- v príbehu nie všedný jav – historický námet, detailizované scény, autor vystihol atmosféru doby, hrôzostrašný výjav- scéna, keď je Quasimodo na pranieri
- senzitivizmus, citové zanietenie, vášeň, ktorú cíti Frollo k Esmeralde (senzualizmus),
- pri vykreslení postav: harmónia kontrastov – napr. Quasimodo (fyzický vzhľad – jeho duševno), Esmeralda (krásna, hlboko mravná, no žije uprostred najhoršej spoločnosti), Frollo – je kňaz, ale morálne zvrhlý, zaoberá sa tajne alchýmiou, súcit s jednoduchým človekom, jeho vyzdvihnutie, tragický koniec, Phoebus – krásny a urastený, ale povýšenecký, slaboch, vypočítavý, nezastane sa Esmeraldy (nezachráni jej život, lebo sa pred vznešenejšou spoločnosťou hanbí priznať, že sa stretával s Cigánkou)
- prevláda opisný slohový postup (podrobný opis katedrály), postavy sú kontrastné voči inej postave (Quasimodo (škaredý) – Esmeralda (krásna))
- romantická láska sa nikdy nenaplní a nestane sa obojstrannou alebo manželskou či inou harmonickou láskou (Esmeralda miluje Phoeba, ale on ju nie, je pre neho ľahkou korisťou, Quasimodo miluje Esmeraldu, ale je taký znetvorený, že vidí v jej očiach len strach, nie lásku, kňaz Frollo je posadnutý E., jeho cit nemožno ani láskou nazvať, nikdy by nebol opätovaný)
- tragický koniec – Esmeraldu obesia – za Phoebovu vraždu (jej telo odnesie Quasimodo do hrobky), Quasimodo zhodí Frolla do priepasti po tom, ako sa spolu z veže dívajú na E. popravu a Frollo sa diabolsky smeje, Qusimodo – jeho a Esmeraldino telo nájdu po rokoch v hrobke

Romantizmus v nemeckej literatúre

- v Nemecku sa rozvíja hnutie Sturm und Drang (Búrka a nápor)

Johann Wolfgang Goethe
Utrpenie mladého Werthera - román písaný vo forme listov

Mladý Werther je citlivý mladík bez šľachtického titulu, má rád prírodu, rád sa zblíži aj s ľuďmi z nižšieho stavu ako je on, odchádza 4. 5. 1771 z mesta a prichádza na vidiek, kde je nadšený s prírody a krajom okolo dedinky Waldheimu, aby zabudol na stratenú lásku. Sesternica Charlota ho na plese zoznámi s krásnym dievčaťom Lottou, ktoré bolo už zasnúbené. Lottin ženích prišiel do Waldheimu a až vtedy si Werther uvedomuje, že existuje aj nejaký snúbenec. Bojuje proti tejto vášnivej láske, odíde z tohto kraja a nastúpi k istému veľvyslancovi ako tajomník. Má možnosť stretnúť urodzenú spoločnosť šľachticov, ktorí nim opovrhujú. Toto poníženie sa mu nepáči, tak sa vracia späť. Inde by už nedokázal žiť. No vidieť Lottu každý deň a vedomie, že je už vydatá za racionálneho Alberta – je pre neho veľmi ťažké. Nevie vyriešiť túto situáciu, nepomáha mu ani viera v Boha, čo mu odporúča priateľ Villiam, ktorému sa v listoch často zdôveruje.

Keď zistí, že ho Lottsa musí požiadať, aby obmedzil návštevy v jej dome, vie, že je koniec a rozhodne sa zomrieť. Pošle sluhu požičať si Albertove pištole, dôvod – chystá sa cestovať. V noci sa však zastrelil. Nezomrel hneď, ešte na druhý deň do poludnia žil. Na pohrebe sa nezúčastnil ani Albert, ani Lotta, obaja boli jeho smrťou zronení. Werthera ako samovraha na poslednej ceste neodprevadil ani kňaz, truhlu niesli miestni remeselníci a za truhlou šiel úradný sluha a jeho synovia.

Znaky romantizmu:
- rozpor medzi snom, túžbou a skutočnosťou, ktorý doženie hlavného hrdinu k smrti – tragický koniec
- romantická láska je nenaplnená, nikdy sa nestane obojstrannou alebo manželskou - bránia jej okolnosti – Lotte je zasnúbená s bohatším Albertom, ktorému nemožno nič vyčítať, spoločnosť - slušnému dievčaťu spoločnosť nedovoľovala ani prejaviť lásku, nie to ešte zrušiť zasnúbenie, ktoré dohodli rodičia, Lotta nemôže zahodiť všetky svoje povinnosti, starostlivosť o súrodencov po matkinej smrti a odísť za svojou láskou – ani sa o to nepokúsi) nežičia láske,
- vyjadrenie silného citu (senzualizmus, SENZITIVIZMUS) – v podobe listu snúbenici svojho priateľa (list je adresovaný Viliamovi), vášeň ktorú cíti Werther k Lotte svedčia – zvolania, nedopovedané vety (zvyšujú napätie v texte), vášeň je taká silná, že sa odráža aj na výzore (chorobný výzor W.)
- postavy aj z neurodzených vrstiev spoločnosti – prvýkrát ľudové postavy - Wether je neurodzený človek, nešľachtic (teda rôzne spoločenské vrstvy)
- umelecký štýl