Odysea
- hrdinský epos - dobrodružno - fantastická epická báseň v 24 spevoch, epos mieru
- zachytáva posledných 41 dni z 10 ročného putovania Odysea pri návrate z gréckej vojenskejvýpravy proti Tróji. Doma naňho čaká žena Penelope a syn Telemach
- Homérov opis ostrova patrí medzi najfarbistejší z celej Odysei
- Myšlienka: „ Načo je človeku krása, blahobyt a nesmrteľnosť, keď stráca osobnú slobodu “
- je to predovšetkým poéma o mori a dobrodružstvách na mori, popretkávaná mytologickýmia fantastickými motívmi a postavami, ale je aj oslavou šikovnosti hlavného hrdinu Odyseaa vernosti jeho manželky Penelope
- dielo je oživené množstvom príhod a nezvyčajných udalosti, odráža zvyky, život a zmýšľanie Grékov v tom období

Obsah:
dej sa odohráva na sklonku 10. roka po skončení trójskej vojny. Odyseus sa vyznamenal už pod hradbami Tróje najmä tým, že dal postaviť obrovského dreveného koňa, do kt. sa ukryli najlepší achájski bojovníci a takto pomocou ľsti dobyli a zničili hrdinské mesto. Vojna v starovekom epose je však meraním síl smrteľníkov a zábavou bohov. Oni môžu rozvážne rozmarne meniť osudy ľudí. Z ich vôle sa všetci, čo sa mali zachrániť, sa dávno vrátili do svojich domovov. Jedinému komu bohovia dlho nedožičili vrátiť sa, bol itacký kráľ Odyseus. Jeho návrat je dlhá, ťažká a úmorná cesta plná nečakaných zvratov a nebezpečenstiev. Je to cesta v znamení priazne i nepriazne bohov. Odysea stíha hnev Poseidona a ochraňuje moc Atény. Prechádza ostrovom Lotofágov, stretáva Sirény, voskom zaleje námorníkom uši, priviaže sa k stĺpu a počúva ich smrteľný spev).

- Hlavný konflikt: reálny svet (Odyseus + družina), ireálny svet (kyklop Polyfénos + družina). Kyklop: hlúpy, lenivý, ľudožrút,barbar, nenásytný. Odyseus: výnimočný, prefíkaný, ľstivý, vytrvalý, múdry,prekonáva ostatných.
- Homér spája racionalizmus a iracionalizmus, chce ukázať napredovanie človeka, výnimočnosť, otrok. demokraciu, kt. vyvoláva napätie a to je dôvodom rozpadu patriarchálnej demokracie.

Ezop (600 r.p.n.l.)
- podľa ústnej tradície bol pôvodne otrokom a do Grécka prišiel z Trácie alebo z Frýgie. O jeho škaredosti a hrbatosti, rovnako však o duchaplných kúskoch, kt. predvádzal kolovali doslova povesti. Väčšina jeho bájok, kt. sa mu pripisujú, sa odohráva vo svete zvierat. Na základe charakt. vlastností alebo podoby sa stávajú typom a ako nositelia určitého ustáleného charakteru majú v deji prisúdené aj pevné miesto a spôsob správania (prefíkaná líška, pracovitý mravec, panovačný a krutý lev). V mnohých bájkach vystupujú aj ľudia, kt. sú typizovaní podľa vonk. vzhľadu, stavovskej príslušnosti alebo povolania. S postavami bohov, kt. konajú ako ľudia, prenikajú do gr.bájok prvky mytológie.

- Jeleň pri jazierku - To, čo ma pre nás najväčšiu cenu, si zvyčajne ceníme najmenej
- Pes a kúsok mäsa - Uspokoj sa s tým čo más
- Jupiter a opica - Ten, koho mame radi, je v našich očiach vždy najkrajší na svete

Lyrika:
- pôvodne označovala len tie piesne, kt. sa spievali so sprievodom hudby (najskôr to bola lýra – odtiaľje názov lyrika, neskôr píšťala)
- Predstavitelia: Anakreon – písal hravú, ironickú poéziu, tzv. anakreonskú poéziu
Archilochos
Alkaios
Sapfo (630-570 p.n.l.) – vo sv. dome na ostrove Lesbos učila mladé dievčatá a zasvätila sv. život službe bohom a umeniu. Vyspievala milostný vzruch i smútok z nenaplnenej túžby. Byzantskí spisovatelia považovali jej tvorbu za neprístojnú a v 11. stor. ju spálili. Zachovala sa 1 celá báseň, Modlitba k Afrodite.

Dráma:
- najväčší rozvoj v gréckej literatúre zaznamenáva tragédia
- Predstavitelia:
Aristofanes – komédia
Sofokles, Aischylos, Euripides – tragédia