Zemianstvo v slovenskej dramatickej tvorbe
Umelecký pohľad na zemianstvo
Zemania boli privilegovanou vrstvou uhorského obyvateľstva v období feudalizmu, patrili medzi príslušníkov nižšej šľachty. Zemania, ktorých bolo na Slovensku mnoho, mali v minulosti osobné slobody, neplatili dane, mohli voliť, mohli mať funkcie v stoličnom úrade, mali prístup k vzdelaniu.
Najväčšie zemianske stolice na Slovenku boli Trenčianska, Turčianska a Liptovská.
V období národného obrodenia sa časť zemianstva zapojila do slovenského národného hnutia. Po roku 1848, keď prakticky zanikla možnosť vykorisťovaniu bývalých poddaných, zemania ako spoločenská vrstva začala splývať s meštianstvom a dedinskými boháčmi. V mysliach zemianskych rodov tento prerod nenastal, žili v starej rodovej sláve a boli na ňu pyšní. Zemania stratili svoje výsadné postavenie práva i tituly až rozpadom Rakúsko – Uhorska.
Téma zemianstva sa v slovenskej literatúre objavuje najmä v období realizmu, ale prvým autorom, ktorý predstavil spoločenskú vrstvu zemanov, bol Ján Chalupka už v období klasicizmu v diele Kocúrkovo s podtitulom Len aby sme v hanbe nezostali.
Ústredným problémom prvej vlny slovenského realizmu – opisný - sa stáva otázka postavenia zemianstva v národnom hnutí, respektíve otázka, kto sa postaví na čelo národného hnutia. Cez otázku zemianstva alebo ľudu sa do realistickej prózy sa dostáva typický pohľad na problémy národného života. Túto dominantnú tému prvej vlny slovenského realizmu priblížili vo svojich dielach J. Kalinčiak (Reštavrácia), P. O. Hviezdoslav (Ežo a Gábor Vlkolínsky), S. H. Vajanský (Suchá ratolesť), M. Kukučín (Keď Báčik z Chochoľova umrie)
Ján Kalinčiak
- tvoril na rozhraní romantizmu a realizmu a ako prvý stvárnil problematiku zemianstva a jeho vzťahu k ľudu. Dielo Reštavrácia s podtitulom Obrazy z dávnych čias zaľudnil zemianskymi postavami, ktoré sú malicherné, neschopné nijakého činu.
- všetko ich konanie vyznieva humorne, smiešne.
- prípravy na voľby (kortesačky) boli miesto, kde sa ozývalo ich sebavedomie.
- v povesti zemania vystupujú ako ľudia zanikajúceho sveta.
- majetok zem. sa pod tlakom kapitalizmu rozpadával a ich úloha v spoločnosti je stále menšia.
V Záhorskej stolici je pred voľbami. O miesto prvého vicišpána sa uchádza strana Bešeňovských a strana Potockých. Na dva tábory sa rozdelilo aj zemianstvo stolice. Obidve strany častujú svojich prívržencov a snažia sa ich podplácaním privábiť do svojho tábora. Adam Bešeňovský, ktorý už 15 rokov bol I. vicišpán, urazí pred voľbami rodinu Levických tým, že nechce dať svoju dcéru Štefanovi napriek tomu, že sa majú radi. Bešeňovský zamýšľa vydať svoju dcéru za grófa, aby však nestratil hlasy Levických, sľúbil, že ju dá Štefanovi, keď bude vicišpánom. „No, keď bude Števko vicišpánom, môže sa s Anuľkou oženiť.“ Bol presvedčený, že síce múdry, no chudobný Števko k úradu tak ľahko nepríde.
„Ostatne bol Štefan usilovný človek, no bieda je najlepší majster, a tej užil za mladi až do sýtosti.“ Úrady boli iba pre bohatých zemianskeho rodu. Mnohí chudobnejší zemania, prítomní na hostine, sa postavil a so slovami: „Nedajme sa kúpiť zato, že sme chudobní. Ja pán, ty pán!“ – odchádzali od stola a nedali sa zadržať ani pánom Adamom. Mrzelo ho, že s nimi odišli aj nádeje na množstvo hlasov.
„Vidieť, že ste rodina, pán švagor, keď sa tak staráte o tých mladých ľudí, ale moja dcéra má ešte dosť času, a Štefan sa môže ženiť, keď bude vicišpánom.“ Štefanov strýc Andrej Levický, ktorého onen gróf urazil aj osobne, vyhútal plán ako by sa Štefan stal vicišpánom. Odviedol celú rodinu Levických od Bešeňovského na protivníkovu stranu. Potocký, ktorý s ich pomocou mal získať vicišpánstvo, zaviazal sa urobiť Štefana II. Vicišpánom. Aby bolo víťazstvo Potockého isté, bolo treba nepripustiť k voľbám niekoľko voličov Bešeňovského. Plán sa podaril. Prvé miesto získal Potocký, druhé vicišpánstvo Štefan Levický a s tým aj Aničku. „Tak sa stal Štefan Levický druhým vicišpánom a tu bys` len videl radosť jeho celej famílie.“
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie