Slovenský romantizmus (1830 – 1850)

Spoločenské podmienky:
- maďarský nacionalizmus, Slovensko je situáciou tlačené do národnooslobodzovacieho boja – na Slovensku dva druhy útlakov. Hospodársky – rakúsky, národnostný – maďarský
- problém sa snaží riešiť nastupujúca mladá generácia – štúrovci (Ľ. Štúr – vedúca osobnosť mladej generácie – viedol mládež k vlastenectvu, vychoval uvedomelú generáciu – v lit. ju nazývame aj Štúrova škola)

Ich aktivity:
- jej národný program vychádza z myšlienok predchádzajúcich generácií (A. Bernolák, J. Palárik),
- jej činnosť sa sústreďovala v študentských samovzdelávacích spolkoch, najvýznamnejších z nich bola Spoločnosť Česko- Slovanská (na bratislavskom evanjelickom lýceu) – založená v r. 1828 – zánik r. 1837, zakladateľmi – Karol Štúr a Samo Chalupka, členovia si na schôdzach čítali a posudzovali vlastné práce, zbierali ľudovú slovesnosť, debatovali o kultúrnych novinkách a súčasných slovanských problémoch, najbohatšiu činnosť zaznamenala pod vedením Ľ. Štúra, kt. od r. 1835-1838 bol jej podpredsedom – jeho zásluhou sa do popredia spoločnosti dostali národné a politické otázky

- na pamätnej vychádzke na Devín r. 1836 prijali účastníci k svojmu krstnému menu aj symbolické slovanské meno (Štúr – Velislav, Hurban a Hodža – Miloslav),
- založenie Katedry reči a lit. československej - od r. 1840 tu pôsobil Ľ. Štúr ako profesor (zástupca), slovenskú katedru označovali v novinách za hniezdo panslavizmu (hnutie snažiace sa o zjednotenie všetkých Slovanov na čele s cárskym Ruskom), r. 1843 ho z katedry odvolali a zbavili profesúry, mnohí študenti odišli z BA na štúdiá do Levoče (J. Matúška napísal báseň Nad Tatrou sa blýska)

- jeho najvýznamnejším kultúrnym činom – uzákonenie spisovnej slovenčiny (r. 1843 v Hlbokom – Štúr, Hurban, Hodža), základ – stredoslovenské nárečie a fonetický pravopis, prvou knihou – 2. ročník almanachu Nitra r. 1844, nová spisovná slovenčina vyvolala – kultúrny boj (neprijal ju J. Kollár a jeho prívrženci), v tejto reči sa zrodili všetky slávne diela štúrovskej generácie – romantická lit. je obsahom i formou národná, spätá s ľudom

Predstavitelia Štúrovej školy:
Samo Chalupka, Janko Kráľ, Andrej Sládkovič, Ján Botto - básnici, Jozef Miloslav Hurban, Ján Kalinčiak – prozaici

Charakter slovenskej romantickej lit.:
- vplyv ľudovej slovesnosti - rým – združený, striedavý, sylabický, čiže slabičný verš, reč, štylistické prostriedky, tematiku, žánre (napr. balada, ľudová pieseň)
- národný charakter lit., postavy z ľudu, často ich idealizovali,
- témy, v kt. vyjadrovali svoje túžby a ideály ( ľudový odboj, revolučné nálady, vlastenectvo, boj za slobodu, kladné hodnoty ľudu, témy aj zo súčasnosti, hlavne z histórie) – obrana národnosti, láska k vlasti

- častá autoštylizácia autora
- hlavným lit. druhom – lyrika, veršovaná epika – ponášky na ľudovú slovesnosť
- historické povesti, kratšie prózy zo súčasného života
- nadväzuje na svetovú romantickú lit., odmieta však individualizmus a titanizmus (najviac sa priblížil jej Janko Kráľ – typom hrdinu – romantický hrdina je autoštylizáciou autora, cíti sa osamotený a nepochopený, búrlivák, neustále v rozpore so súčasnou spoločnosťou – túžba po ideáli, pretože skutočnosť mu neprináša nijaké uspokojenie, ovládaný silnými vášňami, výnimočnou postavou)