Stredoveká literatúra

Vznik staroslovienskej kultúry a jej význam

Staroslovienska kultúra sa začína v období stredoveku vo Veľkomoravskej ríši (ďalej VM), ktorú založil knieža Mojmír I. tým, že pripojil svoje Moravské kniežatstvo a Nitrianske kniežatstvo. Veľkomoravské kniežatá (Mojmír, Rastislav) museli bojovať proti politickému a kultúrnemu vplyvu Východofranskej ríše, ktorý upevňovali franský kňazi latinskou liturgiou, a tá bola nezrozumiteľná nášmu ľudu. Z toho dôvodu Rastislav vypravil k byzantskému cisárovi Michalovi III. posolstvo so žiadosťou o vierozvestcov. Michal III. mu v roku 863 poslal bratov Konštantína a Metoda.

Príchod Cyrila a Metoda

• Cyril (Konštantín) a Metod zo Soluna - slovanskí vierozvestcovia, učitelia a kňazi, obaja poznali slovanské nárečie z okolia svojho rodiska Solúna
• príchod na Veľkú Moravu 5. júla 863 na pozvanie kniežaťa Rastislava
• prvé slovanské písmo hlaholika (ktoré zostavili pred príchodom na VM na základe písmen malej gréckej abecedy)
• prvý slovanský spisovný jazyk staroslovienčina – kultivovaná macedónčinu z okolia Solúna

Poslanie misie Cyrila a Metoda
• šíriť kresťanstvo
• vykonávať náboženské obrady v domácom jazyku
• šíriť vzdelanie a zakladať školy
• preložiť a uviesť do života domáce zákonodarstvo
• preložiť bohoslužobné knihy

Obhajoba staroslovienčiny

• obhajoba slovanskej bohoslužby v Ríme (867) – proti trojjazyčníkom (svojou činnosťou marili úsilie franských feudálov o nadvládu nad VM, franskí kňazi bratov obvinili pred pápežom z bohorúhačstva, a preto sa obaja vypravili do Ríma obhajovať slovanskú bohoslužbu, Konštantín pred pápežským dvorom obhajoval staroslovienčinu nielen ako jazyk spisovný, ale aj cirkevno-kresťanský proti názoru, že „sú len tri jazyky, ktorými sa patrí v knihách sláviť Boha: hebrejský, grécky a latinský“)
• pápež Hadrián II. - potvrdil slovanskú bohoslužbu, schválil staroslovienske preklady bohoslužobných kníh, vymenoval Metoda za arcibiskupa
• Konštantín – je chorľavý, vstupuje do gréckeho kláštora, prijíma meno Cyril, onedlho zomiera
• Metod sa vrátil na VM, kde sa medzitým stal vládcom Svätopluk, ktorý podporoval franských kňazov. Na ich podnet Metoda uväznili a dali odvliecť do Bavorska. Na zákrok pápeža Jána VIII. ho po vyše dvoch rokoch prepustili. Metod musel znovu v Ríme obhajovať slovanskú bohoslužbu i svoje učenie. Ján VIII. potvrdil starosloviensky liturgický jazyk.
• Po Metodovej smrti pápež Štefan V. zakázal slovanskú bohoslužbu. Väčšina slovienskych kňazov musela odísť pred prenasledovaním, pretože Svätopluk sa priklonil k latinskej liturgii. Uchýlili sa najmä do Bulharska, kde začiatkom 10. storočia zostavili nové písmo – cyriliku (na základe veľkých písmen gréckej abecedy).

Staroslovienske pamiatky - literatúru z tohto obdobia delíme na prekladovú a pôvodnú
Prekladová literatúra (vznikla na území Veľkej Moravy)
• omšová kniha - misál
• evanjeliá (Nový zákon)
• breviár (modlitebná knižka pre kňazov)
• spevník
• žaltár (zbierka žalmov)
• Súdny zákonník pre svetských ľudí (občiansky zákonník)
• časť Starého zákona

Pôvodná literatúra (vznikla na veľkomoravskom a bulharskom území)
• Proglas - Predslov k svätému Evanjeliu, autorstvo sa pripisuje Konštantínovi, ide o prvú slovanskú báseň, ktorá oslavuje písmo, pozdvihuje ducha človeka a obhajuje práva Slovanov na vlastný liturgický jazyk (hovorí sa v ňom o tom, že jazyku je dôležité rozumieť, pretože k Slovanom sa cez písmo dostalo kresťanstvo, bez slov a písmen je duša človeka mŕtva, pretože nemôže poďakovať Boh, v ďalšej časti Proglasu Cyril chváli Slovanov, že pochopili nutnosť vzdelania a múdrosti a tým sa zbavili "zvieracieho" života,
• báseň vyzdvihuje domáci jazyk - staroslovienčinu, vďaka ktorému bude vzdelanie prístupné pre široké vrstvy obyvateľstva)
• Moravsko-panónske legendy - tvoria ich dve časti, prvá z nich Život sv. Konštantína napísal Kliment a opisuje jeho detstvo, štúdium, nadanie, múdrosť, súcit s trpiacimi, autor sa sústreďuje na jeho predmoravskú činnosť a obhajobu slovanského bohoslužobného jazyka v Benátkach pred pápežským dvorom, druhá časť Život sv. Metoda (autorom je pravdepodobne Gorazd) je kratšia, menej legendovejšia, epickejšia a vecnejšia, podrobne sa zaoberá jeho činnosťou na VM.
• umelecká a historický dokument zároveň, nie sú to legendy v pravom zmysle slova – autori sa pridržiavajú konkrétnych faktov a udalostí, neidealizujú Konštantína a Metoda ako svätcov

Význam misie Cyrila a Metoda

• položili základ slovanskej literatúry, kultúry, vzdelanosti
• zaslúžili sa o šírenie kresťanstva
• vytvorili prvé slovanské písmo - hlaholiku
• prvý spisovný slovanský jazyk - staroslovienčinu
• zostavili prvú slovanskú prekladovú a pôvodnú literatúru

Veľkomoravská a cyrilometodská tradícia zohrala v živote nášho národa veľkú úlohu. Pozornosť sa jej venovala najmä po 17. storočí, keď sa začal formovať slovenský národ. O históriu VM sa zaujímali historici, o domáci jazyk jazykovedci (A. Bernolák). V období národného obrodenia sa táto tradícia uplatňovala aj v umeleckej literatúre (J. Hollý, Ján Kollár, Ľ. Štúr, J. M. Hurban)