Slávy dcéra - Spev I. - Sála

Autor tu zobrazuje vlastný rozhovor s duchmi, rozdeľuje svoje srdce na polovicu.

Slávy dcéra - Spev II. - Labe, Rén, Vltava

V tomto speve sa prelína minulosť s prítomnosťou, autor využíva rétorický štýl. Rozvíja motív lásky, vyzdvihuje prácu jednotlivých ľudí (práca je podľa neho jediný spôsob na zveľadenie národa). Za vlasť označuje ľudí, ich jazyk, zvyky a obyčaje. Národ v jeho ponímaní tvorí dedičstvo, mravy a tradície.

Slávy dcéra - Spev III. - Dunaj

V speve Dunaj sa prihovára Slovanom (na výzvu používa básnické zvolania), nazýva ich „holubičím zlomkovitým národom“. Vyzýva všetkých Slovanov, aby sa zjednotili v boji za národnú slobodu. Uprednostňuje smrť pred zotročeným životom, ktorý sa mu zdá prázdny a malý. Rozvíja predstavy o budúcnosti Slovanov - vidí ju optimisticky, preto sa túži do budúcnosti narodiť.

Slávy dcéra - Spev V. - Acheron

Acheron je rieka v podsvetí. Autor prisudzuje peklo všetkým zradcom slovanského národa (myslí tým hlavne vnútorných zradcov, ktorí zradili svoj vlastný národ). Vyzýva Slovanov v boji za samostatnosť, a to aj v tom prípade, že by mal znamenať ich smrť.

„Láska je všech velkých skutků zárod, | a kdo nemiloval nemůže | ani znáti, co jest vlast a národ.“

Ďalšie diela Jána Kollára: Nápisy, O literární vzájemnosti mezi kmeny a nářečími slávskými (odmieta tu spoločný štát všetkých Slovanov, ale ide mu o výmenu kultúry, navrhuje, aby každý Slovan ovládal ruštinu, poľčinu, srbochorvátčinu a češtinu; slovenčinu neuznával), Hlasové o potřebe jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky (ako jediný jazyk navrhuje češtinu), Národnie spievanky (vyše 2500 ľudových piesní, ktoré čiastočne zbieral aj so Šafárikom, na toto dielo nadviazali štúrovci, hlavne Janko Kráľ).

Nápisy

Národní písně: vyzdvihuje silu národa a ľudu, hovorí, že umenie, ktoré nie je smerované človeku, ani nie je umenie. „Že vzdělanosti nemá náš lid, cizozemci mluvíte! | Jakž! Vy musíte lidu zpívati, nám pěje lid.“
Nevděk: „Skuhřete, že zle zní naše řeč, však chutně slovanská | vám padají, jichž jste z ní si nakradli, slova.“
Navěstí potomkům: diela treba súdiť podľa doby, v ktorej vznikli.
Horlič: Slovana stotožňuje s človekom, označuje Slovanov za pohostinný národ milujúci mier.
Zpěvačnost Slováků: upozorňuje, že aj keď bola naša kultúra utláčaná a nerozvinutá, máme krásnu prírodu.

Teória - veršové systémy

Prozódia - veršové systémy, ktoré rozoznávame podľa rytmu
Rytmus - pravidelné opakovanie rovnorodých jazykových častí, môže byť založený na prízvuku alebo na básnickom dôraze
Podľa toho, na čom je rytmus založený, rozoznávame: časomerný (antický, založený na striedaní dlhých - dôrazných a krátkych - bezdôrazných slabík, 1 dôrazná = 2 bezdôrazným slabikám), sylabický (slabičný), tónický (prízvučný), sylabotónický (slabično-prízvučný).

Stopa - rytmický prvok, skupina slabík, ktoré s vo verši opakujú: daktyl ( – U U ), trochej ( – U ), jamb ( U – ), spondej ( – – )
Metrum - schéma verša (označenie stôp): zostupné (začína sa prízvučnou slabikou - dôraz) alebo vzostupné (začína sa neprízvučnou slabikou)
Hexameter - dlhší verš - úplný 6-stopový, strieda sa daktyl a spondej
Pentameter - kratší verš - neúplný 6-stopový, 3. a 6. stopa sú neúplné (kataletické), je medzi nimi cézúra Λ alebo prerývka II
Hexameter a pentameter vytvárajú tzv. elegické distichom (báseň so smutným nádychom)