Obraz zločinu a trestu v dielach svetovej a slovenskej literatúry

Obraz zločinu a trestu v dielach svetovej a slovenskej literatúry

Fiodor Michajlovič Dostojevskij - ruský novelista, románopisec a publicista, zakladateľ moderného psychologického románu, on sám sa ocitol na rozhraní života a smrti, za svoj život sa stretol s chudobou, trestom, vyhnanstvom a aj smrťou najbližších, trpel epilepsiou, na ktorú aj zomrel, poukazoval na psychológiu vtedajšej spoločnosti, na ľudské vzťahy, na morálnu a existenčnú problematiku, hrdinovia jeho diel sa vo svojom živote dostávajú do takých bezvýchodiskových situácií, z ktorých je len jeden únik – smrť. Tvorba: Ponížení a urazení, Zápisky z Mŕtveho domu, Zločin a trest, Idiot, Bratia Karamazovovci.

Zločin a trest (čin a následok) – zopakovať obsah diela, Raskoľnikov musí pre nedostatok peňazí prerušiť štúdium, na nich ho nakoniec mala „podržať“ sestra svadbou s nemilovaných mužom. R. zavraždí starú úžerníčku a jej peniazmi si chce pomôcť. Zo začiatku sa mu podarí zločin utajiť, hoci je tiež v podozrení. Ale potom žije prenasledovaný vidinami, štvaný strachom. Zveruje sa Soni Marmeládovovej (tá predávajúc sa , živí vlastných rodičov a súrodencov). Práve ona ho presvedčí, aby sa nakoniec priznal, čo po veľkom vnútornom boji spraví – trest – vyhnanstvo, na ktorom ho sprevádza S. M. Trest, zmierenie s Bohom je pre R. vykúpením. Láska, viera a oddanosť prinášajú R. duchovný prerod. Raskoľnikov – hrdý individualista, ktorý vraždí úmyselne. Nejde o bežnú lúpežnú vraždu, ale teoreticky zdôvodnený čin, na ktorý, aspoň si myslí, má právo. Tvrdí, že nezabil človeka, ale princíp. Jeho individuálny vzdor zlomí Soňa, obrodí jeho dušu, uvedie na cestu pokánia, prebudí v ňom človeka. Román o svedomí človeka.

Autor podrobne opisuje, ako sa cíti Raskoľnikov pred vraždou stareny ((je napätý, búši mu srdce, nedokončená výpoveď naznačuje, že sa niečo chystá, zvyšuje napätie. Z Raskoľnikovho správania je zrejmé, že vraždu naplánoval, nie je náhodná. Opisuje aj vraždu stareny – naturalisticky, bez pátosu – kedy došlo k vražde, prečo vraždí, čo sa s ním deje potom?

Theodore Dreiser – predstaviteľ americkej medzivojnovej literatúry, prozaik, dramatik, novinár, rozhorčený pozorovateľ sociálnych pomerov v Amerike, tvorba: Sestra Carrie, Americká tragédia.

Americká tragédia - (podrobný obsah) zachytáva nejakú nešťastnú udalosť, ktorá vzbudila veľkú pozornosť, hrôzu, odpor, námet: skutočná udalosť: roku 1906 istý americký mladík zaviedol mladé dievča na jazero a tam ho utopil. Predchádzali sladké týždne dvorenia, medové dni lásky, nepokojné chvíle presýtenia a odporu, román s kriminálnou zápletkou, naturalistický – odpor k americkému mamonárstvu a života vyšších vrstiev, tematika: sociálna, téma: podrobný obraz americkej spoločnosti – morálka, jej hodnoty, predstavy o naplnení ľudského šťastia – chápaného ako dosiahnutie „amerického sna“, dej: príbeh o ctižiadostivom mladíkovi, ktorý zavraždil svoju milenku, lebo mu prekážala v kariére, nasleduje proces, ktorý je veľmi medializovaný a dlhý.

Clyde - odsúdený na smrť na elektrickom kresle. Jeho mama sa snaží zo všetkých síl Clyda odtiaľ dostať. Chce nové súdne pojednávanie. Chodí po misiách a pýta peniaze, píše do západných novín. Clyde spočiatku pochybuje o tom, či mu pomôže, veď toľkokrát sa proti nej previnil. Ale ona ho nezavrhne, stojí na jeho strane (aj keď ho celá spoločnosť odsúdi), robí všetko pre to, aby ho zachránila, on je jej za to vďačný a v tejto hraničnej chvíli si uvedomuje, že tá, ktorá sa mu tak často zdala trápna, zle oblečená, ktorej tak často ublížil, ho má naozaj rada a bojuje za jeho život. Matka nakoniec nepozháňa peniaze. Preto pošle do väzenia aspoň farára, nech mu uľahčí čakanie na smrť. Pravú pravdu povie len farárovi. Čin, čo spáchal, veľmi ľutuje, odsúdeniahodnou je spoločnosť (v honbe za majetkom kazí charaktery ľudí). Charakteristika Clyda – huževnatý, bojovný typ, ale slaboch, pochádza z veľmi chudobnej a náboženskej rodiny, túži dostať sa z biedy, mať veľa peňazí, dostať sa do spoločnosti bohatých, ... Dielo má nadčasový charakter.
Milo Urban - predstaviteľ slovenskej medzivojnovej literatúry, s jeho menom sa spája najvýznamnejšie prozaické dielo o 1. sv. vojne a jej dopade na obyvateľstvo – Živý bič, okrem toho napísal aj diela: Jašek Kutliak spod Bučinky (novela), Z tichého frontu (novely a poviedky), Hmly na úsvite, V osídlach, Zhasnuté svetlá, Kto seje vietor (voľné pokračovania románu Živý bič).

Za vyšným mlynom – novela, predloha opery Eugena Suchoňa Krutňava, podobnosť s Dostojevského románom Zločin a trest – zločin musí byť potrestaný.

Ondro Zimoň sa dopustí vraždy bývalého milenca svojej ženy Katreny – tým sa však jeho utrpenie nekončí, ale len začína – nenachádza pokoj, vybíja sa vo vášni, pije, aby zabudol, veľmi sa chce priznať, no súčasne sa bojí odhalenia, dramatizmus sa stupňuje vo vnútri postáv - psychické rozpoloženie - málo spáva a keď zaspí, trápia ho zlé sny – prechádza lesom – to je jeho situácia a čím hlbšie sa dostáva, tým je to horšie (výčitky svedomia – myšlienky sú čierne, pochmúrne spájajúce sa s negatívnymi vecami – hniloba, bahno,...), všetko je čierne, močaristé, zapácha hnilobou, ako jeho čin (zabil človeka) a tu si uvedomil, že sa ponára (neistota, stráca dôveru v seba a svoj čin), chce sa zachrániť, ale nedarí sa mu (niet záchrany pred trestom – trápi ho svedomie, ponára sa do vlastných výčitiek, hľadá akúsi nádej, no niet inej záchrany, ako priznanie, no zároveň sa bojí odhalenia) Vina Hľadá Trest (tak ako u Dostojevského).