Humanizmus a renesancia (vypracované diela)

Humanizmus a renesancia (vypracované diela)

Miguel de Cervantes de la Mancha: Dômyselný Don Quijote de la Mancha

Útvar: román – paródia na rytiersky a dobrodružný román
Kompozícia: reťazová – je to súbor príbehov z dobrodružnej cesty rytiera a jeho zbrojnoša.

Dejová línia:
Chudobný šľachtic Quijano sa zblázni z čítania rytierskych románov, rozhodne sa slúžiť vlasti a stať sa potulným rytierom, vyhľadávať nebezpečenstvá a naprávať krivdy. Premenoval sa na Dona Ouijota, svojho biedneho koňa na Rocinanta a našiel si aj zbrojnoša –Sancha Panzu, prešibaného sedliaka, ktorému sľúbil, že ho urobí pánom ostrova. Pastierka svíň sa stala dámou jeho srdca – Dulcineou.

Spolu sa pustia na svoju púť, Don Quijote bojuje proti obrom (hoci Sancho vie, že ide o veterné mlyny), napadne čarodejníkov (mníchov), nájde prilbu slávneho vojvodcu (vysvitne, že je to starodávna miska na holenie), rytier zápasí s mechmi vína, stretnú galejníkov, s pomocou nudiacich sa šľachticov nahovoria Sanchovi, že sa skutočne stal pánom ostrova, prejde cez nich 600 svíň, až nakoniec na smrť chorý Don Quijote umiera a tesne pred smrťou sa mu vráti zdravý rozum. Nadiktuje testament, v ktorom pamätá na verného zbrojnoša. Svojej neteri poručí majetok pod podmienkou, že sa vydá za muža, ktorý nemá ani poňatia o rytierskych románoch.

Don Quijote – heroikomická postava (hrdinsko-smiešna), vyznieva ako „blázon“, no je omnoho ušľachtilejší vo svojich cieľoch ako vtedajšia vysoká spoločnosť, jeho boj s veternými mlynmi sa stal symbolom márneho, ale ušľachtilého boja, lebo Don Quijote chce chrániť ľudstvo.

Wiliam Shakespeare: Romeo a Júlia

Útvar: ľúbostná tragédia v piatich dejstvách (námet z niektorého z mnohých spracovaní stredovekej talianskej povesti

Dejová línia:
Vo Verone dochádza k potýčkam medzi dvoma znepriatelenými rodmi – Montekovcami a Kapuletovcami. Montekov syn Romeo sa na plese u Kapuletovcov stretáva s ich jedinou dcérou Júliou a zaľúbi sa do nej. Júlia jeho lásku opätuje a milencov s pomocou Júliinej dojky tajne zosobáši františkánsky mních brat Vavrinec. Onedlho sa Romeo snaží zabrániť súboju Júliinho bratanca Tybalta so svojím priateľom Merkuciom. Nepodarí sa mu to a v spore vyprovokovanom Kapuletovcami je Merkucio ťažko zranený a umiera. Romeo pomstí priateľovu smrť a v súboji Tybalta zabije. Veronský vojvodca ho navždy vypovedá z mesta. Po nočnom stretnutí s Júliou odchádza do Mantovy. Rodičia nútia Júliu vydať sa za grófa Parisa. Brat Vavrinec nachádza riešenie.

Júlia sa naoko podvolí prianiu rodičov, k sobášu však nedôjde, lebo vypije uspávací nápoj, ktorý jej spôsobí domnelú smrť. Po precitnutí ju majú z hrobky uniesť do Mantovy. Romeo sa o tomto pláne však včas nedozvie, naopak, sluha Baltazár mu oznamuje, že Júlia je mŕtva. Zúfalý Romeo sa vracia do Verony, pri hrobke zabije trúchliaceho Parisa, nad telom spiacej – domnelo mŕtvej Júlie užije prudký jed a umiera. Po precitnutí Júlie brat Vavrinec jej nedokáže zabrániť samovražde pri Romeovej mŕtvole. Nad mŕtvymi telami milencov Vavrinec vysvetľuje ich rodičom súhru okolností, ktoré viedli k ich tragickému skonu. Pri ich hrobe obidvaja otcovia uzatvoria mier.