Klasicistická literatúra

Európska klasicistická literatúra

17. storočie

Classique - dokonalý
Tento umelecký smer čerpá z antiky, humanizmu a renesancie, umenie baroka a stredoveku vynecháva. Rozvíjal sa hlavne vo Francúzsku v období absolutizmu (za vlády jedného panovníka - napr. Ľudovíta XIV., ktorý bol veľkým podporovateľom klasicizmu).

René Descartes - vyzdvihoval racionalizmus - „Cogito ergo sum.“ - Myslím, teda som.

Francoise Marie Aronet Voltaire - bol deista a významný mysliteľ, ktorý takmer dospel k materializmu. V dielach Candide a Zadig kritizoval spoločnosť. Propagoval vzdelanie (osvetu) - „osvietenský filozof“.

Nicolas Boileau - patrí k osvietenstvu. Napísal dielo Lart poetique (Umenie básnické), v ktorom podáva základy klasicizmu.

Literárne útvary

Vyššie žánre - veršovaná tragédia (hrdinom je šľachtic), epos, óda, elégia
Nižšie žánre - neveršovaná komédia (vystupujú v nej mešťania), satirická a poučná próza

Tragédia

Pierre Corneille - Cid; Jean Racine - Faidra

Cid

Hlavné postavy: Don Rodrigo (Cid) a Chimena [Kimena]. Chimena sa má vydať za Dona Rodriga. Ich láska je šťastná, až pokým Chimenin otec neurazí otca Dona Rodriga. Keďže Cidov otec je už starý, česť rodiny sa rozhodne zachrániť on sám. Bráni mu v tom láska ku Chimene. Stojí pred ťažkým rozhodnutím, či má zabiť Chimeninho otca aj za cenu, že ona ho znenávidí („Ak pomstu vykonám, budem ňou preklínaný, ak nie, mnou pohrdne, že zbabelý som bol.“). Nakoniec sa rozhodne, že česť ubrániť pôjde. Španielsky panovník si cení bojové úspechy Dona Rodriga a za víťazstvá sa mu neskôr odmení uhladením sporov medzi ním a Chimenou.

Príbeh dal podnet k romanci, ktorá sa končí Cidovou smrťou. Podstatou diela je láska a povinosť, víťazí zmysel pre povinnosť (typická črta klasicizmu). Dielo je písané vznešenou rečou, pretože bolo písané pre vyššie spoločenské vrstvy.

Komédia

Jean Baptiste Poquelin Moliére (1622 - 1673) - bol zakladateľom kráľovského divadla. Pôvodne bol členom kočovnej spoločnosti, pre ktorú písal malé komédie na ľudové motívy. Svojím životom pohoršoval cirkev, čím si ju znepriatelil.

Diela: Smiešne preciózky (kritizuje neprirodzenú afektovanosť niektorých žien), Škola žien, Škola mužov (rozvíja tu problém vydaja a ženby na základe majetku), Meštiak šľachticom, George Daudin (vysmieva sa meštiakom, ktorí chcú napodobniť šľachtu), Don Juan (odsudzuje záletníctvo).

Vrcholné hry: Lakomec, Tartüffe, Zdravý nemocný. V týchto dielach zobrazuje meštiakov a na dejovú zápletku poukazuje cez slúžky (dôležité postavy, vyznačujúce sa duchaprítomnosťou a triezvosťou rozumu, ktoré sa snažia upozorniť svojich pánov na nie vždy príjemnú skutočnosť).

Lakomec

Hlavné postavy: Harpagon, Cleant, Elizabeta, Anzelm, Valéri, Marianna. Harpagonov monológ vyznieva tragicky, hoci dielo je komédiou. Moliére v ňom zobrazuje zvrátenosť hlavnej postavy - Harpagonovi tu záleží iba na majetku a peniazoch, jeho hlavným cieľom je čo najvýhodnejšie zosobášiť svoje dve deti, pričom nehľadí na ich vek, šťastie a city. Hlavná postava nie je typická pre toto obdobie (svoju vážnosť má v tomto období česť).