Vysvetlite pojmy: dejstvo, monológ, dialóg, replika, scénické poznámky, využite ukážky. Miluša a jej vlastenectvo, Palčík a jeho lakomstvo (viď MO_11) – práca s ukážkou, dvojice protikladných postáv - zdôvodniť
Dráma – literárny druh, určený na javisko, kde sa realizuje hrou a dialógom. Jej základy sa položili v antike (Sofokles – Kráľ Oidipus, Antigona, Euripides, Aischylos, Aristofanes – Gréci, Plautus – Komédia o hrnci – rímska lit., v H a R – Shakespeare, v klasicizme – Moliere, Corneile)
Dramatické žánre:
Komédia – dramatický žáner, v ktorom sa konflikt medzi postavami rieši humorne, pracuje so situačným humorom – napr. Moliere: Lakomec,
Tragédia – dramatický žáner, konflikt deja sa nedá vyriešiť iným spôsobom ako smrťou postavy alebo postáv (W. Shakespeare: Hamlet, I. Stodola: Bačova žena),
Dráma – dramatický žáner, v ktorom je závažný konflikt, ale dá sa vyriešiť inak ako smrťou hlavnej postavy, na rozdiel od tragédie má rozuzlenie, kde sa konflikt rieši napr. kompromisom (J. Barč-Ivan: Matka),
Hybridné dramatické útvary - tragikomédia, fraška, muzikál, gag (malý humorný dramatický útvar, prináša hyperbolicky upravenú situáciu zo života, výrazne využíva mimiku a gestikuláciu),
Balet – hra vyjadrená prostredníctvom tanca,
Opera – cez spev a hudbu bez hovorenia,
Opereta – slovo, spev, tanec
Dejiny:
Staroveké divadlo (3000 pred n. l. – 5. stor. n. l.) - počiatky divadla – v rituálnych tancoch, bábkovom a tieňovom divadle Ázie, výrazové prostriedky: pohyb, mimika, gestikulácia, slovo – len sprievodným prostriedkom, scéna v tom čase ešte neexistuje. Antická literatúra (8. stor. pred n. l. – 5. stor. n. l. ) – staroveká grécka rímska lit., Gréci preberajú rituálne postupy, - vzniká tragédia – znaky: 1. text veršovaný, 2. dodržiavanie jednoty miesta, času a deja, 3. scéna pod šírym nebom, 4. prítomnosť chóru – mal náčelníka a členov, niekedy až 24, komentuje dej, neskôr má na starosti aj hudobnú zložku, 5. malý počet hercov – 2 až 3, jeden z nich hlavnou postavou, 6. trest v antickej tragédii musí byť adekvátny zavineniu. - autor: Sofokles (Kráľ Oidipus, Antigona – tragédie)
- klasické zloženie tragédie – trvá dodnes: 1. expozícia (predstavuje sa prostredie a postavy prichádzajú na scénu), 2. kolízia (zauzľovanie, zápletka) – objavuje sa udalosť, čin, ktorý skomplikuje vzťahy postáv, 3. kríza – vyvrcholenie konfliktu v stretnutí najmenej dvoch postáv, 4. peripetia - nečakaný obrat deja, 5. katastrofa – tragické ukončenie konfliktu, v komédii a dráme – prítomné rozuzlenie
Stredoveké divadlo (5. – 15. stor.) cirkevná hra – hraná v chrámoch, biblické príbehy, neskôr vzniká školská hra (hráva sa v cirkevných školách, igrici – hrali a spievali, dramatický prejav spájali s hrou na nástroj, s tancom, žonglovaním atď., pozostatky – v ľudových slovenských zvykoch – chodenie s betlehemom, na „Tri krále“.
Renesancia (14. – 17. stor.) - Commedia dellárte – druh ľudového, ale profesionálneho divadla, vzniká v 14. st., vrchol dosahuje v Taliansku v 16. a 17. st., herci nemali k dispozícii písaný text, len stručný scenár s dejovou kostrou a zoznamom ustálených typov – napr. Harlekýn – prešibaný sluha. V 18. st. zanikla, dodnes žije v cirkuse, pantomíme, balete a avantgardných divadlách, Vrcholom sv. renesančnej drámy – anglická ( W. Shakespeare) a španielska (Lope de Vega), alžbetínske divadlo – vrchol renesancie v Anglicku, existovali spoločnosti profesionálnych hercov, hrávali divadlo pred kráľovnou, aristokraciou, ale i mešťanmi a chudobou, mali buď vlastné budovy za hradbami mesta, alebo hrávali v hostincoch, herci používali jednoduché rekvizity - nábytok, vetvičky, herecké kostýmy a uplatňovali gestikuláciu, mimiku, neraz museli preukázať šermiarske umenie, ženské úlohy hrali muži.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie