Slávy dcéra – lyrické dielo obdobia slov. klasicizmu (Pozri podrobnejší rozbor v MO_6), autor taktiež sprcúva ľúbostný motív, tiež vychádza z osobného zážitku s dievčinou (F. Schmidtová) – ideál slovanskej devy. Vo veršoch cítime šťastie z lásky a žiaľ z rozchodu, priznáva, že ho láska zmenila. Keď ale vidí, že sa jej musí vzdať, nechá ju zomrieť (v tom je rozdiel ako u Sládkoviča)- Mína sa stáva nadpozemskou bytosťou, symbolom idey Slovanstva, spojením krásy, pravdy, citu a viery – dcérou bohyne Slávy. Hranice medzi ľúbostnou poéziou a nadosobným sa prekrývajú. Ide za ňou do podsvetia – spevy Lethe – tam umiestni tých, ktorí Slovanom priali) a Acheron – tam tých, ktorí boli a sú proti Slovanom (inšpirácia antikou) – opäť rozdiel so Sládkovičom, Dielo obsahuje 5 spevov (1. Sála, 2. Labe, Rén, Vltava, 3. Dunaj, 4. Léthe a 5. Acheron) a Předzpěv (ktorý pred ne pridal r. 1832, je napísaný časomierou/striedanie dlhých a krátkych slabík, český jazyk mu dovolí použiť aj spondej – antický prvok!!!), ale spevy majú podobu sonetov, znelok (4, 4, 3, 3) – sú písané trochejom. Cítiť tu vplyv antiky najmä starobylosťou jazyka. V čase vzniku očarila. V prvom speve Sála rozdelí svoje srdce na dve polovice – jednu dá vlasti a jednu láske.

Ján Smrek (Ján Čietek), označovaný pojmom „poeta natus“- rodený básnik, rodisko - Zemianske Lieskove (v súč. Melčice) – básnik medzivojnové obdobia – vitalista (- je literárny smer, ktorý preferuje radosť zo života, oslavuje mier a život vo všetkých podobách, ospevuje a oslavuje lásku, prírodu, krásy sveta, vzdialené krajiny. Nachádzajú krásu, v každodenných, všedných veciach), hlavné inšpiračné zdroje: mladosť, láska, krása, žena, oslava jej krásy (známe básne: Dievča v rozkvete, Mne dedinčanka stepilá, Balada o čerešňových kvetoch), túžba cestovať, radosť z poznávania sveta a ďalekých krajín, kladné životné hodnoty, tvorba: Odsúdený k večitej žízni, Cválajúce dni – básn. zbierka, s touto bás. zbierkou sa zaradil medzi najvýznam. básnikov. Vyjadruje v nich pocity mladej generácie. Celá bas. zbierka je vitalistická, oslavuje životnú aktivitu, hovorí o láske, kráse mladosti. Niekedy využíva baladu, aby lepšie vystihol svoje pocity, Božské uzly - bás. zbierka, využíva ľúbostné a prírodné témy, ide mu o intenzívne citové zážitky, Zrno – uzatvára ňou vitalistické obdobie tvorby, počas 2. svetovej vojny vydáva bás. zbierky: Studňa, Hostina. Koncom 50 - tych rokov – zb. Obraz sveta, Struny, Nerušte moje kruhy, pre deti: Maľovaná abeceda, Machule, kniha spomienok: Poézia, moja láska, bol aj prekladateľ.

Básnik a žena - bás. skladba, obdivný vzťah k žene, skladá sa: 1. V zasneženom parku, 2. Pokračovanie jarné, 3. Letná noc na vode, 4. Padajú listy, 5. Po desiatich rokoch, - na vyjadrenie lásky využíva ročné obdobia. Celá skladba je rozhovor medzi ženou a mužom, dialóg je flirtujúci.

Rozbor ukážky- inšpirácia ženou, ktorú zazrel len letmo pod Michalskou bránou v BA, dodnes sa nevie jej meno, do skladby sa vkráda aj smútok z doby (píše ju počas 2. svetovej vojny), ktorá potrebuje vojakov, nie básnikov. Ide o dialóg so ženou - pre básnika je inšpirátorkou krásy, lásky, ženskosti... Okrem iného sa dozvedáme príčinu rozchodu – básnik nemôže patriť len jednej, vzťah by zovšednel a všednosť básnikov zabíja. Báseň je písaní prízvučnou prozódiou. Pri porovnaní s predchádzajúcimi básnikmi vnímame je ako tretí najkrajší spev lásky slov. literatúry, ktorý je krásnym moderným vyznaním lásky. Básnické prostriedky: hra slov (šeptom šepotavým), inverzia (očiam tvojim tmavým), atribúty, prívlastky (zamatovej trávy), oslovovanie (vy ste mojou Toscou), metafora (oviniem stuhou zamatovej trávy...)