Literárna moderna a avantgarda

Literárna moderna a avantgarda

Literárna moderna - umelecké smery, ktoré vznikajú koncom 19. – zač. 20. stor. (symbolizmus, impresionizmus a dekadencia) a avantgarda – vzniká v 20. stor.
- sú to pokrokové smery, LM sa objavuje v lit., hudbe a výtvarnom umení

Znaky:
- vzbura proti tradícii, odmietnutie (negácia) predchádzajúceho vývinu, snaha zaujať čitateľa alebo ho dokonca šokovať
- najstarším umeleckým smerom, ktorý vzniká koncom 19. stor. – je symbolizmus (odvodený od slova gréckeho pôvodu symbolón – znak, znamenie, autor sa vyjadruje v symboloch a nie priamo, atmosféra býva pochmúrna, dezilúzia, pesimizmus, nostalgia, analýza vnútorného sveta, nejasné, zahmlené symboly, príroda – obyčajne v súlade s prežívaním lyrického hrdinu (býva pochmúrna), básnické prostriedky – symboly, metafory, alegórie
- vyvrcholením symbolizmu je dekadencia (úpadok) – symboly + pesimizmus – napr. báseň Mrcina
- impresionizmus (druhá pol. 19. stor. vo Francúzsku)– je ďalším umel. smerom LM, prejavuje sa predovšetkým vo výtvarnom umení, názov odvodený od slova impresia (len túto chvíľu)- usiloval sa o vyjadrenie vnemu, subjektívneho dojmu v danom okamihu ide o fixovanie určitej chvíľky, v literatúre sa prejavuje predovšetkým v poézii, najmä ide o prírodnú a intímnu lyriku, výrazný lyrický subjekt a jeho pocity (P. Verlaine: Jesenná pieseň)

Impresionizmus vo výtvarnom umení
- prvýkrát použil tento pojem (v hanlivom zmysle) kritik Louis Leroy po zhliadnutí obrazu Clauda Moneta Impresia, východ slnka, ktorý bol vystavený na výstave nezávislých maliarov v apríli 1874 v Paríži, lebo obraz považoval za nedokončený.
- typické impresionistické obrazy – boli namaľované zásadne v teréne, obraz sa nám preto javí ako zmes farebných škvrniek a zamazaných plošiek. Až pri správnom odstupe môžeme mať správny dojem, predovšetkým jasné a žiarivé farby, štruktúrovaný povrch, maľovali rýchlymi ťahmi štetca na plátno prerušené čiarky a farebné škvrny (používali rýchle a prerývané ťahy štetcom), chýbali im detaily, postavy neboli nakreslené priveľmi detailne (umelecká skratka), témy, námety súčasné: čaro nábreží a morských pláží, povodia riek s kúpajúcimi sa postavami, živý rytmus bulvárov a mesta vôbec, prostredie reštaurácií a ľudových tančiarní, divadla, scén z rodinného prostredia i pôvab kvetinového, či ovocného zátišia, dôležitý bol dojem, ktorý obraz zanechával.

- predstaviteľmi sú: E. Degas, P. Renoir, E. Monet (Impresia, Východ slnka – plátno je namaľované v roku 1872, zobrazuje ústie rieky Seiny pri meste Le Havre za ranného brieždenia, prístavné budovy a zariadenia na obraze nedajú takmer rozoznať, oranžové slnko preráža rannú hmlu a zanecháva oranžové svetielka odrážajúce sa od sčerenej hladiny rieky sa, zvyšok obrazu tvoria dva či aj tri malé člny, ktoré umelec namaľoval rýchlym ťahom štetca, maliar týmto obrazom vyjadril svoje pohŕdanie detailmi, vdýchol obrazu výraznú atmosféru – ide mu o vystihnutie určitej atmosféry, vyjadrenie istého pocitu a nie vykreslenie nejakej témy do najmenších detailov), E. Manet

Avantgarda – vzniká v 20. stor.
- sú to pokrokové smery, LM sa objavuje v lit., hudbe a výtvarnom umení

Kubizmus (názov odvodený od slova kocka) – predstavuje ho Pablo Picasso, G. Brague (Brak), typické sú geometrické tvary, postavy môžu byť zachytené z boku – obrazy sú dvojrozmerné (napr. Traja hudobníci- pierot, harlekýn, mních, na jednom obraze môže byť zachytené všetko, tvár, oči, ruší maliarsku perspektívu

Futurizmus (od slova futurum – budúci čas), predstaviteľom je F. T. Marinetti, Manifest futurizmu – je oslavou vedy, techniky, civilizácie

Konštruktivizmus, kubofuturizmus – vzniká v Rusku, spojené s revolúciou 1817, oslava pokroku, predstaviteľ konštruktivizmu V. Majakovskij (schodovitá výstavba)
Expresionizmus (od slova expresus – silný, výrazný), prejavil sa v maliarstve, v literatúre, nevyhýba sa ani drsným scénam, zobrazené sú až naturalisticky

Dadaizmus – vo Švajčiarsku, ale strediská boli aj v Berlíne, Paríži, predstaviteľom Tristan Tzara, znamená zač. detskej reči, jednoduchý vzťah ku skutočnosti, znakmi sú odmietavý postoj ku skutočnosti, nič neuznávajú, hodnoty, tradície, totálna anarchia, negácia, nihilizmus, rozvíja sa najmä v čase 1. sv. vojny, z neho vzniká surrealizmus,

Civilizmus – oslava civilizácie

Prekliati básnici (A. Rimbaud, P Verlaine, Ch. Baudelaire) – prvýkrát použil tento pojem A. Rimbaud vo svojom esejistickom diele Prekliati básnici, v ktorom opísal bohémsku spoločnosť, ide o autorov, ktorých tvorbu neprijala spoločnosť, básnici, ktorí opovrhovali spoločnosťou a často ju šokovali)

Arthur Rimbaud (večný rebel s dušou tuláka)
– zo všetkých najznámejší a najúspešnejší, hoci písal len štyri roky, bol rebelom už odmala, často utekal z domu a mal prudké výbuchy hnevu – hoci matka sa ho snažila vychovávať konzervatívne, viedol bohémsky – alkohol, zábava, tulácky život, rozbil manželstvo P. Verlainovi, ktorý bol ním doslova posadnutý, stali sa intímnymi priateľmi, ten vzťah ho ubíjal, tak sa chce s V. rozísť – hádka, počas ktorej ho Verlaine postrelí, Rombaud potom prestáva písať, odchádza do Afriky

Znaky tvorby: inšpirácia: detstvo, vzťah s Verlainom, impresionizmus, rozhorčenie nad sociálnou biedou, jeho tvorbu môžeme rozdeliť na dve etapy, v prvej ide o impresie, druhá je kritickejšia, zobrazuje tienisté, tragické stránky života – vplyv vojny, opovrhuje spoločnosťou, vysmieva sa jej, nenávidí ju, položil základy pre symbolizmus a surrealizmus
Tvorba: Pobyt v pekle, Básne, Iluminácie

Paul Verlaine
– ďalší z prekliatych, viedol bohémsky život, bol ženatý (no očaril ho mladý Rimbaud, rozišiel sa kvôli nemu s manželkou), bol väznený (lebo postrelil Rimbauda, dva roky bol väznený, no neprestal písať, po prepustení vedie tulácky život a prepadá alkoholizmu)

Znaky tvorby: vo svojej tvorbe ovplyvnený Ch. Baudelairom a Hugom, ale aj impresionizmom a Wagnerom, vyzdvihoval hudobnosť verša, ako všetci symbolisti, aj on odmieta priame pomenovanie, pointu, ktorá je významovým vyvrcholením básne, lebo tá zabije tajomnosť básne, BÁSNIK MÁ NAZNAČIŤ LEN TUŠENIE (symbolistov priťahuje to tajomné, čo je za „fasádou“ tohto sveta, chcú to odhaliť)

Tvorba: Satursnké básnie, Básnické umenie (manifest symbolizmu, kladie dôraz na hudobnosťverša, eufonickosť, vyjadrovanie v náznakoch, symboloch), Vôňa tvojho tela
Esejistické dielo: Prekliati básnici

Charles Baudelaire (hľadač krásna aj v nevábnych veciach)
– patril medzi prekliatych básnikov (tvoril spojovník medzi romantizmom a symbolizmom svojich neskorších nasledovníkov, známym sa stal vďaka prekladom básní A.E. Poa , viedol bohémsky život, vyhľadával zábavu, ženy, alkohol, drogy - už vtedy verejne publikoval účinky ópia a konopných listov), predčasne zomiera v Paríži (doplatil na bohémsky spôsob života)

Znaky tvorby: v básňach opisoval symboly, temné úkazy, krásu vyzdvihoval nad všetko, dokázal ju nájsť aj v nevábnych veciach, často písal sonety, inšpirácia: A. E. Poe
Tvorba: Malé básne v próze, Kvety zla (základ franc. symbolizmu, autor bol za ňu odsúdený a musel vyplatiť vysokú pokutu za protispoločenské výjavy, ktoré boli v knihe – hovorí v nej o zle, krutosti, smrti, hľadaní životnej pravdy, sú tu básne, napr. Litánie k satanovi, Zapretie sv. Petra)

Básne zo zb. Kvety zla - súvislosti
- súvislosť medzi prírodou a kostolom, príroda je chrám (v chráme sú stĺpy – v prírode sú stromy, tichá hudba – upokojujúce zvuky, vôňa – vôňa, farby)
- prírodu takto vníma človek citlivý, má k nej vzťah, sú to subjektívne pocity (impresionizmus?, senzualizmus), obrazy prírody splývajú s tým, čo prežil (skazené, nepríjemné vône = nepríjemné pocity), počuť vzdialené zvuky, ozveny z diaľky (ruch z mesta, spomienky, civilizácia = tvoria nekonečný kruh, všetky zážitky, dojmy pôsobia pesimisticky)
- forma: sonet

Človek a more
- autor porovnáva morský živel a problémy človeka, more zrkadlo duše, obidvaja sú temní, zastretí, chránia si svoje tajomstvá, sú to odvekí rivali, pretože stále s nim bojuje, raz vyhráva more, inokedy človek, more vyžaduje pokoj
- forma: rým – obkročný, 4-veršové strofy

G. Apollinaire (vlastným menom Wilhelm Kostrowicki)
– predchodca surrealizmu, jeho liter. tvorba mala veľký význam pre vývin literárneho modernizmu: vytvoril pásmo (polytematickú báseň, lyrický cestopis, v ktorom prelína spomienky, sny, skutočnosť) a kaligramy (básne v obraze, dokonca spája fotografiu a slová, napr. báseň LOU, ktorú vytvoril na základe fotografia a jednotlivé verše začínal písmenami L,O, U), viedol bohémsky život – chodil s cirkusom
- debutoval zb.: ZAHNÍVAJÚCI ČARODEJ, no väčší ohlas vzbudili až jeho ALKOHOLY a báseň PÁSMO.

Rozbor básne „Pásmo“
- v obsahu básne chváli techniku a rýchlosť, porovnáva svet starý, ktorý reprezentuje Ikaros, a svet nový, ktorý reprezentuje let lietadlom
- píše poéziu obyčajného dňa, prelína obrazy starého a nového sveta (antika, Ikaros/autá, Eifelka, reklamy, plagáty, cenníky)
- používa polytematickosť básne: typ básne s mnohými témami,
- forma: nepoužíva interpunkciu (nenarúša slovosled kvôli rýmu), voľný verš, ktorý začína veľkým písmenom, nepravidelné strofy (aj 1 verš - strofa)
- striedanie slohových postupov (opis ulice, úvaha o ženách v putike, o sebe a svojom živote, charakteristika 20. stor.). prelínanie lyrických častí s obrazmi z reality (napr. ulica), strieda prostredie, krajiny
- jazyk: prirodzený, aj nepoetické slová, slová z rôznych jaz. štýlov (krám, putika, šesták/fetiš, modla, božstvo)

Sled základných tém:
- obraz nového sveta, kde sú cenníky novodobé denníky,
- obraz nemenovanej ulice v priemyselnej štvrti Paríža, ktorú autor miluje pre jej atmosféru,
- spomienka na detstvo a pocity v kostole pred obrazom Panny Márie a jej Syna
- predstava nového sveta 20. stor. , ktorý vyletí do vzduch (má anjelov, zlet vtákov z celého sveta)
- cestopis po miestach, ktoré navštívil: Taliansko, Holandsko, Čechy, nakoniec je opäť v Paríži, z ktorého železničnej stanice odchádzajú davy ľudí do Argentíny
- večer ho zvábila lacná putika, pozoruje ľudí v nej, noc končí a začína nový deň

Kaligramy
-básne v tvare fontány, kravaty, hodín atď.
-spojenie obrazu a textu