Slovenská dráma po r. 1945 - presadzuje sa socialistický realizmus, neskôr ho opúšťajú – I. Bukovčan: Kým kohút nezaspieva, J. Solovič: Meridián, P. Karvaš: Veľká parochňa, O. Záhradník: Sonatína pre páva, Sólo pre bicie
- zvláštnosťou – Radošínske naivné divadlo – vzniká r. 1963 ako ochotnícke divadlo v Radošinej (pri Piešťanoch, je to autorské divadlo S. Štepku, jazyk a prístup k realite – navonok naivný, udržiava vedome dojem ochotníc. divadla, paroduje slov. lit a ĽSŤ, populárne šlágre, politické heslá, dáva priestor nehercom – pani Kolníková (hry Jááánošííík)
- Divadlo Lasicu a Satinského – typ kabaretného intelektuálneho autorského divadla (napr. v Čechách – v minulosti Voskovec a Werich), od r. 1968 (Satinský zomrel r. 2003)
- Divadlo malých foriem a komorné divadlo – obľúbené, novátorské divadlá, často autorské alebo upravujúce cudzie texty, využ. I nehercov a hercov ako hostí (GunaGu, bývalé divadlo Stoka, a.ha – skratka ako hosť, divadlo nemá stabilný herecký súbor – pozýva si hostí)

Pojmy: dejstvo – myšlienkový celok, scéna – zmena počtu postáv (odchod alebo príchod herca), replika – prehovor jednej postavy, monológ – reč jedného herca, dialóg – rozhovor dvoch alebo viacerých hercov
J. Palárik – Zmierenie ... – hra matičného spisovateľa. Autorovi ide predovšetkým o budenie národnej hrdosti a odsúdenie odrodilstva. Postavy: grófka Eliška Hrabovská, jej spoločníčka Miluška Oriešková, barón Kostrovický, jeho priateľ zememerač Rohon. V príbehu grófka Eliška H. má konečne spoznať svojho snúbenca, ktorému bola prisľúbená. Barón Kostrovický, ktorý prichádza v čase obžiniek, je maďarón – Eliška a Miluška mu dávajú lekciu zo slovenského cítenia. Typickým kompozičným postupom Palárika je zámena osôb, v tomto prípade dvojitá, E. si vymení úlohu s M. a Kostrovický s Rohonom. Vznikajú humorné situácie.
Záver: barón K. mení vzťah k Slovákom, harmonický- dochádza k zmiereniu medzi Maďarmi a Slovákmi, šľachtou, inteligenciou a ľudom a harmonicky končí i dobrodružstvo mladých ľudí s cieľom lepšie spoznať partnera.