Výrazné ženské literárne postavy (ľubovoľný výber troch postáv – svet. a slov. lit. – aj s ich postavením, osudom v dielach)

Lev Nikolajevič Tolstoj (Anna Kareninová) – realistický ruský spisovateľ, 2. Pol. 19. Stor., tvorba: Vojna a mier, Vzkriesenei, Anna Kareninová (motív nevernej ženy), Chlapčenstvo, Junošstvo... prináša do literatúry pásmový román (v románoch sa venuje veľkým pásmam, scénam, ktoré strieda...) Zaujímavosť – tolstojizmus – spoločnosť sa obrodí, ak sa zmení každý jej jednotlivec. Zlo sa nedá odstraňovať ďalším zlom...

Anna Kareninová – vydáva sa za vysokého štátneho úradníka, ktorého zmyslom života je kariéra. Nevníma túžby svojej mladej ženy, jej citové potreby. Anna na to zareaguje vzťahom s mladým mužom (Vronskij), svoj vzťah však netají, čím pobúri vysokú cársku spoločnosť. Aj oni majú mimomanželské kontakty, ale to robia tajne. Nedokážu odpustiť Anne, že nie je ochotná správať sa pokrytecky. Keď Anna odchádza od Karenina, radia mu, ako najviac Annu „potrestať“ – neumožniť jej kontakt so synom a nerozviesť sa s ňou, čím ju spoločensky znemožnia, Anna verí v lásku Vronského, nasleduje ho, syna vidí len ukradomky, čaká s V. dieťa, čo ju napĺňa nádejou. Udalosti sa však stavajú proti nej – o dieťa s V. príde, spoločnosť zatvorí pred ňou dvere, a keď pri tomto nelegalizovanom vzťahu začína mať pocit, že stráca aj V. (jemu sa dvere do spoločnosti nezatvorili, naopak je takto pre mladé ženy zaujímavejší), spácha samovraždu (skočí pod vlak – motív železnice prítomný aj na začiatku – v tom období rozmach železnice).

Anna bojuje o svoju emancipáciu v čase, keď spoločnosť na to nie je pripravená, dostáva sa do izolácie, svoj život si v tom ovzduší nedokáže ďalej predstaviť, a preto ho skončí. V jej konaní vidíme vzburu proti pokryteckej spoločnosti a boj o emancipáciu. Aj v súčasnosti je Anna rozporuplnou postavou, niektorí s ňou sympatizujú, lebo bojovala za svoje sny a ideály, no iní ňou opovrhujú, lebo bola schopná opustiť svoje dieťa – syna a správala sa sebecky. Tento román môžeme nazvať teda spoločenským (všíma si morálku – pokryteckú ruskej spoločnosti 19. stor., ľúbostný – vášnivý vzťah medzi Annou a Vronskym, moralistický (dôsledky Anninho činu – nevery, motív nevernej ženy) a psychologický (sme svedkami toho, čo sa odohráva v Anninom vnútri, čo ju napokon dovedie až k samovražde).

S. Hurban Vajanský – Suchá ratolesť (pozri údaje o autorovi a jeho tvorbe MO_14)

Mária Vanovská – z románu Suchá ratolesť – je na svoju dobu vzdelaná – navštevovala dievčenský ústav v BA, krásna, vydala sa veľmi mladá, lebo sa chcela dostať do spoločnosti, čo sa jej veľmi nesplnilo. Ako hovorí, v mestečku, kde býva, ju čakala „spoločenská spúšť“. Hoci jej manžel si zaslúži úctu a lásku, ale nemá na ňu veľa času, lebo sa venuje hospodárstvu a angažuje sa vo veciach národných. Mária sa cíti zanedbávaná a tento pocit nezmení ani fakt, že sa stará o dcérku a chovanicu. Do jej života vstupuje Stanislav Rudopoľský, ktorý prináša do neho vzrušenie, eleganciu, dobré spôsoby. Keď ju maľuje, Mária si neuvedomuje, že si ju všíma len ako model. V jeho pohľade vidí čosi viac. Nie je to však pravda, ale keby aj bola, Mária by neprekročila hranicu mravnosti. Nájde v sebe silu a rozhodne sa povedať manželovi, čo jej v ich vzťahu chýba. Zažije oslobodzujúci pocit a umocní to lásku k manželovi. Mária nezasahuje mimo rodiny a sféry citov do deja. Ako matka sa však veľmi neprejavuje a lit. kritici tvrdia, že je za tým pozadie muž. autora diela.

Jozef Gregor Tajovský - Mamka Pôstková (MO_14)

Božena Slánčiková Timrava (Ťapákovci) – predstaviteľka druhej fázy slov. realizmu, znaky tvorby: žena – hrdinka, vnútorný svet postáv, navonok sú postavy vyrovnané, vo vnútri trpia, dezilúzia (sklamanie), dedinské prostredie, všíma si vidiecku inteligenciu (učiteľ, farár...), písala poéziu, neskôr prózu, dej minimálny, postavy sa stretávajú, vedú dialógy (návštevy), nie je ich veľa, irónia, autobiografické postavy (Skúsenosť), štýl: jednoduché veci dokáže vyjadriť zložito – všetko v jednej vete, ľúbostný cit odromantizovala, tvorba: Ťapákovci, Za koho ísť, Všetko za národ, Pomocník, Bez hrdosti, Hrdinovia, Márnosť všetko...

Ťapákovci – dedinské prostredie, zaostalosť, postavy: Iľa – kráľovná – pyšná, ale v podstate má pravdu, Anča – zmija, telesne postihnutá, nešťastná, uštipačná, zásadne proti Iľi, ale vo vnútri citlivá, jemná, tajne miluje svojho bratranca (prezývky vystihujú typické vlastnosti), konflikt – vonkajší Ťapákovci – Iľa, chce zlepšiť ich život, no oni ju ignorujú, ona ich buď urazí, alebo zosmiešni, ani vlastný manžel Paľo sa jej nezastane, vnútorný – Anča a jej svet.