referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Nataša
Pondelok, 17. januára 2022
Výrazné ženské literárne postavy
Dátum pridania: 26.06.2009 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Tinucha
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 781
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 4.9
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 8m 10s
Pomalé čítanie: 12m 15s
 
V poviedke sú teda dve výrazné ženské postavy – nevesta Iľa a Anča – prezývaná zmija. Iľa je babicou, proti Ťapákovcom má určité vzdelanie, chce zmeniť ich život (žijú zaostalým životom – na kope 16-ti, sú leniví- robiť začínajú v stredu, povaľujú sa, dokonca ani vetrať nechcú), zvyky, ktorých sa Ť. nechcú vzdať, čo je predmetom neustálych konfliktov. Ť. sú konzervatívny, pohodlní, nezodvihne ich už ani plač dieťaťa. Je v neustálom konflikte s Ančou, ani Paľo sa jej nezastane, chce, aby postavil dom. Odíde do služby k učiteľovi, no nepáči sa jej, že jej rozkazujú a je sklamaná, že po ňu neprišiel Paľo. Nakoniec sa jej Paľa podarí vytrhnúť z prostredia Ť. teda ju čaká šťastie, Paľo postaví jej vysnívaný dom.

Anča - druhá ženská postava – kalika. Diví sa, prečo Iľa nie je spokojná, veď je zdravá. Pohybuje sa po štyroch, lebo v detstve prekonala obrnu. Je to smutná postava poviedky. Hoci vie, že sa nikdy nevydá, vyšíva nevestám svadobné čepce a kroje. Je zraniteľná a zraňovaná mladý muž, ktorý sa jej páči si ju podľa tieňa pomýli so psom a v konflikte s Iľou. V závere sklamanie, dezilúzia nešťastie – jej zdravotný stav sa nezmení. Timrava pomenúva veci tak, ako sa jej javia. Odromantizovala ľúbostný cit a hoci prežila celý svoj život medzi dvoma slovenskými dedinami (Polichnom a Ábelovou) obraz slovenských pomerov a osudy postáv majú celoslovenskú platnosť.

Wiliam Styron – predstaviteľ súčasnej americkej literatúry, vo svojej tvorbe využíva prvky postmoderny, nositeľ Pulitzerovej ceny za literatúry v roku 1968 za román Priznanie Nata Turnera (južanská téma), ďalšie známe diela: Odpočívaj v temnotách, Dlhý pochod, Podpáľ tento dom, Sophiina voľba.

Sophiina voľba – americký román, ktorý rozoberá tzv. židovskú otázku a otázku holokaustu očami Američanov, o tejto téme hovorí aj narkoman a schizofrenik – Nathan (americký občan židovskej viery, vyčíta všetkým ľuďom, že dopustili osud európskych židov. Podozrieva každého z antisemitizmu, je útočný, neznášanlivý aj k našej výraznej ženskej hrdinke Sophii Zawitovskej), prítomná je ďalšia tabuizovaná témy – rozprávač Stingo otvorene rozpráva o svojich sexuálnych zážitkoch, prvky postmoderny – román v románe (Stingo píše román o detstve na americkom Juhu a Sophiine spomienky na detstvo a mladosť v Poľsku), citácia výrokov iných autorov o holokauste, listy...

Sophia Zawitovská
– vlastne nie je hrdinka, Poľka väznená v koncentračnom tábore za pašovanie šunky pre svoju chorú matku (TBC), dcéra univerzitného profesora, učiteľa hudby a antisemitu, nenávidel boľševizmus, obdivoval všetko nemecké (hlavne Wagnera), písal veľa antisemitických článkov, Sophia ich musela prepisovať, až neskôr pochopila, že otcovi ide o likvidovanie židov, trápil ju ich osud – nábožensky vychovaná, je vzdelaná, pozná literatúru a hudbu, vie perfektne po nemecky, po francúzsky a anglicky, ale robí chyby (preto sú v texte chybné anglické slová), dostala v živote možnosť voliť: prvýkrát sa mohla rozhodnúť, či sa zapojí do poľského odboja proti fašizmu – kvôli deťom sa rozhodla, že nie, druhýkrát v prostredí Osvienčimu jej dáva možnosť fašistický lekár – môže zachrániť iba jedno zo svojich detí – S. posiela do plynu dcéru Evu, zachráni syna Jána (sľúbili jej, že sa dostane na prevýchovu do nemeckej rodiny, ale nikdy sa nedozvedela, či sa s ním stalo, tušila však, že zomrel, pretože deti posielali do zimy, oprať veci, tie si museli hneď obliecť na seba a stáť dlho pred barákom, kde sa kontrolovala prezencia) – nikdy sa s tým nevedela zmieriť, zaspávala a zobúdzala sa s myšlienkou na svoje deti.

Tretíkrát si zvolí sama smrť – spácha spolu so svojim milencom Nathanom samovraždu – nedokáže žiť s pomyslením na mŕtve deti, spomienkami z vojnového Poľska a so sklamaním zo seba – trpela pocitom viny, že je kolaborantkou – urobí všetko, len aby sa zachránila (keď jej v Osvienčine hrozí smrť, robí všetko preto, aby sa zachránila)– a to jej vyčítal aj Nathan. Po vojne žila vo Švédsku, neskôr v USA v Brooklyne, tu sa vyliečila z chorôb, ktoré získala v Osvienčime (mala iba 38 kíl, prekonala týfus, mala skorbut, anémiu, porušený metabolizmus, prišla o zuby, jedinou pamiatkou na koncentrák – vytetované číslo na predlaktí) – pomohol jej Nathan, ktorý mal brata lekára. S. sa zaľúbi do Nathana (netuší, že je psychicky chorý, ale vie, že berie drogy, toleruje mu to), je to sebazničujúci vzťah, ktorý končí smrťou oboch. S. sa ho nedokáže vzdať (iba na chvíľu, keď odchádza so Stingom – iba k nemu je úprimná a povie mu všetko o sebe a svojej rodine, ktorý si ju chce vziať).
 
späť späť   1  |   2   
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.