Milo Urban - predstaviteľ slovenskej medzivojnovej literatúry, s jeho menom sa spája najvýznamnejšie prozaické dielo o 1. sv. vojne a jej dopade na obyvateľstvo – Živý bič, okrem toho napísal aj diela: Jašek Kutliak spod Bučinky (novela), Z tichého frontu (novely a poviedky), Hmly na úsvite, V osídlach, Zhasnuté svetlá, Kto seje vietor (voľné pokračovania románu Živý bič).

Za vyšným mlynom – novela, predloha opery Eugena Suchoňa Krutňava, podobnosť s Dostojevského románom Zločin a trest – zločin musí byť potrestaný.

Ondro Zimoň sa dopustí vraždy bývalého milenca svojej ženy Katreny – tým sa však jeho utrpenie nekončí, ale len začína – nenachádza pokoj, vybíja sa vo vášni, pije, aby zabudol, veľmi sa chce priznať, no súčasne sa bojí odhalenia, dramatizmus sa stupňuje vo vnútri postáv - psychické rozpoloženie - málo spáva a keď zaspí, trápia ho zlé sny – prechádza lesom – to je jeho situácia a čím hlbšie sa dostáva, tým je to horšie (výčitky svedomia – myšlienky sú čierne, pochmúrne spájajúce sa s negatívnymi vecami – hniloba, bahno,...), všetko je čierne, močaristé, zapácha hnilobou, ako jeho čin (zabil človeka) a tu si uvedomil, že sa ponára (neistota, stráca dôveru v seba a svoj čin), chce sa zachrániť, ale nedarí sa mu (niet záchrany pred trestom – trápi ho svedomie, ponára sa do vlastných výčitiek, hľadá akúsi nádej, no niet inej záchrany, ako priznanie, no zároveň sa bojí odhalenia) Vina Hľadá Trest (tak ako u Dostojevského).