Anglická literatúra

Po 2. svetovej vojne vo Veľkej Británii existovalo niekoľko literárnych smerov. Najviac sa používal existencionalizmus a vznikla absurdná dráma. Niektorí umelci sa spojili do skupiny Rozhnevaní muži a vytvorili nový román - antiromán.
Antiromán - dej sa minimalizuje, malý počet postáv, postavy sú odpsychologizované (nevieme čo si myslia) a častokrát nemajú ani meno, vystupujú pod on, ona. Vzťahy medzi ľuďmi sa nekomentovali, iba skonštatovali, dôležité sú dialógy.

Alan Robbe Grillet - zakladateľ nového románu. Jeho diela:
Gumy - detektívka
La Jalousie - názov má dva významy- žalúzie a žiarlivosť. Dej príbehu sa odohráva v byte, pozorovateľ sleduje život cez žalúzie. Sleduje byt manželov, v ktorom manžel chce odhaliť neveru manželky. Koniec príbehu sa nedozvieme lebo sa zatiahnú žalúzie.

Absurdná dráma - nemá kompozičné prvky, skladá sa iba z veľkého množstvo obrazov, ktoré na seba dejovo nenadväzujú. Nie vždy je rozdelená na dejstvá a výstupy, väčšina má iba obrazy. Základom je neskutočný absurdný príbeh, ktorý sa odohráva v bližšie neurčenom čase. Texty sú symbolické, ale vždy znamenajú nejaké všeobecné ohrozenie. Postavy nie sú charakterizované, vedú monológy, čím naznačujú neschopnosť komunikovať s iným človekom. Výpovede sa často opakujú, čím sa zdôrazňuje tzv. chodenie v kruhu - bezvýchodisková situácia. Hry sa začínajú a končia rovnako, menia sa iba postavy a nič sa nevyrieši.

Samuel Beckett - písal po anglicky neskôr po francúzsky. Tvorba:
Čakanie na Godota- divadelná hra, má dve dejstvá. V prvom je na scéne Estragón a Vladimír. Rozprávajú sa, že čakajú na Godota. Godot je postava, ktorú nevieme identifikovať kto to je. Vedú zvláštny dialóg, uprostred ktorého príde na scénu pán a má na povraze uviazaného sluhu. Na konci dejstva im príde niekto povedať, že Godot nepríde. V druhom dejstve Estragón a Vladimír opäť čakajú na Godota, vedú rozhovor, príde sluha so svojim pánom, ale ten sedí na vozíku a je od neho závislí. Na konci príde neznámy a povie: ,, Pán Godot vôbec nepríde“ a tým sa hra končí.

Ruská literatúra

Tragédia 2. sv. vojny bola pre ruské i neruské národy taká veľká, že i niekoľko rokov po nej sa spisovatelia vracali k tejto tematike. Vtedy bol povolený len smer socialistický realizmus, preto mnohé diela tých čias vyznievajú schematicky.

Boris Pasternak - publikoval filozofické verše v 20. a 30. rokoch. pomocou metafor, kontrastov a paradoxov vyjadril myšlienku jednoty človeka a prírody. Búrku protestov a následné prenasledovanie vyvolal román Doktor Živago. Kritika mu vyčítala protisovietske tendencie a odmietli mu ho vydať. Pasternaka vylúčili zo Zväzu sovietskych spisovateľov, a keď mu r. 1958 Kráľovská akadémia vied v Štokholme udelila Nobelovu cenu, bol nútený ju odmietnuť. Prevzal ju až r. 1989 jeho syn.

Alexander Solženicyn - Už prvou novelou Jeden deň Ivana Denisoviča získal svetové uznanie. Podstata novely spočíva v absolútnej negácii vonkajšieho dramatizmu a ideologickej analýzy. R. 1963 vydal Solženicyn poviedky Príbeh na stanici Krečetovka, Matrionina chalupa, Vo vyššom záujme. V roku 1973 vyšlo vo Francúzsku dielo Súostrovie Gulag. Solženicyna zbavili štátneho občianstva a bol vypovedaný zo Sovietskeho zväzu. Odišiel aj s rodinou do USA, kde napísal diela Rakovina a Červené koleso.