P. O. Hviezdoslav

P. O. Hviezdoslav (vlastným menom Pavol Országh)

- predstaviteľ prvej vlny realizmu, najväčší básnik poslednej tretiny 19. stor., môžeme ho porovnať so Shakespearom, Puškinom, lebo písal lyriku, epiku, drámu
- životopisné údaje: narodil sa vo Vyšnom Kubíne (1849), v zemiansko - roľníckej rodine, štúdium: maďarské gymnázium v Miškolci (jeden z najlepších študentov), býval u strýka, obľúbil si poéziu Petofiho a Aranya, začal písať maďarské básne (cca 200 básní), po strýkovej smrti sa vrátil na Slovensko, gymnázium v Kežmarku, vtedy už písal básne nielen v maďarčine, ale aj nemčine, zásluhou učiteľa A. Medzihradského a Janka Matúšku – začína sa národne uvedomovať, najviac ho oslovia diela J. Kollára a A. Sládkoviča, motívom k rozhodnutiu stať sa slovenským básnikom bola láska k matke a jej reči (píše o tom v básni Mňa kedys zvádzal svet), ešte tu začína písať po slovensky, ako 19-ročný – prvá bás. zbierka Básnické prviesenky Jozefa Zbranského, venoval ju A. Sládkovičovi), potom študuje na Právnickej akadémii v Prešove, tu vydal spolu s Kolomanom Banšelom almanach Napred - ktorý bol prvým nástupom realizmu v slov. lit. , po skončení štúdia – žil a pôsobil na Orave, v Námestove si otvoril advokátsku kanceláriu, tu vznikajú jeho vrcholné diela, neskôr sa vracia do Dolnej Kubína, kde zomiera v r. 1921, je tu pochovaný a má i múzeum.

Tvorba:

1. Lyrika
- nevenoval sa ľúbostnej tematike, poéziou sa chcel odpútať od každodenných starostí, vyjadruje v nej svoje pocity – nádej, viera, očakávanie, skepsa, nedôvera, smútok, reálne i vysnívané, zväčša sú to básne reflexívne - myšlienka dobra, pravdy, krásy, spravodlivosti, odpor proti vojne (protivojnové stanovisko – Krvavé sonety), hľadanie cesty k národu (Básnické prviesenky Jozefa Zbránskeho), sociálne otázky národa (Zvážajú z poľa), vyjadril realistický program (Čo dávam, dávam z úprimnosti duše) – jeho tvorba nahrádza tvorbu celej generácie, vytvoril lyrický cyklus (básne spojené do väčších lyrických celkov s ústrednou myšlienkou),

- hlavné motívy: človek a vesmír, človek a Boh, zmysel života, filozofické otázky, národ, ľud, práca, kritika spoločnosti, oravská príroda, vlastné duševné a životné krízy
- jeho poézia je náročná na vnímanie, používa – inverziu (obrátený slovosled), knižné slová, nárečové slová – oravské nárečie, novotvary, poetizmy, biblizmy, latinské slová, symboly, hyperboly, gradácie, umelecké prostriedky, verš sylabotonický, veršový presah, jamb

- 8 lyrických cyklov: Sonety (21 básní, sonetov), zamýšľa sa nad záhadami vesmíru, nad možnosťami ľudského poznania, zraňuje ho zloba ľudí, chce uniknúť (básne), napokon spoznáva, že jeho miesto je na zemi, Letorosty – 3 časti:

Letorosty I – realistický program jeho tvorby – objektívna, pravdivá, úprimná, bez pretvárky a príkras (báseň: Čo dávam, dávam z úprimnosti duše),
Letorosty II – básne „čierneho roka“ – smrť rodičov, brata – smutné, zamýšľa sa nad zmyslom života- nachádza ho v tvorivej práci pre iných (báseň: Pustý dom),
Letorosty III – celonárodný smútok, zamýšľa sa nad postavením slov. národa, sociálne otázky národa – (báseň Zvážajú z poľa, K vám urodzeným veľkomožným, Ó, mládež naša – v nej vidí budúcnosť) celý cyklus uzatvára spomienkovými básňami na mamu (Priadka), na otca (Roľník), Žalmy a hymny – náboženský motív, básne majú podobu žalmov, Prechádzky jarom, Prechádzky letom – prírodná lyrika, oslava oravskej prírody, príroda – druhým domovom, miestom oddychu a harmónie, dialóg s prírodou, Stesky – pochmúrne básne, 4 časti, starnutie, blížiaca sa smrť, pochybnosti o vlastnej tvorbe (jeho tvorba určená obyčajným ľuďom, no oni jej nerozumeli, počas života nebol uznávaný, to prišlo až po smrti), Dozvuky – podobné motívy ako v Steskoch, myšlienky staroby, rozlúčka so životom, spoločenská problematika, Krvavé sonety – obraz vojny, reakcia na ňu, 32 sonetov (obraz vojny – A národ, oboril sa na národ, jej hrôzy a následky, zamýšľa sa nad tým, kto je za vojny zodpovedný, túžba po mieri – Ó, vráť sa skoro, mieru milený!

2. Epika
– dlhšia epika: Hájnikova žena, Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský (zemianska otázka)
– kratšia epika: Agar, Ráchel, Vianoce, Kain (biblický námet), Bútora a Čútora, Zuzanka Hraškovie (zo života ľudu), Rastislav (námet z dejín)
Hájnikova žena - lyricko-epická skladba, 15 spevov, lyrický úvod a záver (lyrické – opisy oravskej prírody, úvahové a reflexívne časti, napr. úvaha o ľudskom šťastí, úvaha o spôsobe života šľachty, piesne (poľovnícke piesne)

Dej: expozícia (úvod) – obraz šťastného života Čajkovcov, do kaštieľa prichádza po smrti svojho otca Michal Čajka, prosí o misto po otcovi, nechajú ho čakať, napokon miesto dostane, kolízia (zápletka) – šťastie mladých Čajkovcov (Michala a Hanky) naruší mladý Artuš Villáni (chce získať Hanku), prvýkrát ju zbadá v kostole, potom ju navštevuje v hájovni na Podvrší, Hanka o jeho návštevách nepovie Miškovi – bojí sa. Artuša odmieta, kríza – Artuš usporiada poľovačku, Michal sa jej musí zúčastniť a medzitým sa Artuš vyberie do hájovne, vyvrcholenie – vražda -Hanka v sebaobrane zabije Artuša, Michal berie vinu na seba, dostáva sa do väzenia a čaká ho súd, Hanka sa vráti k rodičom, tí sa od nej odvrátia, vyčítajú jej Miškovu vinu, ona od žiaľu a výčitiek svedomia ochorie (pomätie sa), odchádza z domu a túla sa, peripetia (náhly obrát deja) – deň súdu, Michala majú odsúdiť, Hanka sa priznáva, súd ich oboch oslobodí – Michal je nevinný a Hanka chorá, záver – harmonický – Hanka vyzdravie, narodí sa jej dieťa (syn), nakoniec im odpustí aj starý Villáni, lebo mu Michal zachráni život, vrátia sa do hájovne. Príbeh sa začína a končí ako idyla.

- kompozičný postup - kontrast: ľudový svet, morálka ľudu (Hanka a Michal, autor stojí na ich strane, vyzdvihuje ich morálku, pracovitosť, čestnosť a priamosť, ale neidealizuje) – panský svet, morálka pánov(v postave Artuša Villániho odsúdil morálku pánov, ich pýchu, zhýralosť, sebeckosť, panovačnosť, cynickosť), teda svet chalúp a kaštieľov
- forma – jambický 8-9 - slabičný verš, opisy dynamické, príroda je organickou súčasťou deja – všetko sa deje v prírode, aj náznaky deja
- konflikt: šľachta – ľud, kaštieľ – chalupa

Ežo Vlkolinský a Gábor Vlkolinský – (Vlkolín - Vyšný Kubín), rieši vzťah zemianstva k ľudu , jediné východisko (ako to autor správne postrehol) je, že zemania sa vzdajú svojich predsudkov a splynú s ľudom – „Sme rovní,- zeman, nezemam, v tom rozdielu viac niet. Kto inakšie dnes vraví, nezná časy alebo je zatvrdilý, čo je nerozum.“ – tieto slová vyriekol na vlastnej svadbe Ežo (Ežo sa ožení so sedliačkou Žofkou, napokon sa s tým zmieri aj jeho hrdá matka Estera, jej srdce obmäkčí vnuk)

3. Dramatická tvorba
Herodes a Herodias – 5 dejstiev, najznámejšie jeho hra, predstavuje typ vládcu, tyrana, ktorý túži po čoraz väčšej moci, námet je historický, biblický – poukazuje na aktuálne problémy súčasnosti, postava Jána Krstiteľa – odvážne kritizuje Herodesa, jeho krutosť, napokon na to doplatí (Salome na oslave Herodesových narodenín za svoj tanec na matkin podnet žiada jeho hlavu)
Ďalšie hry – Pomsta, Otčim

4. Preklady – prekladal zo slovanských literatúr, z nemeckej (Schillera, Goetheho), maďarskej (Petofiho básne), anglickej (Shakespeara – napr. Hamlet) lit.