Myšlienka slovanskej vzájomnosti

Myšlienka slovanskej vzájomnosti

Najznámejší predstavitelia - Pavol Jozef Šafárik, Ján Kollár a Ján Hollý. Ich idey vychádzali z filozofie Johanna Gottfrieda Herdera (tzv. Herderova filozofia) a z jeho diel Idey k filozofii ľudstva a Hlasy národov v piesni. Literatúra tohto obdobia je iba svetská.
Po víťazstve Ruska nad Napoleonom vzniká dôvera vo veľkosť Ruska a celého slovanstva, ktoré má uskutočniť myšlienky ľudskosti. Myšlienka slovanskej vzájomnosti mala nevýhodu v tom, že oslabovala vlastné sily národa a spoliehala sa len na Rusko.

Pavol Jozef Šafárik (1795 - 1861) sa narodil v Kobeliarove (Gemer), študoval v Jene. Orientoval sa hlavne na rozvíjanie myšlienky slovanskej vzájomnosti vo vedeckej a umeleckej tvorbe. Bol významnou osobnosťou v oblasti slavistiky (vedy o Slovanoch). Neskôr sa stal profesorom na Karlovej univerzite, kde slavistiku prednášal. Odmietol prijať štúrovskú reformu slovenčiny.

Diela: Tatranská múza s lýrou slovanskou (jedna z básní - Poslední noc), Slovanské starožitnosti (dejiny Slovanov od najstarších čias až do konca 10. storočia; týmto dielom chcel Šafárik dokázať rovnocennosť slovanstva v dejinách a kultúre Európy; k Slovanským starožitnostiam napísal aj doplnok - Slovanský národopis), Dejiny slovanskej reči a literatúry (v tomto diele sa zaoberá slavistikou, je písané v češtine a nemčine).

Ján Kollár (1793 Mošovce - 1852 Viedeň) mal trpký život. Jeho otec bol lakomý gazda, ktorý chcel, aby sa aj jeho syn stal gazdom. Neuznával vzdelanie, preto si ho musel Kollár platiť sám. Na toto obdobie života spomína v diele Pamäti z mladších rokov života („Národ tak považuj, jediné jako nádobu lidství, | a vždy, voláš-li ‚Slovan‘, nechť se ti ozve ‚Člověk‘.“).

Kollár študoval teológiu v Jene. Neďaleko Jeny - v Lobede, žil kňaz s dcérou Frederikou. Keď kňaz ochorel, Kollár ho nejaký čas zastupoval a do Frederiky sa zaľúbil. Proti svadbe však bola jej matka. Po 15 rokoch, keď si myslel, že Frederika je už mŕtva, išiel do Lobeda jeho priateľ. Ten zistil, že Frederika ešte žije. Neskôr si ju Kollár zobral a mal s ňou dcéru.
V Jene napísal Básně Jána Kollára (z roku 1821, najznámejšia báseň sa volá Vlastenec - bola taká revolučná, že nemohla vyjsť spolu so zbierkou), táto zbierka dáva základ dielu Slávy dcéra.

Slávy dcéra

Dielo z roku 1824, v ktorom Kollár opísal svoju manželku Frederiku. Hlavnou postavou je Mína. Pôvodné vydanie malo 3 spevy (Sála, Labe, Dunaj) a 151 sonetov. V roku 1832 bola Slávy dcéra prerobená - má 5 spevov (1.Sála; 2.Labe, Rén, Vltava; 3.Dunaj; 4.Lethe; 5.Acheron) a vyše 600 sonetov; na jej začiatku je Předzpěv písaný časomierou. V diele nás autor nabáda k hrdosti na vlasť a vlastenectvu, zároveň vystupuje proti ponemčovaniu. Vo veršoch „Stůj noho! Posvátná místa jsou, kamkoli kráčíš.“ Kollár odsudzuje útoky proti Slovanom.

Slávy dcéra - Předzpěv

Hlavným podnetom k napísaniu Předzpěvu bola láska k Frederike. Svoju lásku rozdeľuje na polovicu medzi ňu a vlasť (predzvesť preromantizmu). Kollár dielo písal v Jene, kde videl rozsiahle ponemčovanie polabských Slovanov a snahu Nemcov vypestovať v nich pocit nadradenosti nemeckého národa. To si všimol hlavne vo Wartburgu pri oslave 300. výročia Lutherovej reformácie. Autor preto dúfa, že sa Slovania spoja na čele s Ruskom a budú proti germanizácii bojovať.

V diele nás taktiež vedie k všeobecnej vzájomnosti (spolupatričnosti národov), odsudzuje nepriateľa, ktorý sa snažil zotročiť Slovanov, odsudzuje domácich zradcov a oslavuje slobodu („Sám svobody kdo hoden, svobodu zná vážiti každou, ten, kdo do pout jímá otroky, sám je otrok.“ - ten, kto je slobodný, dopraje slobodu aj iným; otrokom je ten, kto zotročuje iných, pričom sám by mal byť otrokom.).

„Aj zde leží zem ta před okem mým slzy ronícím,
někdy kolébka, nyní národu mého rakev.
Stůj noho! Posvátná místa jsou kamkoli kráčíš,
k obloze, Tatry synu, vznes se, vyvýše pohled,
neb raději k velikému přichyl tomu tam se dubisku,
jenž vzdoruje zhoubným až dosaváde časům.“
Slávy dcéra - Spev I. - Sála

Autor tu zobrazuje vlastný rozhovor s duchmi, rozdeľuje svoje srdce na polovicu.

Slávy dcéra - Spev II. - Labe, Rén, Vltava

V tomto speve sa prelína minulosť s prítomnosťou, autor využíva rétorický štýl. Rozvíja motív lásky, vyzdvihuje prácu jednotlivých ľudí (práca je podľa neho jediný spôsob na zveľadenie národa). Za vlasť označuje ľudí, ich jazyk, zvyky a obyčaje. Národ v jeho ponímaní tvorí dedičstvo, mravy a tradície.

Slávy dcéra - Spev III. - Dunaj

V speve Dunaj sa prihovára Slovanom (na výzvu používa básnické zvolania), nazýva ich „holubičím zlomkovitým národom“. Vyzýva všetkých Slovanov, aby sa zjednotili v boji za národnú slobodu. Uprednostňuje smrť pred zotročeným životom, ktorý sa mu zdá prázdny a malý. Rozvíja predstavy o budúcnosti Slovanov - vidí ju optimisticky, preto sa túži do budúcnosti narodiť.

Slávy dcéra - Spev V. - Acheron

Acheron je rieka v podsvetí. Autor prisudzuje peklo všetkým zradcom slovanského národa (myslí tým hlavne vnútorných zradcov, ktorí zradili svoj vlastný národ). Vyzýva Slovanov v boji za samostatnosť, a to aj v tom prípade, že by mal znamenať ich smrť.

„Láska je všech velkých skutků zárod, | a kdo nemiloval nemůže | ani znáti, co jest vlast a národ.“

Ďalšie diela Jána Kollára: Nápisy, O literární vzájemnosti mezi kmeny a nářečími slávskými (odmieta tu spoločný štát všetkých Slovanov, ale ide mu o výmenu kultúry, navrhuje, aby každý Slovan ovládal ruštinu, poľčinu, srbochorvátčinu a češtinu; slovenčinu neuznával), Hlasové o potřebe jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky (ako jediný jazyk navrhuje češtinu), Národnie spievanky (vyše 2500 ľudových piesní, ktoré čiastočne zbieral aj so Šafárikom, na toto dielo nadviazali štúrovci, hlavne Janko Kráľ).

Nápisy

Národní písně: vyzdvihuje silu národa a ľudu, hovorí, že umenie, ktoré nie je smerované človeku, ani nie je umenie. „Že vzdělanosti nemá náš lid, cizozemci mluvíte! | Jakž! Vy musíte lidu zpívati, nám pěje lid.“
Nevděk: „Skuhřete, že zle zní naše řeč, však chutně slovanská | vám padají, jichž jste z ní si nakradli, slova.“
Navěstí potomkům: diela treba súdiť podľa doby, v ktorej vznikli.
Horlič: Slovana stotožňuje s človekom, označuje Slovanov za pohostinný národ milujúci mier.
Zpěvačnost Slováků: upozorňuje, že aj keď bola naša kultúra utláčaná a nerozvinutá, máme krásnu prírodu.

Teória - veršové systémy

Prozódia - veršové systémy, ktoré rozoznávame podľa rytmu
Rytmus - pravidelné opakovanie rovnorodých jazykových častí, môže byť založený na prízvuku alebo na básnickom dôraze
Podľa toho, na čom je rytmus založený, rozoznávame: časomerný (antický, založený na striedaní dlhých - dôrazných a krátkych - bezdôrazných slabík, 1 dôrazná = 2 bezdôrazným slabikám), sylabický (slabičný), tónický (prízvučný), sylabotónický (slabično-prízvučný).

Stopa - rytmický prvok, skupina slabík, ktoré s vo verši opakujú: daktyl ( – U U ), trochej ( – U ), jamb ( U – ), spondej ( – – )
Metrum - schéma verša (označenie stôp): zostupné (začína sa prízvučnou slabikou - dôraz) alebo vzostupné (začína sa neprízvučnou slabikou)
Hexameter - dlhší verš - úplný 6-stopový, strieda sa daktyl a spondej
Pentameter - kratší verš - neúplný 6-stopový, 3. a 6. stopa sú neúplné (kataletické), je medzi nimi cézúra Λ alebo prerývka II
Hexameter a pentameter vytvárajú tzv. elegické distichom (báseň so smutným nádychom)
Ján Hollý (1785 Borský Mikuláš - 1849 Dobrá Voda) žil na viacerých miestach. Popri štúdiu býval v Trnave, kde sa zoznámil s členmi Slovenského učeného tovarišstva. Jeden z nich, profesor Juraj Palkovič, sa stáva jeho mecenášom (podporovateľom). Väčšinu svojho života prežil na fare v Maduniciach, väčšinu diel napísal v hájiku Mlíč neďaleko Maduníc. Po tom čo oslepol, sa rozhodol presťahovať na Dobrú Vodu k priateľovi Zachovičovi. Na fare Dobrá Voda ho navštívili aj štúrovci, ktorí sa chceli poradiť o novom jazyku - Hollý im ho odsúhlasil.

Tvorba: preklady antickej literatúry (Rozličné básne hrdinské, elegické a lyrické z Vergília, Teokrita, Homéra, Ovídia, Tyrtla a Horácia; Aenida - Vergílius) - týmito prekladmi dokázal, že bernolákovčina je na takej istej úrovni ako latinčina a iné jazyky, najvýznamnejšie dielo - Svatopluk (Víťazská báseň ve dvanásti spěvech). Ďalšie diela: Cyrilo-Metodiáda, Sláv, Selanky.

Svatopluk

1. časť - Propozícia (úvod, autor naznačuje dej eposu)
2. časť - Invokácia - (vzýva múzu Umku, ktorá mu má pomôcť pri písaní)
3. časť - Venovanie Palkovičovi
4. časť - 12 spevov eposu

Dej diela sa začína uprostred deja (in medias res), ten nie je založený na historickej pravdivosti. Dielo je významné tým, že autor zobrazil hrdinský boj Slovákov proti Nemcom a založenie kráľovstva Slovákov, čím chcel viesť k uvedomeniu si vlastenectva a národnej hrdosti. Slovákov tu autor vykresľuje podobne ako Kollár. Dielo vzývalo Slovákov do boja proti utláčateľom a zohralo veľkú úlohu pri národnom uvedomovaní.

Dej prebieha na dvore nemeckého kráľa Karolmanna a sčasti aj na Divíne pri Dunaji. Karolmann väznil Svatopluka, ale na božie vnuknutie ho prepustil a sľúbil mu vládu nad celou Veľkou Moravou. Svatopluk sa teda na čele nemeckých vojsk púšťa proti Veľkej Morave, ale pod Divínom začína cítiť túžbu po nezávislosti a svojej domovine. Preto sa postaví na čelo slovanských vojsk a bojuje proti Nemcom. V súboji porazí nemeckého vodcu Britwalda, čím Slovanom zaručí víťazstvo. Svatopluk sa stáva kráľom ríše Slovákov.

Svatopluk - Propozícia

„Spívám, jak hroznú Svatopluk na Karolmanna védel
vojnu, i jak víťaz, seba aj svój od jeho vlády
oslobodiv národ, nepodlehlý stal sa panovník
a zmužilých veľké založil královstvo Slovákov.“

V Propozícii naznačuje, že bude hovoriť o boji medzi Slovanmi a Karlmannom, o víťazstve Slovanov a založení kráľovstva Slovákov. Vystupujú tu aj ďalšie postavy: Zemiřízeň (vážený muž - tzv. starejší rodu, ktorý obviňuje Svatopluka zo zrady), Slavomír (vodca Slovanov, na ktorého miesto neskôr prišiel Svatopluk).

Svatopluk - Spev I.

Hollý sa tu prihovára Umke a prosí ju, aby mu pomohla pri opisovaní udalostí podľa skutočnosti. Umka bola slovenskou bohyňou umenia, vedela o všetkom, čo sa na Zemi deje.

Svatopluk - Spev V.

V tomto speve autor hovorí o zvolaní slovanského snemu, ktorý sa radí o tom, ako odolať nemeckým vojskám. Na tomto sneme vystúpil aj Zemiřízeň, ktorý sa prihovára Svätoplukovi, ktorého obviňuje zo zrady, ale aj všetkým Slovanom. Vystupuje tu aj Slavomír - vodca Slovanov.

Svatopluk - Spev VI.

Hollý kladie pravlasť Slovanov do Indie, ktorú opisuje ako úrodnú krajinu, jej obyvateľov ospevuje a obdarúva prívlastkami ako dobrí, tichí, krotkí, štedrí, dokonalí ... (idealizácia).
Cyrilo-Metodiáda

Duchovný epos o živote a činnosti vierozvestov Cyrila a Metoda na Veľkej Morave. Je tu zobrazená hlavne ich činnosť v boji proti nemeckým kňazom až do prijatia slovanského náboženstva. Ich boj sa skončil úspešne.

Sláv

Epos, ktorý vysvetľuje pôvod národu sláv (slávy). Meno Sláv dostal bohatier z národu Tatrancov, ktorý sa vyznamenal v boji proti lúpežnému národu Čudov. Význam tohto eposu, ale aj eposu Cyrilo-Metodiáda, spočíva v tom, že autor sa v nich venuje národnej minulosti Slovanov.

Selanky

Zbierka obsahujúca 21 selaniek, v ktorých autor opisuje krásnu prírodu vo všetkých ročných obdobiach a dedinský život. Objavuje sa tu aj zidealizovaný obraz života pastierov, ich tradícii, hier, súťaží, atď. Pastierom dáva slovanské mená (Slavomír, Slavoš, Horislav), v mnohých postavách vzdáva hold Palkovičovi, arcibiskupovi Rudnajovi a iným. Porovnáva život na dedine so životom v meste. Dedinský život sa mu zdá čistý, neskazený a krásny, zatiaľ čo život v meste opisuje ako špinavý, skazený, plný intríg, honby za peniazmi a majetkom. Sám by život na dedine nikdy nevymenil za život v meste.