Jablko – pokušenie, symbol nedorozumenia medzi Bohom a ľuďmi.
Babylonská veža – symbol zmätku, chaosu
Jóbova zvesť – nepríjemná správa (pokorného, dobrého Jóba pripraví Boh o všetko, no on sanesťažuje, pokorne všetko prijíma a je za to odmenený.)

Nový Zákon
- je kresťanského pôvodu. Vznikal v 1.storočí. Delí sa na 27 kníh:
1. Historické: (život Ježiša Krista), 4 evanjeliá (podľa sv. Matúša, Marka, Lukáša a Jána) a Skutky apoštolov;
2. Poučné: 14 listov sv. Pavla, List sv. Jakuba, 2 listy sv. Petra, 3 listy sv. Jána Evanjelistu a List sv. Júda Tadeja;
3. Prorocké: patrí sem len spis Zjavenie sv. Jána, čiže Apokalypsa (obraz konca sveta).

Indická

Mahabhárata (400 p.n.l.)
- hrdinský epos. Bratovražedný boj o trón medzi Kuruovcami a Pándouvcami, potomkami kráľa Bháratu. Hl. konflikt sa pravdepodobne zakladá na skutočnosti. Epos obsahuje veľa ďalšíchpríbehov rozličného charakteru, legiend, bájok, politických, filozofických a náboženských výkladov.

Rámájana (400 p. n. l.)
- trag. údel kráľovského syna Rámu a jeho ženy Síty. Popri rozprávkovom svete indickej mytológie (bohovia, démoni...), exotickej prírody, osobitý ráz dodáva tomuto dielu morálny svet, v kt. sapohybujú hl. postavy deja (cnosť, pokora, oddanosť, ženina vernosť a nevina, sebaobetovanie).

Charakteristika hlavného hrdinu :
- je obdarený veľkou silou a odvahou
- často ide o panovníka a mytologické postavy

Antická literatúra

- Antika je súhrnný názov pre gr. a ríms. starovek a jeho kultúru
- Základnou filozofiou je racionalizmus
- Rozvíjala sa otrokárska demokracia (vláda otrokárov; otrok nie je považovaný za človeka)
- Základná veda: naturalistická mytológia – pokúšala sa racionálne vysvetliť vznik sveta. Čo rozumom vysvetliť nedokázala pripísala bohom
- Ideál: kalokagatia – harmónia tela a duše, rozumu a citu. Heslo tohto obdobia: “Ži a užívaj!” ( Viva et carpe)
- Človek a príroda žili v symbióze. Bohovia mali ľuds. vlastnosti, boli mladí a ovplyvňovali konanie ľudí.

Delíme ju na:
- Staroveká grécka literatúra (900 p.n.l. - 500 n.l.),
- Staroveká rímska literatúra (300 p.n.l. - 500n.l.)

Staroveká Grécka

Epika:
Najstaršie pamiatky gréckej literatúry pochádzajú z rozkladu rodového zriadenia a vlády rodovej aristokracie
- najčastejšie žánre:Bajky (Ezop) – personifikácia
Epos (Homér)
Ilias a Odysea

Homér
- žil a tvoril v 3 - 8 st. p.n.l., najväčší autor epických diel, bol to (slepý) potulný spevák a básnik

Ilias (Iliada, Trója)
- hrdinsky epos v 24 spevoch, je napísaný hexametrom v iónskom nárečí, epos vojny
- zachytáva posledných 51 dní 10 ročnej vojny medzi Spartou a Trójou
- Obsah: vojnu medzi Trójou (Ilion) a Spartou vyvolal syn trójskeho kráľa Priama, Paris, kt. uniesol Helenu, krásnu ♀ spartského kráľa Menelaa.

Hnev najväčšieho gr. bojovníka Achilla, Péleovho syna. Keď mu veliteľ gr. vojska, mykénsky kráľ Agamemmon, vzal jeho zajatkyňu, dcéru Brisea, prestáva bojovať. Tým dochádza k zákl. konfliktu. Postupne sa predstavujú poprední gr. a trójski bojovníci. Sú tu vykreslené aj niektoré mytologické príbehy. Trójania získajú v boji prevahu a ich postup zastaví až Achillov priateľ Patrokles v Achillovej výzbroji. Patrokla zabíja trójsky princ Hektor. Achilles sa mstí za jeho smrť a v súboji s Parisom zomiera. Do deja zasahujú aj gr. bohovia. Achilles sa pred veštbou (má zomrieť vo vojne) schováva medzi kráľovskými dcérami.