Staroveká literatúra
(3000 p.n.l. – 476 n. l. – Zánik západorímskej ríše)

Starovekú literatúru delíme na :
- Orientálna
- Antická

Orientálna literatúra
- Staroegyptská lit. – hieroglyfy
- Čínska
- Indická
- Hebrejská
- Sumerská – Mezopotámia – klinové písmo

Sumerská

- Blízky východ, Mezopotámia

Epos o Gilgaméšovi
- najstaršia literárna pamiatka
- je to staroveký hrdinský epos, bol napísaný klinovým písmom, zachoval sa na 12 tabuliach – niekoľko príbehov, kt. spája jedna postava
- Hlavné postavy: Gligaméš, Enkidu, Chuvava, Ištar, Utanapišta (Noe)
- kráľ Gilgaméš, pochádza z r. 2000 p.n.l. , bol pravdepodobne historickou postavou, pochádzal z mesta Uruk, bol synom bohyne a kráľa ( z 2/3 boh), bol obdarený nesmiernou silou, odvahou,dôvtipom a múdrosťou, bol však smrteľný

Obsah:
Uruský kráľ Gilgaméš, poloboh, núti svojich poddaných ťažko pracovať na mestskýchhradbách. Obyvatelia požiadajú o pomoc bohov, kt. vytvoria polodivého človeka Enkidua, obdareného silou, kt. žije v stepi so zvieratami a chráni ich. Enkidu prichádza do Uruku, víťazné zápasí s Gilgaméšom a spriatelí sa s ním. Vydaju sa do Libanonských hôr, aby zničili krutého obra Chuvau. S pomocou boha slnka Chuvavu premôžu. Po návrate do Uruku ku G. vzplanie láskou bohyňa Ištar. G ju odmietne a za trest prichádza na zem nebesky býk. G s E ho zabijú, čím ju E urazí, privolá jej kliatbu a zomiera. Po smrti priateľahľadá G tajomstvo večného života. Vydá sa na púť za Utanapištom, jediným predkom, kt. bohovia obdarili nesmrteľnosťou po tom, čo prežil potopu sveta v lodi. G nezískanesmrteľnosť, pretože nevydrží bdieť 6 dni a 7 noci a pri druhom pokuse, keď vyloví zo dna oceánu rastlinu nesmrteľnosti, zožerie mu ju had. Záverečná časť eposu obsahuje rozhovor medzi G a E dušou vyvolanou z podsvetia, v kt. sa g dozvedá o pochmúrnomživote po smrti. G si uvedomí, že človek sa stáva nesmrteľným svojimi činmi a skutkami.

Idea:
nesmrteľnosť je v činoch človeka a je lepšie mať priateľov ako nepriateľov

- dielo sa zachovalo v 4 verziách – známa je novo asýrska verzia zo 7 s.p.n.l. . Ma dve časti – o priateľstve G s E a o márnom G úsilí dosiahnuť večný život
- hrdinsky epos, so znakmi mytú – vystupujú v ňom bohovia, kt. ovplyvňujú konania ľudí, čarovné predmety

Hebrejská

- patri k najmladšej orientálnej lit.
- najvýznamnejšou pamiatkou je Biblia, kt. vznikla v r. 1000 p.n.l. – 2000 p.n.l., vzniklo aj sväté písmo (Kniha kníh – Biblion). Biblia z gréckeho slova biblos = kniha.

Pôvodný jazyk Biblie bola hebrejčina, gréčtina a arménčina – biblické jazyky. Zachovala sa nepretržitým podaním. Najstaršie rukopisy Biblie sú napísané na pergamenovom papieri (papyrusové zvitky), najprv bola Biblia členená na kapitoly a odseky. Neskôr sa prešlo na značenie číslami, kt. sa používa dodnes. Člení sa na dve základné časti: Starý zákon, Nový zákon

Starý zákon
- svätá kniha židovského náboženstva
- vznikla v priebehu viacerých storočí pred narodením Krista
- opisuje osudy židovského národa
- v židovstve ma názov Tora, Proroci a Sväté spisy

- tvorí ho 46 kníh 3 akého druhu:
1. Historické: 5 kníh Mojžišových (Genezis, Exodus, Leviticus, Numeri, Deuteronomium), Kniha Jozue, Kniha sudcov, Kniha rút ...
2. Poučné a básnické: Jób, Žalmy, Kniha prísloví...
3. Prorocké: Izaiáš, Jeremiáš, Ezechiel, Daniel...