jednoduchí ľudia vidieka i veľkomestských triednych štvrtí so svojimi starosťami a problémami. Spisovatelia sa stavajú kriticky k sociálnym a spoločenským nedostatkom, využívajú ľudový jazyk, jasné a nekomplikované vyjadrovanie. Neorealizmus preslávila najmä kinematografia.

Alberto Moravia - Debutoval románom Ľahostajní, ktorý je kritikou života meštiackej spoločnosti počas vlády fašistov v Taliansku. Chcel pravdivo zachytiť skutočnosť a ľudské charaktery, čo sa mu darilo nielen v poviedkach: Rímske poviedky, Nové rímske poviedky, ale najmä v románoch.
Rimanka, dielo hlbokého psychologického dosahu- vernosť rímskemu prostrediu.
Najväčší ohlas získal román Vrchárka. Črty existencializmu má román Nuda z prostredia rímskych boháčov.
Divadelnými hrami, napr. Beatrice Cenci a Život je hra nedosiahol Moravia taký úspech ako prózou, v ktorej spája realitu života s psychickým ponorom do vnútra hrdinov.