referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Elvíra
Štvrtok, 21. novembra 2019
Realizmus v slovenskej literatúre
Dátum pridania: 26.06.2009 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Tinucha
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 631
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 4.9
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 8m 10s
Pomalé čítanie: 12m 15s
 
Miestami štýl patetický (nadnesený), pri kresbe postáv určitá idealizácia – zvyšky pseudoromantizmu (Vajanský - aj keď vedel, že zemianstvo je odnárodnené, veril, že ešte môžu stáť v čele národnooslobodzovacieho boja, a to - keď sa spoja s národne uvedomelou slovenskou inteligenciou, čo nebolo reálne, takže postava Rudopoľského svojim spôsobom idealizovaná).
Táto ukážka patrí do prvej fázy slov. realizmu: témou zemianstvo a problematika národného útlaku (otázka, kto má ostať v čele národnooslobodzovacieho boja), postava: zeman – statkár, autor – vedúca osobnosť 1. fázy tohto obdobia

Jozef Gregor Tajovský - predstaviteľ druhej vlny slovenského realizmu, boli mu blízke sociálne témy z prostredia slovenskej dediny, narodil sa v Tajove pri Banskej Bystrici, podľa rodiska si zvolil aj svoje literárne meno, vyrastal u svojho starého otca Štefana Grešku, starý otec bol dobrý, pracovitý a veselý človek, Tajovský si od neho odnášal hlboký zmysel pre pochopenie životnej filozofie jednoduchého dedinského človeka (čo sa prejavilo aj v jeho tvorbe venovanej starému otcovi), manželkou Tajovského bola spisovateľka Hana Gregorová (Lilgová)

Tvorba: Prvotiny: Omrvinky, Z dediny, pred 1. sv. vojnou prózy: Do konca a iné rozprávky, Besednice, Spod kosy, Tŕpky, tzv. „starootcovský cyklus poviedok“: Do konca, Prvé hodinky, Do kúpeľa, Žliebky – spomína na svojho starého otca, na príhody, ktoré s ním zažil, vykresľuje ho ako pracovitého, dobrého, láskavého a veselého človeka, tzv. „chlebové poviedky“ – portréty chudobných, sluhov, slúžok, bedárov – Maco Mlieč, Na chlieb, Horký chlieb, Mamka Pôstková, Apoliena, Mišo

- jeho postavy usilujú o čistotu svojho mena, o česť, opierajú sa o mravné princípy, dramatická tvorba: v roku 1900 napísal veselohru Ženský zákon, ukázal v nej ako na dedine často proti ľúbostným citom stoja majetkové záujmy, okrem jednoaktoviek Matka, Hriech a Tma vytvoril v období pred 1. sv. vojnou ešte dve významné hry – Statky zmätky (MO č. 11) a V službe. Z hier, ktoré napísal po vojne boli najvýznamnejšie dve, v ktorých čerpal námety z národných dejín – Smrť Ďurka Langsfelda a Blúznivci, bol tiež prekladateľom z ruskej literatúry - Čechova, Tolstoja i Gorkého., pre neho typická kritičnosť, hľadanie príčin biedy, jeho hrdinovia nechcú, aby si ich ľudia všímali, píše poviedky i drámy, nie poéziu ani veľké prozaické útvary, ako je román, kompozičná zvláštnosť – sám vstupuje do príbehu (on sa rozpráva s Macom Mliečom a poradí mu...)

Mamka Pôstková – poviedka, celý život ťažko pracuje, pečie chlieb a pomáha rodine syna alkoholika. Vezme si pôžičku, ktorú ťažko spláca, poslednú splátku vráti tak, že si predá perinku – autor ju sleduje ako bankový úradník – vzdanie úcty statočnosti drobného človeka (bankový úradník= autor= rozprávač v 1. os.)
Maco Mlieč – pracuje celý životu gazdu za jedlo, ošatenie, tabak, najprv spí pri koňoch, po úraze pri dobytku. Keď cíti, že sa blíži jeho koniec, na radu autora sa ide s gazdom „vyrovnať“. Nemá pocit vlastnej dôstojnosti – pýta sa, čo mu – teda gazdovi – je dlžný. Po smrti gazda vystrojí Macovi veľký pohreb, ale v dedine si hovoria, vraj ho mal za čo pochovať. Svoju hodnotu si Maco meria podľa odvedenej práce (porovnáva sa s koňmi). Autor vyzdvihol cez danú postavu pracovitosť drobného človeka. (Maco Mlieč sa v ukážke zhovára s autorom- rozprávač v 1.os.)

Realistickejšie pôsobia ukážky z týchto dvoch diel, patria do 2. fázy slovenského realizmu (kritickému realizmu) - autor ukázal pravdivý obraz slovenskej dediny a ľudu – tematika dedinská, chcel upozorniť na osud najbiednejších, najchudobnejších a vzbudiť v čitateľoch súcit (hrdinom už nie je zeman, postavy reálne, odpozorované zo života, prináša kritickejší pohľad na spoločnosť), postavy – z ľudu – malí, biedni, utláčaní, bezmocní, ale pracovití a čestní ľudia, neidealizuje ich – neskrýva ich chyby, ktoré sú dôsledkom ich biedy (zaostalosť – Maco Mlieč, alkoholizmus, ľahostajnosť), z diel cítiť hlboký zmysel pre pochopenie životnej filozofie jednoduchého dedinského človeka, rozprávač v 1. osobe – často vstupuje do deja sám, jazyk - ľudová hovorová reč.
 
späť späť   1  |   2   
 
Podobné referáty
Realizmus v slovenskej literatúre SOŠ 2.9276 473 slov
Realizmus v slovenskej literatúre GYM 2.9339 7134 slov
Realizmus v slovenskej literatúre SOŠ 2.9918 2707 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.