Realizmus v slovenskej literatúre

Realizmus v slovenskej literatúre (1875 – 1918) - 50 rokov zaostával vo vývine oproti sv. lit., spoločenská situácia: zlá ekonomická, kultúrna a hospodárska situácia, sociálny a národný útlak, bieda, vysťahovalectvo, nerozvinutý priemysel, celková zaostalosť, Slovensko – súčasť R-U, pomaďarčovanie, snahy premeniť Uhorsko na jednorečový a jednonárodný štát, centrum kultúry: Martin – Matica slovenská, významní predstavitelia – Vajanský, Šoltésová, vydávali časopisy: Slovenské pohľady, Národné noviny, Černokňažník, spolok Živena, politická strana Národná strana, stredisko divadelníctva.

Vývin literatúry: P. O. Hviezdoslav a Koloman Banšell zostavili v roku 1871 almanach (zborník prác) NAPRED, ktorý znamenal nástup realizmu, no staršia generácia na čele s J. M. Hurbanom ho neprijala. Nástup realizmu signalizujú: zbierka S. H. Vajanského: Tatry a more, (1880 - Kritické listy, ktoré vychádzajú v časopise Orol – Vajanský a J. Škultéty, ktoré možno označiť za manifest realizmu a 1881 Slovenské pohľady), Charakter slov. realistickej lit.: témy: súčasnosť a jej problémy, autori vychádzajú z vlastných skúseností a zážitkov, čo najvernejšie a pravdivo zobrazujú skutočnosť, postavy: neidealizované, obyčajný človek, analýza charakterov, žáner: dedinská poviedka, spoločenská novela, román, v poézii slabičný - sylabický verš vystrieda sylabotonický veršový systém.

Realizmus v slov. lit. rozdeľujeme na dve fázy:
- fáza – opisný realizmus, 80-te roky 19. stor., téma: zemianstvo a problematika národného útlaku (otázkou je, kto má ostať v čele národnoobranného boja – odnárodnená šľachta alebo ľud? – podľa Vajanského – zemianstvo so splynutí so slovenskou inteligenciou, Hviezdoslav a Kukučín – volí ľud), postavy: zeman, statkár, predstavitelia: Svetozár Hurban Vajanský (vedúca osobnosť), P. O. Hviezdoslav, M. Kukučín, E. Mróthy-Šoltésová, Terézia Vansová.
- fáza – kritický realizmus, 90-te roky 19. stor., tematika dedinská, kritický pohľad na spoločnosť, postavy: chudobný človek, skutočné reálne postavy odpozorované zo života (J. G. Tajovský), krátka próza, novela, predstavitelia: J. G. Tajovský, B. Slančíkova-Timrava, J. Jesenský, L. Nádaši-Jégé.

Svetozár Hurban Vajanský - vedúca osobnosť prvej vlny slov. realizmu, rodina intelektuálov - najstarší syn J. M. Hurbana a A. Jurkovičovej, za svoje slovenské presvedčenie bol prenasledovaný a trikrát väznený, absolvent právnickej akadémie v BA, krátko sa tomu aj venoval, neskôr sa usadil v Martine – redaktor Slovenských pohľadov, podporoval mladé talenty – jeho chránencom – I. Krasko, jeho činnosť je mnohostranná - básnik, prozaik, písal cestopisy, politik, literárny teoretik a kritik, novinár i redaktor Národných novín a Slovenských pohľadov

Znaky jeho tvorby: o sebe hovoril, že je mestským spisovateľom, dedinčanovi nerozumie (píše o ňom málo diel, pre jeho tvorbu sú typické postavy vidieckej inteligencie zemana – statkára (zemanovi verí, že je schopný stáť v čele národa, keď sa spojí so slovenskou inteligenciou, viesť ho i napriek tomu, že jasne videl do ich situácie (odnárodnenosť – napr. Suchá ratolesť, Letiace tiene), vo svojej tvorbe je menej kritický a opisný (oproti druhej vlne realizmu), typická tematika zemianstva a jeho postavenie (viera v neho), život vyšších spoločenských vrstiev, svet zemianskych kaštieľov a salónov, rozpracoval novelu a román – priekopník slovenského realistického románu (napr. Kotlín), štýl – vznešený, patetický (poetizmy, knižné slová, prirovnania), rusizmy (rusofil – ovplyvnený tvorbou ruských realistov), cudzie slová, kalky, snažil sa o kultivovanosť prejavu – krásne vyjadrovanie, prínos do poézie – prvý použil sylabotonický verš (prízvučnú prozódiu)

Tvorba: Poézia (3 básnické zbierky): významná Tatry a more- na rozhraní romantizmu a realizmu, , má 7 častí, realistická - Jaderské listy, prináša nové témy, zaujímavosťou je, že opúšťa Slovensko, ide na Dolnú zem, niektoré básne sú spomienkové (manželka, rodina) či podobu listov, ďalšie zbierky: Spod jarma, Verše – motívy vysťahovalectva, biedy, Próza - vplyv ruskí realisti – Turgenev, Tolstoj, z dedinského prostredia: Obrázky z ľudu, Na Bašnárovom kopci, Rubačova žena, hra Trest a Pokánie, z prostredia vidieckej inteligencie a zemianstva: novela Letiace tiene, román: Suchá ratolesť, Koreń a výhonky, Kotlín

Suchá ratolesť – v centre pozornosti zeman Stanislav Rudopoľský z Rudopolia – typická zemianska postava Vajanského, svetobežník, vzdelaný na európskej úrovni, talentovaný maliar, citlivý umelec, ktorý sa vráti domov. Zo začiatku nerozumie slovenskému ľudu. Slovenská kultúra sa mu zdá zaostalá, ale predsa sa prebudí. Pod vplyvom národne uvedomelých ľudí mení svoj ľahostajný postoj k Slovákom. Najviac na neho vplýva statkár Vanovský, jeho ušľachtilá žena Mária Vanovská (ktorú maľuje, keďže sa k nej správa pozorne, začne si namýšľať, že sa do nej Stanislav zaľúbil, ale napokon sa to vysvetlí, je vysoko mravná), učiteľ Tichý, zemianka Adela Rybárička (napokon sa stane jeho ženou). Súhlasí, aby jeho rod prestal byť suchou ratolesťou na strome slovenského národa, zapája sa do života Slovákov, dokonca vo voľbách kandiduje za nich.
Miestami štýl patetický (nadnesený), pri kresbe postáv určitá idealizácia – zvyšky pseudoromantizmu (Vajanský - aj keď vedel, že zemianstvo je odnárodnené, veril, že ešte môžu stáť v čele národnooslobodzovacieho boja, a to - keď sa spoja s národne uvedomelou slovenskou inteligenciou, čo nebolo reálne, takže postava Rudopoľského svojim spôsobom idealizovaná).
Táto ukážka patrí do prvej fázy slov. realizmu: témou zemianstvo a problematika národného útlaku (otázka, kto má ostať v čele národnooslobodzovacieho boja), postava: zeman – statkár, autor – vedúca osobnosť 1. fázy tohto obdobia

Jozef Gregor Tajovský - predstaviteľ druhej vlny slovenského realizmu, boli mu blízke sociálne témy z prostredia slovenskej dediny, narodil sa v Tajove pri Banskej Bystrici, podľa rodiska si zvolil aj svoje literárne meno, vyrastal u svojho starého otca Štefana Grešku, starý otec bol dobrý, pracovitý a veselý človek, Tajovský si od neho odnášal hlboký zmysel pre pochopenie životnej filozofie jednoduchého dedinského človeka (čo sa prejavilo aj v jeho tvorbe venovanej starému otcovi), manželkou Tajovského bola spisovateľka Hana Gregorová (Lilgová)

Tvorba: Prvotiny: Omrvinky, Z dediny, pred 1. sv. vojnou prózy: Do konca a iné rozprávky, Besednice, Spod kosy, Tŕpky, tzv. „starootcovský cyklus poviedok“: Do konca, Prvé hodinky, Do kúpeľa, Žliebky – spomína na svojho starého otca, na príhody, ktoré s ním zažil, vykresľuje ho ako pracovitého, dobrého, láskavého a veselého človeka, tzv. „chlebové poviedky“ – portréty chudobných, sluhov, slúžok, bedárov – Maco Mlieč, Na chlieb, Horký chlieb, Mamka Pôstková, Apoliena, Mišo

- jeho postavy usilujú o čistotu svojho mena, o česť, opierajú sa o mravné princípy, dramatická tvorba: v roku 1900 napísal veselohru Ženský zákon, ukázal v nej ako na dedine často proti ľúbostným citom stoja majetkové záujmy, okrem jednoaktoviek Matka, Hriech a Tma vytvoril v období pred 1. sv. vojnou ešte dve významné hry – Statky zmätky (MO č. 11) a V službe. Z hier, ktoré napísal po vojne boli najvýznamnejšie dve, v ktorých čerpal námety z národných dejín – Smrť Ďurka Langsfelda a Blúznivci, bol tiež prekladateľom z ruskej literatúry - Čechova, Tolstoja i Gorkého., pre neho typická kritičnosť, hľadanie príčin biedy, jeho hrdinovia nechcú, aby si ich ľudia všímali, píše poviedky i drámy, nie poéziu ani veľké prozaické útvary, ako je román, kompozičná zvláštnosť – sám vstupuje do príbehu (on sa rozpráva s Macom Mliečom a poradí mu...)

Mamka Pôstková – poviedka, celý život ťažko pracuje, pečie chlieb a pomáha rodine syna alkoholika. Vezme si pôžičku, ktorú ťažko spláca, poslednú splátku vráti tak, že si predá perinku – autor ju sleduje ako bankový úradník – vzdanie úcty statočnosti drobného človeka (bankový úradník= autor= rozprávač v 1. os.)
Maco Mlieč – pracuje celý životu gazdu za jedlo, ošatenie, tabak, najprv spí pri koňoch, po úraze pri dobytku. Keď cíti, že sa blíži jeho koniec, na radu autora sa ide s gazdom „vyrovnať“. Nemá pocit vlastnej dôstojnosti – pýta sa, čo mu – teda gazdovi – je dlžný. Po smrti gazda vystrojí Macovi veľký pohreb, ale v dedine si hovoria, vraj ho mal za čo pochovať. Svoju hodnotu si Maco meria podľa odvedenej práce (porovnáva sa s koňmi). Autor vyzdvihol cez danú postavu pracovitosť drobného človeka. (Maco Mlieč sa v ukážke zhovára s autorom- rozprávač v 1.os.)

Realistickejšie pôsobia ukážky z týchto dvoch diel, patria do 2. fázy slovenského realizmu (kritickému realizmu) - autor ukázal pravdivý obraz slovenskej dediny a ľudu – tematika dedinská, chcel upozorniť na osud najbiednejších, najchudobnejších a vzbudiť v čitateľoch súcit (hrdinom už nie je zeman, postavy reálne, odpozorované zo života, prináša kritickejší pohľad na spoločnosť), postavy – z ľudu – malí, biedni, utláčaní, bezmocní, ale pracovití a čestní ľudia, neidealizuje ich – neskrýva ich chyby, ktoré sú dôsledkom ich biedy (zaostalosť – Maco Mlieč, alkoholizmus, ľahostajnosť), z diel cítiť hlboký zmysel pre pochopenie životnej filozofie jednoduchého dedinského človeka, rozprávač v 1. osobe – často vstupuje do deja sám, jazyk - ľudová hovorová reč.