Slovenský romantizmus

Slovenský romantizmus (1830 – 1850)

Spoločenské podmienky:
- maďarský nacionalizmus, Slovensko je situáciou tlačené do národnooslobodzovacieho boja – na Slovensku dva druhy útlakov. Hospodársky – rakúsky, národnostný – maďarský
- problém sa snaží riešiť nastupujúca mladá generácia – štúrovci (Ľ. Štúr – vedúca osobnosť mladej generácie – viedol mládež k vlastenectvu, vychoval uvedomelú generáciu – v lit. ju nazývame aj Štúrova škola)

Ich aktivity:
- jej národný program vychádza z myšlienok predchádzajúcich generácií (A. Bernolák, J. Palárik),
- jej činnosť sa sústreďovala v študentských samovzdelávacích spolkoch, najvýznamnejších z nich bola Spoločnosť Česko- Slovanská (na bratislavskom evanjelickom lýceu) – založená v r. 1828 – zánik r. 1837, zakladateľmi – Karol Štúr a Samo Chalupka, členovia si na schôdzach čítali a posudzovali vlastné práce, zbierali ľudovú slovesnosť, debatovali o kultúrnych novinkách a súčasných slovanských problémoch, najbohatšiu činnosť zaznamenala pod vedením Ľ. Štúra, kt. od r. 1835-1838 bol jej podpredsedom – jeho zásluhou sa do popredia spoločnosti dostali národné a politické otázky

- na pamätnej vychádzke na Devín r. 1836 prijali účastníci k svojmu krstnému menu aj symbolické slovanské meno (Štúr – Velislav, Hurban a Hodža – Miloslav),
- založenie Katedry reči a lit. československej - od r. 1840 tu pôsobil Ľ. Štúr ako profesor (zástupca), slovenskú katedru označovali v novinách za hniezdo panslavizmu (hnutie snažiace sa o zjednotenie všetkých Slovanov na čele s cárskym Ruskom), r. 1843 ho z katedry odvolali a zbavili profesúry, mnohí študenti odišli z BA na štúdiá do Levoče (J. Matúška napísal báseň Nad Tatrou sa blýska)

- jeho najvýznamnejším kultúrnym činom – uzákonenie spisovnej slovenčiny (r. 1843 v Hlbokom – Štúr, Hurban, Hodža), základ – stredoslovenské nárečie a fonetický pravopis, prvou knihou – 2. ročník almanachu Nitra r. 1844, nová spisovná slovenčina vyvolala – kultúrny boj (neprijal ju J. Kollár a jeho prívrženci), v tejto reči sa zrodili všetky slávne diela štúrovskej generácie – romantická lit. je obsahom i formou národná, spätá s ľudom

Predstavitelia Štúrovej školy:
Samo Chalupka, Janko Kráľ, Andrej Sládkovič, Ján Botto - básnici, Jozef Miloslav Hurban, Ján Kalinčiak – prozaici

Charakter slovenskej romantickej lit.:
- vplyv ľudovej slovesnosti - rým – združený, striedavý, sylabický, čiže slabičný verš, reč, štylistické prostriedky, tematiku, žánre (napr. balada, ľudová pieseň)
- národný charakter lit., postavy z ľudu, často ich idealizovali,
- témy, v kt. vyjadrovali svoje túžby a ideály ( ľudový odboj, revolučné nálady, vlastenectvo, boj za slobodu, kladné hodnoty ľudu, témy aj zo súčasnosti, hlavne z histórie) – obrana národnosti, láska k vlasti

- častá autoštylizácia autora
- hlavným lit. druhom – lyrika, veršovaná epika – ponášky na ľudovú slovesnosť
- historické povesti, kratšie prózy zo súčasného života
- nadväzuje na svetovú romantickú lit., odmieta však individualizmus a titanizmus (najviac sa priblížil jej Janko Kráľ – typom hrdinu – romantický hrdina je autoštylizáciou autora, cíti sa osamotený a nepochopený, búrlivák, neustále v rozpore so súčasnou spoločnosťou – túžba po ideáli, pretože skutočnosť mu neprináša nijaké uspokojenie, ovládaný silnými vášňami, výnimočnou postavou)
Samo Chalupka – najstarší z básnikov Štúrovej školy, témy jeho tvorby: jánošíkovská (Kráľohoľská, Junák, Likavský väzeň), protiturecká (Branko, Turčín Poničan, Boj pri Jelšave), dávna minulosť (Mor ho!)

Mor Ho! – hrdinská epická báseň, námet historický, hrdina kolektívny (slovenskí junáci, postavy z ľudu, idealizovaní, odhodlaní zomrieť v boji proti presile za práva a slobodu národa), kontrasty (pri charakteristike postáv – cár/pyšný, násilie, zotročovanie – junáci/ smelí, skromní, túžba po mieri), autor – akoby bol súčasťou diela, typický monumentalizmus (miesto deja – pod Devínom/bralo, rieka, skala), vplyv ľudovej slovesnosti - obsahová a formálna stránka – rým, umelecké prostriedky
- chcel vyburcovať svojich rovesníkov k aktívnemu boju za práva národa

Janko Kráľ – najrevolučnejší, najbližšie k európskemu romantizmu (diela: Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Zverbovaný, Povesť, skamenelý, Kríž a čiapka, Bezbožné dievky, kvet, Pán v tŕní, Orol, Orol vták, Duma bratislavská, Jarná pieseň – báseň o slobode, víta ňou r. 1848, predstavuje vzburu Slovákov z veršov cítime hrdosť na vlastný národ, optimizmus, energiu, v básni – vplyv ľudovej slovesnosti, inverzia, poetizmy, zdrobneniny, Krajinská pieseň, Šahy, Výlomky z Jánošíka, Dráma sveta, ...)

Zakliata panna vo Váhu a divný Janko – subjektivizovaná balada, kompozične 3 časti, prítomná autoštylizácia autora (hlavne v 1. časti), subjektivzmus, titanizmus, hrdina – postava z ľudu, stojí v kontraste: divný Janko – drsný, divný, krutý, samotár, nespokojný so životom a svetom rieši činom – chce oslobodiť zakliatu pannu, ale nesplní požiadavku – neprezlečie si všetko naopak, zabudne na vrecká, utopí sa) nepochopený, osamotený, vnútorný konflikt: sen – skutočnosť = čin, tragický koniec, vplyv ľudovej slovesnosti – prítomnosť zakliatia/odkliatia, ľudovej povesti/povery o zakliatej panne (2. časť), umelecké prostriedky, ľubozvučnosť, rým (typická romantická báseň – vzbura, nespokojnosť, tragický záver)
- vyzdvihuje odvahu vzbúriť sa proti zvyčajnému spôsobu života = rozhodnutie štúrovcov zmeniť osud národa

Ján Botto – najmladším z básnikov Štúrovej školy, písal balady: Ctibor, Margita a Besná, Žltá ľalia ... (básne - K mladosti, Báj na Dunaji)

Smrť Jánošíkova – lyricko-epická skladba, úvod + 9 spevov, námet historický, hrdina – postava z ľudu, idealizovaný, individualizmus, intrigy, kontrast (deň – noc, sloboda – väzenie), vplyv ľudovej slovesnosti – jánošíkovská tematika, umelecké prostriedky, rým, ponáška na ľudovú pieseň
- autor si všíma zlapanie, uväznenie a popravu Jánošíka = sklamanie a pocity rezignácie štúrovcov po revolúcii, ozvenou na neúspech revolúcie 1848, v 9. Speve - zjavenie: svadba Jánošíka s kráľovnou víl – symbol slobody – alegória, ktorá chce vliať do Slovákov optimizmus, v básni – rečnícke otázky, symboly – Tatry, Dunaj, kontrast, silný vplyv ľudovej slovesnosti
V básni K mladosti - chce autor prebudiť mladých, národ, výzva na vzburu