Romantizmus vo francúzskej literatúre

Victor Hugo
a) Poézia: Legenda vekov - cyklus epických básni
b) Dráma: Cromwell - dôležitý predhovor – manifest romantizmu (autor hovorí pravidlách tvorby), Hernani, Ruy Blas
c) Próza: Chrám Matky Božej v Paríži

Rozbor diela Chrám Matky Božej v Paríži
Dej sa odohráva v stredovekom Paríži, v jeho uličkách i predmestiach, v katedrále Notre dame.

Je Sviatok bláznov. Dej sa začína hrou Pierra Gringoira, mladého spisovateľa. Postupne stráca všetkých divákov. Oni upriamili pozornosť na voľbu kráľa bláznov. Túto súťaž vyhráva Quasimodo. Jeho výzor je najstrašnejší. Hluchý zvonár sa teší priazni davu. Frollo pokrikuje po Cigánke Esmeralde, ktorá vystupuje s cvičenou kozičkou. Smutný Pierre s deravými vreckami sa poberie túlať parížskymi uličkami. Tam sa stane svedkom prepadu mladej dievčiny, ktorú zachráni mladý vojak Phoebus. Túla sa ďalej a nakoniec sa dostane medzi spodinu spoločnosti, kde ho chcú popraviť. Keďže úlohu, ktorú mu žobráci dali, nesplní, život mu môže zachrániť len žena, ktorá by ho chcela. Na prekvapenie všetkých sa prihlási pekná, mladučká cigánka Esmeralda, dievčina, ktorá sa živí tancom a predvádzaním šibalských kúskov svojej kozičky Džali.

Pierre je teda zachránený. Ich manželstvo však nie je ani manželstvom, pretože Esmeralda je zaľúbená do Phoeba. Ten si žije život vyššej spoločnosti a je zasnúbený so svojou sesternicou. Quasimoda bičujú na námestí a nikto s ním nemá zľutovanie, jediná E. mu dáva napiť z čutory. Jedného dňa si Phoebus dohodne schôdzku s Esmeraldou. Esmeralda prijme a na schôdzku sa veľmi teší. Claude Frollo má o Esmeraldu taktiež záujem. To on ju chcel dať uniesť, Phoebus zmaril jeho plán. Keď odhalí ich schôdzku, zúri. Prenajme si v hostinci izbu hneď vedľa ich izby a chce Phoeba prebodnúť nožom. Esmeralda omdlieva a preberá sa až na súde, kde sa pod ťarchou mučenia priznáva, že sa pokúsila Phoeba zabiť. Phoebus sa však po zákroku šarlatána zachráni. Esmeralda je odsúdená na smrť a uvrhnutá do väzenia. Tam za ňou príde Frollo, vyzná jej svoje city a navrhuje, aby spolu ušli.

Esmeralda odmieta, a tak jej nezostáva nič iné ako šibenica. Na šibenici sa však stane niečo neočakávané. Esmeraldu spod nej zachráni Quasimodo a odvedie ju do chrámu, kde je v bezpečí. Stará sa o ňu a stále viac ju ľúbi. Keď sa Claude Frollo dozvie, čo sa stalo s Esmeraldou, zamieri priamo do jej izby. Tam však narazí na odpor Quasimoda. Zúrivý odchádza preč. Medzitým sa i spodina dozvedá o Esmeraldinom osude a rozhodnú sa, že ju z katedrály oslobodia. Zaútočia preto na ňu, no statočný Quasimodo ju chráni zo všetkých síl. I napriek jeho sile Esmeraldu dostanú. Na slobode Frollo opäť prosí E. o jej lásku, ona odmieta, preto sa jej chce pomstiť odovzdaním do rúk vojakov. Zatiaľ ju dáva strážiť pomätenej Chudôbke, ktorá žije zamurovaná v pustovni na námestí a žiali nad stratou svojej dcéry, ktorú jej uniesli cigáni. Stále má odloženú črievičku. E. v nej spoznáva svoju matku vďaka druhej črievičke, ktorú nosila ako pamiatku stále na krku. Tá Esmeraldu schová k sebe.

Keď prichádzajú vojaci a pýtajú sa na jej dcéru, kryje ju. Život jej však nezachráni, pretože Esmeralda zbadá Phoeba a bezhlavo za ním beží. Vojaci ju objavia a je popravená na šibenici. Jej matka zomiera. Phoebus so svojou snúbenicou sleduje popravu z balkóna. Quasimodo sa spolu s Frollom na popravu pozerá z výšky katedrály. Vie, že vinu za Esmeraldinu smrť nesie Frollo a zhodí ho z výšky katedrály. Frollo zomiera. O dva roky po týchto udalostiach nájdu v podzemných hroboch pokrivenú kostru muža, ktorý objíma kostru ženy – ide o symbolický „posmrtný sobáš“.

Typické znaky romantizmu v diele:
- postavy z rôznych spoločenských vrstiev
- pôvod postáv zahmlený, osudovo sa stretávajú (Esmeraldu vychovali cigáni, ale nie je cigánka, vymenili ju za znetvorené dieťa Chudôbke, rozmarnej parížskej dievčine, po strate dieťaťa sa z nej stane bláznivá žena, ktorá mnoho ráz pokrikovala z klietky hanby po nepravej Cigánke Esmeralde, v ktorej v závere spoznáva vlastnú ukradnutú dcéru. Quasimodo je pohodené dieťa, najdúch, našli ho v kostole