referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Konštantín
Sobota, 19. septembra 2020
P. O. Hviezdoslav
Dátum pridania: 26.06.2009 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Tinucha
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 380
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 3.8
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 6m 20s
Pomalé čítanie: 9m 30s
 
P. O. Hviezdoslav (vlastným menom Pavol Országh)

- predstaviteľ prvej vlny realizmu, najväčší básnik poslednej tretiny 19. stor., môžeme ho porovnať so Shakespearom, Puškinom, lebo písal lyriku, epiku, drámu
- životopisné údaje: narodil sa vo Vyšnom Kubíne (1849), v zemiansko - roľníckej rodine, štúdium: maďarské gymnázium v Miškolci (jeden z najlepších študentov), býval u strýka, obľúbil si poéziu Petofiho a Aranya, začal písať maďarské básne (cca 200 básní), po strýkovej smrti sa vrátil na Slovensko, gymnázium v Kežmarku, vtedy už písal básne nielen v maďarčine, ale aj nemčine, zásluhou učiteľa A. Medzihradského a Janka Matúšku – začína sa národne uvedomovať, najviac ho oslovia diela J. Kollára a A. Sládkoviča, motívom k rozhodnutiu stať sa slovenským básnikom bola láska k matke a jej reči (píše o tom v básni Mňa kedys zvádzal svet), ešte tu začína písať po slovensky, ako 19-ročný – prvá bás. zbierka Básnické prviesenky Jozefa Zbranského, venoval ju A. Sládkovičovi), potom študuje na Právnickej akadémii v Prešove, tu vydal spolu s Kolomanom Banšelom almanach Napred - ktorý bol prvým nástupom realizmu v slov. lit. , po skončení štúdia – žil a pôsobil na Orave, v Námestove si otvoril advokátsku kanceláriu, tu vznikajú jeho vrcholné diela, neskôr sa vracia do Dolnej Kubína, kde zomiera v r. 1921, je tu pochovaný a má i múzeum.

Tvorba:

1. Lyrika
- nevenoval sa ľúbostnej tematike, poéziou sa chcel odpútať od každodenných starostí, vyjadruje v nej svoje pocity – nádej, viera, očakávanie, skepsa, nedôvera, smútok, reálne i vysnívané, zväčša sú to básne reflexívne - myšlienka dobra, pravdy, krásy, spravodlivosti, odpor proti vojne (protivojnové stanovisko – Krvavé sonety), hľadanie cesty k národu (Básnické prviesenky Jozefa Zbránskeho), sociálne otázky národa (Zvážajú z poľa), vyjadril realistický program (Čo dávam, dávam z úprimnosti duše) – jeho tvorba nahrádza tvorbu celej generácie, vytvoril lyrický cyklus (básne spojené do väčších lyrických celkov s ústrednou myšlienkou),

- hlavné motívy: človek a vesmír, človek a Boh, zmysel života, filozofické otázky, národ, ľud, práca, kritika spoločnosti, oravská príroda, vlastné duševné a životné krízy
- jeho poézia je náročná na vnímanie, používa – inverziu (obrátený slovosled), knižné slová, nárečové slová – oravské nárečie, novotvary, poetizmy, biblizmy, latinské slová, symboly, hyperboly, gradácie, umelecké prostriedky, verš sylabotonický, veršový presah, jamb

- 8 lyrických cyklov: Sonety (21 básní, sonetov), zamýšľa sa nad záhadami vesmíru, nad možnosťami ľudského poznania, zraňuje ho zloba ľudí, chce uniknúť (básne), napokon spoznáva, že jeho miesto je na zemi, Letorosty – 3 časti:

Letorosty I – realistický program jeho tvorby – objektívna, pravdivá, úprimná, bez pretvárky a príkras (báseň: Čo dávam, dávam z úprimnosti duše),
Letorosty II – básne „čierneho roka“ – smrť rodičov, brata – smutné, zamýšľa sa nad zmyslom života- nachádza ho v tvorivej práci pre iných (báseň: Pustý dom),
Letorosty III – celonárodný smútok, zamýšľa sa nad postavením slov. národa, sociálne otázky národa – (báseň Zvážajú z poľa, K vám urodzeným veľkomožným, Ó, mládež naša – v nej vidí budúcnosť) celý cyklus uzatvára spomienkovými básňami na mamu (Priadka), na otca (Roľník), Žalmy a hymny – náboženský motív, básne majú podobu žalmov, Prechádzky jarom, Prechádzky letom – prírodná lyrika, oslava oravskej prírody, príroda – druhým domovom, miestom oddychu a harmónie, dialóg s prírodou, Stesky – pochmúrne básne, 4 časti, starnutie, blížiaca sa smrť, pochybnosti o vlastnej tvorbe (jeho tvorba určená obyčajným ľuďom, no oni jej nerozumeli, počas života nebol uznávaný, to prišlo až po smrti), Dozvuky – podobné motívy ako v Steskoch, myšlienky staroby, rozlúčka so životom, spoločenská problematika, Krvavé sonety – obraz vojny, reakcia na ňu, 32 sonetov (obraz vojny – A národ, oboril sa na národ, jej hrôzy a následky, zamýšľa sa nad tým, kto je za vojny zodpovedný, túžba po mieri – Ó, vráť sa skoro, mieru milený!

2. Epika
– dlhšia epika: Hájnikova žena, Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský (zemianska otázka)
– kratšia epika: Agar, Ráchel, Vianoce, Kain (biblický námet), Bútora a Čútora, Zuzanka Hraškovie (zo života ľudu), Rastislav (námet z dejín)
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
P. O. Hviezdoslav SOŠ 2.9501 2523 slov
P. O. Hviezdoslav 2.9804 996 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.