Klasicistická literatúra
Klasicistická literatúra
Európska klasicistická literatúra
17. storočie
Classique - dokonalý Tento umelecký smer čerpá z antiky, humanizmu a renesancie, umenie baroka a stredoveku vynecháva. Rozvíjal sa hlavne vo Francúzsku v období absolutizmu (za vlády jedného panovníka - napr. Ľudovíta XIV., ktorý bol veľkým podporovateľom klasicizmu).
René Descartes - vyzdvihoval racionalizmus - „Cogito ergo sum.“ - Myslím, teda som.
Francoise Marie Aronet Voltaire - bol deista a významný mysliteľ, ktorý takmer dospel k materializmu. V dielach Candide a Zadig kritizoval spoločnosť. Propagoval vzdelanie (osvetu) - „osvietenský filozof“.
Nicolas Boileau - patrí k osvietenstvu. Napísal dielo Lart poetique (Umenie básnické), v ktorom podáva základy klasicizmu.
Literárne útvary
Vyššie žánre - veršovaná tragédia (hrdinom je šľachtic), epos, óda, elégia Nižšie žánre - neveršovaná komédia (vystupujú v nej mešťania), satirická a poučná próza
Tragédia
Pierre Corneille - Cid; Jean Racine - Faidra
Cid
Hlavné postavy: Don Rodrigo (Cid) a Chimena [Kimena]. Chimena sa má vydať za Dona Rodriga. Ich láska je šťastná, až pokým Chimenin otec neurazí otca Dona Rodriga. Keďže Cidov otec je už starý, česť rodiny sa rozhodne zachrániť on sám. Bráni mu v tom láska ku Chimene. Stojí pred ťažkým rozhodnutím, či má zabiť Chimeninho otca aj za cenu, že ona ho znenávidí („Ak pomstu vykonám, budem ňou preklínaný, ak nie, mnou pohrdne, že zbabelý som bol.“). Nakoniec sa rozhodne, že česť ubrániť pôjde. Španielsky panovník si cení bojové úspechy Dona Rodriga a za víťazstvá sa mu neskôr odmení uhladením sporov medzi ním a Chimenou.
Príbeh dal podnet k romanci, ktorá sa končí Cidovou smrťou. Podstatou diela je láska a povinosť, víťazí zmysel pre povinnosť (typická črta klasicizmu). Dielo je písané vznešenou rečou, pretože bolo písané pre vyššie spoločenské vrstvy.
Komédia
Jean Baptiste Poquelin Moliére (1622 - 1673) - bol zakladateľom kráľovského divadla. Pôvodne bol členom kočovnej spoločnosti, pre ktorú písal malé komédie na ľudové motívy. Svojím životom pohoršoval cirkev, čím si ju znepriatelil.
Diela: Smiešne preciózky (kritizuje neprirodzenú afektovanosť niektorých žien), Škola žien, Škola mužov (rozvíja tu problém vydaja a ženby na základe majetku), Meštiak šľachticom, George Daudin (vysmieva sa meštiakom, ktorí chcú napodobniť šľachtu), Don Juan (odsudzuje záletníctvo).
Vrcholné hry: Lakomec, Tartüffe, Zdravý nemocný. V týchto dielach zobrazuje meštiakov a na dejovú zápletku poukazuje cez slúžky (dôležité postavy, vyznačujúce sa duchaprítomnosťou a triezvosťou rozumu, ktoré sa snažia upozorniť svojich pánov na nie vždy príjemnú skutočnosť).
Lakomec
Hlavné postavy: Harpagon, Cleant, Elizabeta, Anzelm, Valéri, Marianna. Harpagonov monológ vyznieva tragicky, hoci dielo je komédiou. Moliére v ňom zobrazuje zvrátenosť hlavnej postavy - Harpagonovi tu záleží iba na majetku a peniazoch, jeho hlavným cieľom je čo najvýhodnejšie zosobášiť svoje dve deti, pričom nehľadí na ich vek, šťastie a city. Hlavná postava nie je typická pre toto obdobie (svoju vážnosť má v tomto období česť). Tartüffe
Hlavné postavy: Tartüffe, Orgon. Tartüffe je typom svätuškára, ktorý sa vie dobre pretvarovať. Votrie sa do priazne meštiaka Orgona, aby získal jeho ženu a majetok. Pritom sa však tvári, že sa zaujíma o jeho dcéru. Orgona na tieto veci ho upozorní slúžka, ale on tomu nechce uveriť. Preto sa skryje za záves a na vlastné oči sa presvedčí o svojej chybe. Zachráni si tak manželstvo aj majetok.
Zdravý nemocný
Slúžka prehovorí svojho pána Argona, aby sa pretvaroval, že je mŕtvy. Ten touto cestou zistí, že manželku jeho smrť vôbec nezraní a navyše je mu aj neverná. Moliére pri predstavení tejto hry zomrel.
Klasicizmus v Nemecku
Gotthold Ephraim Lessing - bol dramaturgom divadla v Hamburgu, svoje skúsenosti opisuje v diele Hamburská dramaturgia. Z ďalších diel sú najznámejšie Emilia Galotti (tragédia, v ktorej kritizuje požiadavku francúzskeho klasicizmu, že hrdinom tragédie nemôže byť príslušník meštianstva, príbeh je o zavraždení dcéry vlastným otcom) a Mína z Baruhelmu (príbeh lásky Míny a mladého dôstojníka, väčšina deja prebieha v dostavníku).
Johann Christoph Gottshed - menej známy predstaviteľ nemeckého klasicizmu
Slovenská klasicistická literatúra
Obrodenecká literatúra - 1. fáza
Mária Terézia bola pokroková panovníčka, ktorá vládla v rokoch 1740 - 1780. Podporovala poľnohospodárstvo, zavádzala reformy (najznámejšia - Urbár - nevoľníci nemuseli pánovi odovzdávať celú úrodu, ale iba jej časť).
Jozef II. (1780 - 1790) - ešte pokrokovejší panovník ako Mária Terézia. Založil rôzne patenty, napr. tolerančný patent (zrovnoprávnenie protestantov s katolíkmi), zákon o náboženskej rovnosti, zrušenie nevoľníctva a založenie poddanstva. Upevnil svoju moc, zveľaďoval hospodárstvo, podporoval šírenie osvietenstva a kultúry, odstránil cenzúru, uzákonil slobodu tlače a zhromažďovania - začali vychádzať noviny a časopisy.
Obrodenecká literatúra - 2. fáza
V tomto období vzniklo Slovenské národné hnutie s hlbokým ľudovým rázom, ale aj učené spoločnosti, ktoré pomáhali šíreniu osvietenstva.
Osvetová činnosť katolíckych vzdelancov sa sústreďovala hlavne v Slovenskom učenom tovarišstve, ktoré v roku 1792 založili Anton Bernolák a Juraj Fándly. Sídlilo v Trnave, pobočky však boli aj v iných mestách (Bratislava, Nitra, Rožňava, Solivar, Jáger, Košice, Prešov, Ostrihom, atď.). Táto učená spoločnosť zaznamenala plodnú činnosť, nadviazala kontakt s ľudom, rozvíjala učenie a kultúru, neskôr sa zaslúžila o založenie slovenčiny.
Evanjelici mali národno-buditeľský zámer, založili Učenú spoločnosť banského okolia v Banskej Štiavnici. Používali český jazyk, vydávali noviny (Prešporské noviny) a časopisy (Staré noviny literního umění - vydavateľ Societas slavica).
Anton Bernolák (1762 - 1813) - pochádzal zo Slanice na Orave, študoval na Trnavskej teologickej fakulte. Ešte počas štúdia v roku 1787 napísal dielo Disertatis philológico-critica de literis Slavorum (Jazykovedno-kritická rozprava o slovanských písmenách, rozprava - útvar vedeckej spisby). V tomto diele ide o založenie spisovnej slovenčiny nazývanej bernolákovčina (jazyk založený na reči Trnavského kultúrneho centra - kultúrnej západoslovenčiny, má aj prvky stredoslovenského nárečia). Iné diela: Slovar slovenský česko-nemecko-latinsko-uherský (najväčšie jazykovedné dielo tej doby), Grammatica slavica (Slovenská gramatika - rozvíja tu znaky slovenského jazyka), Ortographia slovaca (rozvíja tu slovenský pravopis).
Hlavné znaky bernolákovčiny: neboli písmená y, ý, ä ani dvojhlásky, neplatil rytmický zákon, namiesto šť sa písalo šč (ščestí), koncovky s písmenom e (kotel, oves, ocet), atď. Juraj Fándly (1750 - 1811) - osvietenecký kňaz a spisovateľ, ktorý ako prvý začal používať bernolákovčinu. Dielo Dúvěrná zmluva medzi mníchem a ďáblem je satirickým dialógom, v ktorom sa rozpráva mních Athanazius s diablom Titinilom. Cez diabla autor kritizuje tzv. žobravé rehole mníchov, ktoré Jozef II. neskôr zrušil. Diabol je v diele sám spisovateľom.
Fándly pôsobil v dedine Naháč, kde robil rôzne poľnohospodárske pokusy a snažil sa povzniesť spôsob hospodárenia. Vlastné skúsenosti rozviedol v poľnohospodárskych spisoch, kde poúča roľníkov: Piľní domajší a poľní hospodár, O úhoroch a včelách (hovorí tu o tom, ako sa menia osivá podľa druhu pôdy a poúča o chove včiel), Slovenský včelár, zelinkár. Tieto diela sú osvietenské.
Jozef Ignác Bajza - katolícky kňaz, člen Slovenského učeného tovarišstva. Napísal prvý slovenský román René mláďenca príhodi a skúsenosťi, ktorý bol v „bajzovčine“ (lebo odmietal bernolákovčinu, kvôli jazyku sa na Fándlyho a Bernoláka hneval). Ďalšie dielo - Slovenské dvojnásobné epigrammata.
René mláďenca príhodi a skúsenosťi
Prvá časť diela má cestopisný charakter. Hlavnou postavou je René, ktorého v Benátkach vychováva Don Barlet. Ten mu nájde iného vychovávateľa Stiphouta (Stipíta). René a Stipít cestujú na lodi, aby lepšie spoznali svet. Dostali sa až do Káhiry, kde sa René zaľúbil do dcéry mohamedánskeho patriarchu. Ľudia, ktorí im závideli, ich obžalovali, že potupili mohamedánske náboženstvo. Boli odsúdení na smrť, ale z Káhiry sa im podarilo ujsť na Slovensko. Tu sa začína druhá časť príbehu. V nej sa hovorí o živote Reného a Stipíta, ale aj o ťažkom živote ostatných ľudí na Slovensku.
Slovenská klasicistická poézia
Prevažovala takzvaná anakreónska poézia, v ktorej sa opisovalo hlavne priateľstvo, víno, zábava, láska a užívanie života.
Ján Hollý - Svätopluk Augustín Doležal - Pamětná celému světu tragedie (tragoedie)
Juraj Palkovič (1769 - 1850) - bol veľkou kultúrnou osobnosťou, zaoberal sa národnobuditeľskou činnosťou, okrem poézie písal aj ľudové kalendáre.
Chvála moudrosti
„Nejvýbornejší a mezi všemi lidskými věcmi nejdražší a nejnepreplacenější věc jest zaisté pravá osvísenost, moudrost, anebo známost rozličných věcí, vzdělaný rozum.“ „Jsem ouplně přesvědčen, že se ani jednotlivým lidem ani celým obcím zhola nemůže dobře vésti, u nichž není umění, šlechetnosti, v nichž hloupost, zlost, barbarství panuje.
Bohuslav Tablic (1769 - 1832) - napísal štvorzväzkové dielo anakreonskej poézie - Poezye (jedna z najznámejších častí - Paměti česko-slovenských básnířův aneb veršovcův), vydal aj diela starších básnikov pod názvom Slovenští veršovci. Spolu s Palkovičom vniesol do literatúry svetské prvky a oslávil národnú minulosť.
|