Od začiatku 20. stor. sa javilo, že vážne rozpory spoločnosti, krajín i problémov vo vnútri nich si vyvolajú prejavy, ako sú štrajky, vzbury, vojenské útoky jedného štátu proti druhémku a pod. vrelo to v srdci Európy, ale aj na Balkáne, v Rusku, Nemecku, ... Táto nespokojnosť sa nakoniec prejavila do 1. sv. vojny – 1914-1918, čo prinieslo veľa utrpenia, smútku, biedy, zúfalstva a nielen geografické zmeny na mape Európy (rozpadlo sa Rakúsko – Uhorsko, vznikol Sovietský zväz, samostatné republiky – Československo, Maďarsko, Rakúsko, Nemecko, .......), ale aj zmeny v oblasti polit. zriadení) vytvorenie – 1. socialistický štát – ZSSR, neskoršie fašistické štáty – teda totalitné systémy). Vzniká zároveň potreba združovania intelektiuálov, najmä spisovateľov, ktorí zakladajú medzinárodný PEN – klub, aby sa hrôzy 1. sv. vojny už neopakovali.

V literatúre vznikajú nové smery, ktoré výrazne reagujú na 1. sv. vojnu. – stratená generácia – spis,. ktorí sa združovali v Paríži a hlavnými znakmi ich skupiny bola: vlastná skúsenosť z vojny, strohosť vo vyjadrovaní, bezútešnosť. E. Heminagway – reagoval na 1. sv. vojnu románom Zbohom zbraniam – Frederick Henry ďaľšie známe dielo: Komu zvonia do hrobu, Snehy Kilimandžára, Starec a more – za toto dielo získal Nobelovu cenu, hlavnou postavou je starec Santiago,...
- expresionisti – E. M. Remarque (Nemec) – (má blízko ku stratenej generácii v románe Na západe nič nového) – 1. sv. vojne venuje romány: Na západe nič nového, Cesta späť, Traja kamaráti, 2. sv. vojna – Čas žitia a umierania, Víťazný oblúk, Nebo nepozná obľúbencov,...)

Na západe nič nového - román s protivojnovou a pacifistickou tematikou, - chce byť svedectvom o generácii, ktorú poznačila vojna, i keď unikla jej granátom, prvá svetová vojna očami mladého chlapca, celý dej sa odohráva na bojisku, obraz vojny: priamy obraz vojny – každodenný život vojakov prehrávajúcej armády - bombardovanie, paľba, v čase pokoja po boji a pred bojom, na návšteve u francúzskych dievčat, v lazarete, počas dovolenky doma + zachytáva pocity stratenosti postáv počas vojny a po nej, jedinou nádejou na prežitie v týchto časoch je pre nich kamarátstvo, rozprávačom je Paul Baumer, ich-forma, v závere sa mení na er-formu (správu o Paulovej smrti píše niekto iný, neodčlení ju od predchádzajúceho textu – je to veľmi originálne a dosiahne tým u čitateľa silný citový dojem), jazyk - krátke vety (silný kontrast dosahuje tým, že vypäté situácie, keď ide o život , nedramatizuje, ale postupuje pomocou krátkych viet alebo pokojne opisuje, čo postava robí), sloveso na začiatku vety,dej prerušuje, úvahami - filozofujúce a umelecké úvahy, - približuje sa novinárskemu štýlu Hemingwaya

- dej: jeho hrdinovia sú 7 mladí študenti, ktorí sa pod vplyvom rečí svojho profesora dobrovoľne prihlásia na front, cez jeho slová sa im vojna zdá miestom, kde sa získava sláva a bohatstvo. Už vo výcvikovom tábore zisťujú opak. Rozprávačom je Paul Baumer. Autor ich postupne necháva zomrieť, ale popritom sledujeme i zmenu ich myslenia, keď stoja nad prvým umierajúcim (Kremmerich), viac sa sústreďujú na to, kto po ňom získa čižmy, ako na hrôzu z jeho smrti, na dovolenke P. Baumerovi lit. diela zo školských čias o humanite, veľkosti človeka už nič nehovoria, ale ani svet, ktorý nechal doma. Nakoniec zomiera i rozprávač – za zvláštnej situácie – pozerá sa zo zákopu na vtáky a vtedy ho zastrelia. správa z bojiska sa obmedzí v ten deň len jednu suchú cetu: „Na západe nič nového...“.

Charakteristika postáv: Remarquovi hrdinovia sú pasívni, vlečení osudom, zmobilizujú sa až pri myšlienke na pomstu. Tiež je typické, že zomierajú práve tí, ktorí o vojne nerozhodli (Traja kamaráti), ale ju ani nedokážu ovplyvniť. Tí, ktorí vojnu prežijú, nie sú schopní už plnohodnotne žiť (napr. Cesta späť)

Romain Rolland – (Francúz), jeho tvorbu zaraďujeme do tradičného realizmu, je autorom mnohých diel – Peter a Lucia, Ján Krištof, Očarená duša, Dobrý človek ešte žije, Divadlo revolúcie...